¹A slovo Samuelovo sa splnilo celému Izraelovi. Lebo Izrael vyšiel proti Filištínom do boja a položili sa táborom pri Ében-ézere, a Filištíni táborili v Aféku.

¹In kar je rekel Samuel, je šlo po vsem Izraelu. In Izrael je šel v boj zoper Filistejce; in so se utaborili pri Eben-ezerju, Filistejci pa so se utaborili v Afeku.

²A Filištíni sa zriadili do boja proti Izraelovi, a keď sa rozvinul boj, porazený bol Izrael pred Filištínmi, a pobili na bojišti, na poli, okolo štyroch tisícov mužov.

²In Filistejci so se bojno uvrstili zoper Izraela; in ko se je vnela bitka, je bil Izrael poražen pred Filistejci, in pobili so jih iz bojnih vrst na polju okoli štiri tisoč mož.

³Keď potom prišiel ľud do tábora, povedali starší Izraelovi: Prečo nás dnes porazil Hospodin pred Filištínmi? Vezmime k sebe zo Síla truhlu smluvy Hospodinovej. Keď prijde do nášho stredu, zachráni nás a vyslobodí z ruky našich nepriateľov.

³In ko se ljudstvo zbere v taboru, reko starejšine Izraelovi: Zakaj nas je GOSPOD danes udaril pred Filistejci? Vzemimo k sebi iz Sila GOSPODOVO skrinjo zaveze, da pride med nas in nas reši roke sovražnikov naših.

⁴A tak poslal ľud do Síla, a doniesli odtiaľ truhlu smluvy Hospodina Zástupov, tróniaceho na cherubínoch, a boli tam obaja synovia Éliho s truhlou smluvy Božej, Chofni a Pinchas.

⁴In ljudstvo pošlje v Silo, in prineso odondod skrinjo zaveze GOSPODA nad vojskami, ki stoluje nad kerubi; in dva sinova Elijeva, Ofni in Pinehas, sta bila tam s skrinjo zaveze Božje.

⁵A stalo sa, keď prišla truhla smluvy Hospodinovej do tábora, že skríkol od radosti celý Izrael veľkým krikom, takže dunela zem.

⁵In ko je prišla skrinja zaveze GOSPODOVE v tabor, je zaukal ves Izrael z močnim glasom, da je zemlja odmevala.

⁶A keď počuli Filištíni hlas radostného kriku, povedali: Čo je to jaký zvuk toho veľkého radostného kriku v tábore Hebrejov? A dozvedeli sa, že truhla Hospodinova prišla do tábora.

⁶Ko pa Filistejci slišijo glas tega ukanja, vprašajo: Kaj pomeni glas takega močnega ukanja v taboru Hebrejcev? In zvedeli so, da je prišla skrinja GOSPODOVA v tabor.

⁷Preto sa báli Filištíni, lebo vraveli: Bôh prišiel do tábora! A povedali: Beda nám! Lebo také niečo sa ešte nikdy nestalo doteraz!

⁷In Filistejci se zboje, kajti pravijo: Bog je prišel v tabor. In reko: Gorje nam! zakaj tega ni bilo včeraj in predvčerajšnjim.

⁸Beda nám! Kto nás vytrhne z ruky tých slávnych bohov?! To sú tí bohovia, ktorí bili Egypťanov všelijakými ranami na púšti.

⁸Gorje nam! Kdo nas otme iz roke teh veličastnih bogov? To so bogovi, ki so udarili Egipt v puščavi z mnogoterimi šibami!

⁹Posilnite sa a buďte mužmi, Filištíni! Aby ste neslúžili Hebrejom, ako oni vám slúžili! Ale buďte mužmi a bojujte!

⁹Trdni bodite in moški se držite, o Filistejci, da vam ne bo služiti Hebrejcem, kako so oni služili vam; moški se držite in bojujte!

¹⁰Aj bojovali Filištíni, a Izrael bol porazený, a utekali každý do svojho stánu. A porážka bola veľmi veliká, a padlo z Izraela tridsať tisíc mužov peších.

¹⁰In bojevali so se Filistejci in Izrael je bil premagan, in vsak je bežal v šator svoj; in poboj je bil silno velik, ker je padlo iz Izraela trideset tisoč pešcev.

¹¹A truhla Božia bola vzatá, a obidvaja synovia Éliho zomreli, Chofni a Pinchas.

¹¹In skrinja Božja je bila vzeta, in dva sinova Elijeva, Ofni in Pinehas, sta poginila.

