¹Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, že nebol daromný;

¹Saj sami veste, bratje, za naš prihod k vam, da ni bil prazen:

²ale hoci sme aj predtým mnoho pretrpeli a boli pohanení, jako viete, vo Filipách, odhodlali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evanjelium Božie v mnohom boji.

²temuč, dasi smo trpeli prej in smo bili zasramovani, kakor veste, v Filipih, osrčili smo se v Bogu našem, da govorimo k vam evangelij Božji v mnogem boju.

³Lebo naše napomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečistoty ani sa nedialo v lesti.

³Kajti opominjanje naše ni iz zmotnjave, ne iz nečistosti, ne v zvijači,

⁴ale jako nás Bôh uznal za hodných byť poverenými evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srdcia.

⁴temuč kakor nas je Bog za vredne spoznal izročiti nam evangelij, tako govorimo; ne da bi bili ljudem po volji, ampak Bogu, ki presoja srca naša.

⁵Lebo ani sme nikdy nepoužili lichotného slova, jako viete, ani zámienky lakomstva, Bôh je svedok;

⁵Kajti s prilizljivo besedo nismo nastopili nikdar, kakor veste, niti s kako pretvezo za lakomnost, Bog je priča;

⁶ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si mohli dodať vážnosti jako Kristovi apoštolovia.

⁶tudi nismo iskali slave od ljudi, ne od vas, ne od drugih, dasi bi bili lahko imenitni kakor apostoli Kristusovi.

⁷Ale sme boli láskaví medzi vami, sťa by kojaca matka nežne k sebe vinula a opatrovala svoje vlastné deti.

⁷Ampak bili smo krotki sredi vas, kakor pač dojka goji otroke svoje:

⁸A naplnení súc takou srdečnou láskou naproti vám hotoví sme boli dať vám nie len evanjelium Božie, ale aj svoje vlastné duše, pretože ste sa nám stali takí milí.

⁸prav tako, milo hrepeneč po vas, nas je bila volja, ne samo podati vam evangelij Božji, ampak tudi duše svoje, ker smo si vas jako priljubili.

⁹Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsilnú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu a tak sme vám hlásali evanjelium Božie.

⁹Saj se spominjate, bratje, truda našega in težave: ker noč in dan smo delali, da bi ne bili nadležni komu izmed vas, ko smo vam oznanjali evangelij Božji.

¹⁰Vy ste svedkami i Bôh, ako sväte, spravedlive a bezúhonne sme sa vám veriacim chovali

¹⁰Vi ste priče, pa tudi Bog, kako sveto in pravično in brez graje smo se vedli do vas, ki verujete;

¹¹a že sme, jako viete, jedného každého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali

¹¹da smo, kakor veste, slehernega izmed vas kakor oče otroke svoje opominjali, izpodbujali in rotili,

¹²a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy.

¹²da živite dostojno Boga, ki vas kliče v svoje kraljestvo in slavo.

¹³A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.

¹³Zato tudi mi zahvaljujemo Boga neprestano, da ste, prejemši od nas besedo oznanila Božjega, jo sprejeli ne kot besedo človeško, ampak, kakor je resnično, kot besedo Božjo, ki tudi deluje v vas verujočih.

¹⁴Lebo vy ste sa, bratia, stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré sú v Judsku v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste pretrpeli to isté od svojich vlastných súkmeňovcov ako aj oni od Židov,

¹⁴Zakaj vi ste postali, bratje, posnemalci cerkva Božjih, ki so v Judeji v Kristusu Jezusu, ker ste tudi vi isto trpeli od lastnih rojakov, kakor tudi oni od Judov;

¹⁵ktorí aj Pána Ježiša zabili aj svojich vlastných prorokov aj nás prenasledujúc vyhnali a Bohu sa neľúbia a sú protivní všetkým ľuďom

¹⁵ti so i Gospoda Jezusa umorili i proroke in nas pregnali, in Bogu niso prijetni in vsem ljudem so zoprni;

¹⁶a bránia nám hovoriť pohanom, aby neboli spasení, aby vždycky doplnili svoje hriechy, ale náhle prišiel na nich hnev Boží ku koncu.

¹⁶nam branijo govoriti poganom, da bi se zveličali, da tako vsekdar napolnijo mero grehov svojih. Prišla pa je nadnje jeza Božja do konca.

¹⁷Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túžbou.

¹⁷Mi pa, bratje, osiroteli za vami za nekaj časa, po obličju, ne po srcu, smo si tolikanj bolj prizadevali videti obličje vaše z mnogim hrepenenjem.

¹⁸Preto sme chceli prijsť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan.

¹⁸Zato smo hoteli priti k vam, jaz Pavel enkrat, dvakrat, a branil nam je satan.

¹⁹Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Ježišom Kristom, keď prijde?!

¹⁹Kajti kdo je naše upanje, ali veselje, ali slave venec? Ali ne tudi vi pred Gospodom našim Jezusom Kristusom o prihodu njegovem?Vi ste zares slava naša in veselje.

²⁰Lebo vy ste našou slávou a radosťou.

²⁰Vi ste zares slava naša in veselje.