¹A stalo sa, keď sa navrátil Saul od prenasledovania Filištínov, že mu oznámili a riekli: hľa, Dávid je na púšti Én-gedi.

¹In ko se Savel vrne od Filistejcev, mu sporoče, rekoč: Glej, David je v Engedijski puščavi.

²Vtedy pojal Saul so sebou tri tisíce mužov, vybraných z celého Izraela, a odišiel hľadať Dávida a jeho mužov na skalách kamzíkov.

²Tedaj vzame Savel tri tisoč izbranih mož iz vsega Izraela in odrine iskat Davida po skalah divjih koz.

³A prišiel k ovčím ohradám pri ceste, kde je jaskyňa, do ktorej vošiel Saul zakryť svoje nohy, kým Dávid a jeho mužovia sedeli v úzadí po stranách jaskyne.

³In pride k ovčjim stanom pri poti, in ondi je bila votlina, in Savel stopi vanjo na potrebo. David in možje njegovi pa so sedeli zadaj v votlini.

⁴A mužovia Dávidovi povedali jemu, Dávidovi: Hľa, toto je deň, o ktorom ti riekol Hospodin: Hľa, ja dám tvojho nepriateľa do tvojej ruky, a učiníš mu to, čo bude dobré v tvojich očiach. A Dávid vstal a odrezal potichu krýdlo plášťa Saulovho.

⁴In možje Davidovi mu reko: Glej, to je dan, o katerem ti je govoril GOSPOD: Glej, jaz ti dam sovražnika tvojega v roko, in storiš mu, kakor se ti bo zdelo prav. Tedaj vstane David in tiho odreže rob Savlovega plašča.

⁵Lež potom bilo Dávida jeho srdce, pretože odrezal krýdlo plášťa Saulovho.

⁵Potem pa očita Davidu srce njegovo, ker je odrezal Savlu rob plašča,

⁶A riekol svojim mužom: Nech ma Hospodin zachráni od toho, aby som to mal učiniť svojmu pánovi, pomazanému Hospodinovmu, vystrieť svoju ruku na neho, lebo je pomazaný Hospodinov.

⁶in reče možem svojim: GOSPOD me obvaruj, da ne storim te stvari gospodu svojemu, maziljencu GOSPODOVEMU, da bi iztegnil roko zoper njega; kajti on je maziljenec GOSPODOV!

⁷A tak zabránil Dávid svojim mužom tými slovami a nedal im, aby povstali proti Saulovi. A Saul vstal, vyšiel z jaskyne a išiel svojou cestou.

⁷Tako je David ukrotil može svoje s temi besedami in jim ni dovolil vzdigniti se zoper Savla. In Savel vstane iz votline in gre svojim potom.

⁸Potom vstal i Dávid a vyjdúc z jaskyne volal za Saulom a vravel: Môj pane, kráľu! A Saul sa ozrel zpät. A Dávid sa zohnul tvárou k zemi a poklonil sa.

⁸Potem vstane tudi David in stopi iz votline in kliče za Savlom, rekoč: Gospod moj, kralj! In ko se ozre Savel, se nagne David z obličjem k tlom in se prikloni.

⁹A Dávid riekol Saulovi: Prečo počúvaš ľudské reči, keď ti hovoria, že hľa, Dávid hľadá tvoje zlé!?

⁹In David reče Savlu: Zakaj poslušaš besede ljudi, ki pravijo, da išče David nesreče tvoje?

¹⁰Hľa, dnes vidia tvoje oči, že ťa Hospodin bol dnes vydal do mojej ruky v jaskyni, a vraveli mi, aby som ťa zabil; ale moje oko sa zľutovalo nad tebou, a riekol som: Nevystriem svojej ruky na svojho pána, lebo je pomazaný Hospodinov.

¹⁰Glej, danes so videle oči tvoje, da te je GOSPOD dal v votlini meni v roko, in bilo mi je rečeno, naj te umorim; ali oko moje ti je zaneslo, in dejal sem: Ne iztegnem roke zoper gospoda svojega, kajti on je maziljenec GOSPODOV.