¹²Potom bežal nejaký muž z pokolenia Benjaminovho s bojišťa a prišiel do Síla toho dňa a mal svoje rúcho roztrhnuté a svoju hlavu posypanú zemou.

¹²In tekel je neki Benjaminec iz bojnih vrst, in pride še ta dan v Silo. In raztrgal si je oblačilo in glavo posipal s prstjo:

¹³A keď prišiel, hľa, Éli sedel na stolici pri ceste a vyzeral, lebo jeho srdce sa triaslo o truhlu Božiu, a človek prišiel, aby oznámil v meste, čo sa stalo. A kričalo zdesením celé mesto.

¹³In ko pride, glej, Eli sedi na stolu pri poti in pazi: kajti srce mu je bilo v strahu zavoljo skrinje Božje. In ko mož pride v mesto in oznani novico, zavpije vse mesto.

¹⁴A keď počul Éli hlas kriku, povedal: Čo je to jaký nepokojný hukot? A človek sa ponáhľal a prijdúc oznámil to Élimu.

¹⁴Ko pa Eli sliši glas vpitja, vpraša: Kakšen je to glasan šum? In mož hitro pristopi in pove Eliju.

¹⁵A Élimu bolo deväťdesiatosem rokov, a jeho oči boly zašly, takže nemohol vidieť.

¹⁵Eli pa je bil osemindevetdeset let star, in oči so mu bile ugasnile, da ni mogel videti.

¹⁶A človek povedal Élimu: Ja som ten, ktorý som prišiel s bojišťa, a ja som dnes utiekol s bojišťa. A Éli mu povedal: Čo sa to stalo, môj synu?

¹⁶In mož reče Eliju: Jaz sem prišel iz vojske, in sicer sem pobegnil iz bitke danes. On pa vpraša: Kako se je godilo, sin moj.

¹⁷A zvestovateľ odpovedal a riekol: Izrael uteká pred Filištínmi, aj veľká porážka stala sa v ľude, aj obaja tvoji synovia zomreli, Chofni a Pinchas, a truhla Božia je vzatá.

¹⁷In sporočnik odgovori in reče: Izrael je zbežal pred Filistejci, vrhutega je bil velik poboj med ljudstvom, tudi dva sinova tvoja, Ofni in Pinehas, sta mrtva, in skrinja Božja je vzeta!

¹⁸A stalo sa, ako spomenul truhlu Božiu, že padnul so stolice nazad vedľa brány a zlomil si väzy i zomrel, lebo človek bol starý a ťažký a on súdil Izraela štyridsať rokov.

¹⁸Ko pa je oni imenoval skrinjo Božjo, pade Eli s stola znak pri vratih in si zlomi šijnjak in umre; kajti bil je star in težak mož. In on je sodil Izraela štirideset let.

¹⁹A jeho nevesta, žena Pinchasova, bola tehotná majúc porodiť. Tá keď počula zvesť a k tomu ešte i to, že vzali truhlu Božiu a že zomrel jej svokor i jej muž, sklonila sa a porodila, lebo prišly na ňu jej bolesti.

¹⁹Njegova snaha pa, žena Pinehasova, je bila noseča in je imela skoraj roditi. In ko zasliši vest, da je skrinja Božja vzeta in da je mrtev njen tast in njen mož, se sključi in porodi, kajti bolečine so jo prijele.

²⁰A v ten čas, keď zomierala, vravely jej ženy, ktoré stály nad ňou: Neboj sa, lebo si porodila syna. Ale neodpovedala ani si toho nevšímala.

²⁰In ko se je bližala smrti, so rekle žene, ki so stale pri njej: Ne boj se, saj si rodila sina! A ona ni odgovorila ničesar in si srca ni utolažila;

²¹A nazvala chlapča Ichabod, lebo riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela a k tomu bola vzatá i truhla Božia, a zomrel i jej svokor i jej muž.

²¹in dete je imenovala Ikabod [T. j. Ni več slave!], rekoč: Slava je šla strani od Izraela – ker je bila vzeta skrinja Božja in zaradi njenega tasta in njenega moža.In je dejala: Slava je šla strani od Izraela, ker je vzeta skrinja Božja.

²²Preto riekla: Odstehovala sa sláva z Izraela, pretože bola vzatá truhla Božia.

²²In je dejala: Slava je šla strani od Izraela, ker je vzeta skrinja Božja.