¹¹A, môj otče, pozri aj pozri krýdlo svojho plášťa tu v mojej ruke, lebo že som odrezal krýdlo tvojho plášťa a nezabil som ťa, po tom poznaj a vidz, že nie je zlého v mojej ruke ani prestúpenia, ani som sa ničím neprehrešil proti tebe, a ty čiháš po mojej duši, aby si ju odňal.

¹¹Marveč glej, oče moj, glej rob plašča svojega v roki moji, da te res nisem hotel umoriti, ko sem odrezal rob plašča tvojega. Spoznaj in poglej, da nič hudega ni v roki moji, ne nobenega prestopka, in da nisem grešil zoper tebe, a ti mi strežeš po življenju, da bi mi ga vzel.

¹²Hospodin nech súdi medzi mnou a medzi tebou, a Hospodin nech ma pomstí na tebe, ale moja ruka sa ťa nedotkne.

¹²GOSPOD bo sodnik med menoj in teboj in me bo nad tabo maščeval, ali roka moja se te ne dotakne.

¹³Jako hovorí dávne porekadlo: Od bezbožných vychádza bezbožnosť. Ale, hovorím, moja ruka sa ťa nedotkne.

¹³Kakor pravi pregovor starih: Od krivičnih prihaja krivičnost; zato se te roka moja ne dotakne.

¹⁴Veď za kýmže vyšiel kráľ Izraelov? Kohože honíš? Mŕtveho psa? Jednu blchu?

¹⁴Za kom se je gnal Izraelov kralj? Koga preganjaš? mrtvega psa? bolho edino?

¹⁵Ale Hospodin bude sudcom a bude súdiť medzi mnou a medzi tebou a nech pohliadne a rozsúdi moju pru a nech ma vysúdi z tvojej ruky.

¹⁵GOSPOD torej bodi sodnik in razsódi med menoj in teboj in oglej in prevzemi pravdo mojo in me oprosti roke tvoje.

¹⁶A stalo sa, keď dohovoril Dávid tie slová Saulovi, že povedal Saul: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Saul pozdvihnúc svoj hlas plakal

¹⁶In ko David konča govor svoj Savlu, reče Savel: Ni li to tvoj glas, sin moj David? In Savel povzdigne glas svoj ter joka.

¹⁷a povedal Dávidovi: Spravedlivejší si ako ja, lebo ty si sa mi odplatil dobrým, a ja som sa ti odplatil zlým.

¹⁷In reče Davidu: Pravičnejši si od mene: kajti ti si mi izkazal dobro, jaz pa sem ti povrnil hudo.

¹⁸Lebo ty si to dnes ukázal tým, že si mi urobil dobré, tým, že ma Hospodin bol vydal do tvojej ruky, a nezabil si ma.

¹⁸In ti si danes pokazal, da si mi dobroto storil: zakaj ko me je GOSPOD izdal tebi v roko, me vendar nisi umoril.

¹⁹Lebo keď najde niekto svojho nepriateľa, či ho prepustí dobrou cestou? Ale Hospodin nech ti odplatí dobrým za to, čo si mi vykonal tohoto dňa!

¹⁹Saj če kdo zaloti sovražnika svojega, ali ga pusti mirnim potom? Zato ti GOSPOD poplačaj z dobrim, kar si mi storil ta dan.

²⁰A teraz hľa, viem, že istotne budeš kraľovať, a že v tvojej ruke bude stáť kráľovstvo Izraelovo.

²⁰In sedaj, glej, vem, da bodeš gotovo kralj ter da bo kraljestvo Izraelovo trdno stalo v tvoji roki.

²¹Tak teraz mi prisahaj na Hospodina, že nevyplieniš môjho semena po mne a že nevyhladíš môjho mena z domu môjho otca.

²¹Prisezi mi torej zdaj pri GOSPODU, da ne zatareš semena mojega po meni in da ne potrebiš imena mojega iz očeta mojega hiše.In David priseže Savlu. Tedaj odide Savel domov, David in možje njegovi pa se spravijo gori v trdnjavo.

²²A Dávid prisahal Saulovi. Potom odišiel Saul do svojho domu, a Dávid a jeho mužovia odišli hore do pevnosti.

²²In David priseže Savlu. Tedaj odide Savel domov, David in možje njegovi pa se spravijo gori v trdnjavo.