1A tedy Jozafat mal veľké bohatstvo a veľkú slávu. Ale sa spriaznil s Achabom.
1In Josafat je imel obilo bogastva in časti. In sklenil je svaštvo z Ahabom.
2Potom po rokoch odišiel k Achabovi dolu do Samárie. A Achab nabil pre neho drobného dobytka a volov, množstvo, i pre ľud, ktorý prišiel s ním a nahováral ho, aby išiel hore proti Rámot-gileáda.
2In po nekoliko letih je šel doli k Ahabu v Samarijo. In Ahab je dal zaklati množino ovac in volov za njega in za ljudstvo, ki je bilo ž njim, in ga je pregovoril, naj gre ž njim v Ramot v Gileadu.
3A Achab, izraelský kráľ, povedal Jozafatovi, judskému kráľovi: Či pojdeš so mnou do Rámot-gileáda? A on mu odpovedal: Ja som ako ty, a môj ľud ako tvoj ľud, a budem s tebou v tom boji.
3Reče namreč Ahab, kralj Izraelov, Josafatu, kralju Judovemu: Pojdeš li z menoj v Ramot v Gileadu? On mu odgovori: Hočem biti kakor ti, ljudstvo moje kakor ljudstvo tvoje, in pojdemo s teboj v boj!
4Potom riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Opýtaj sa dnes, prosím, na slovo Hospodinovo.
4In Josafat reče kralju Izraelovemu: Vprašaj, prosim, danes besedo GOSPODOVO!
5A izraelský kráľ shromaždil prorokov štyristo mužov a povedal im: Či máme ísť do Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A oni odpovedali: Iď hore, a Bôh ho dá do ruky kráľovej.
5Tedaj skliče kralj Izraelov proroke, štiristo mož, in jim reče: Naj li gremo v boj proti Ramotu v Gileadu, ali naj to opustim? Odgovore: Pojdi gori, kajti Bog ga da v roko kraljevo!
6Ale Jozafat riekol: Či tu už neni proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?
6A Josafat reče: Ni li tu sicer nobenega proroka GOSPODOVEGA, da bi ga po vprašali?
7Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Je tu ešte jeden muž, skrze ktorého by bolo možno opýtať sa Hospodina; ale ja ho nenávidím, lebo mi nikdy neprorokuje dobrého, ale vždycky zlé. Je to Micheáš, syn Jimlu. Avšak Jozafat povedal: Nech tak nehovorí kráľ!
7In kralj Izraelov reče Josafatu: Še en mož je, po katerem moremo vprašati GOSPODA, ali jaz ga sovražim, zakaj ne prorokuje mi nikdar dobrega, ampak vsekdar hudo; ta je Mihaj, sin Imlov. Josafat reče: Ne govóri tako, kralj!
8Vtedy zavolal izraelský kráľ jedného komorníka a povedal: Doveď sem rýchle Micheáša, syna Jimlu!
8Tedaj pokliče kralj Izraelov dvornika in veli: Hitro pripelji sem Mihaja, sina Imlovega!
9Medzitým izraelský kráľ a Jozafat, judský kráľ, sedeli každý na svojom tróne, odiati kráľovským rúchom. A sedeli na voľnom priestore pri vchode do brány mesta Samárie. A všetci tí proroci prorokovali pred nimi.
9Kralj Izraelov in Josafat, kralj Judov, pa sta sedela vsak na svojem prestolu, po kraljevsko oblečena. In sedela sta na trgu pri vhodu v vrata Samarije, in vsi proroki so prorokovali pred njima.
10A Cedekiáš, syn Kenaánov, si bol spravil železné rohy a povedal: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš drgať Sýrov, dokiaľ len im neučiníš konca.
10In Zedekija, sin Kenaanov, si je naredil železne rogove in je govoril: Tako pravi GOSPOD: S temi boš bodel Sirce, dokler jih docela ne zatareš!
11A všetci proroci prorokovali tak a vraveli: Iď hore do Rámot-gileáda a konaj šťastne, a Hospodin dá do ruky kráľovej.
11In vsi proroki so prorokovali tako in govorili: Pojdi gori v Ramot v Gileadu in srečno hodi, kajti GOSPOD ga da kralju v roko!
12A posol, ktorý išiel zavolať Micheáša, mu hovoril: Hľa, slová prorokov, ako by jednými ústy, predpovedajú kráľovi dobré veci; nech je tedy, prosím, tvoje slovo jako slovo niektorého z nich, a hovor dobré.
12Sel pa, ki je šel poklicat Mihaja, mu govori in reče: Glej, besede prorokov oznanjajo soglasno kralju dobro, bodi torej beseda tvoja kakor enega iz njih in govóri dobro!
13Ale Micheáš riekol: Ako že žije Hospodin, že to, čo povie môj Bôh, iba to budem hovoriť.
13In Mihaj reče: Kakor res živi GOSPOD, kar mi poreče Bog moj, to bom govoril.
14Keď potom prišiel ku kráľovi, povedal mu kráľ: Micheášu, či máme ísť proti Rámot-gileáda do vojny, a či mám nechať tak? A on riekol: Iďte hore a konajte šťastne, a budú daní do vašej ruky.
14In ko pride h kralju, ga vpraša kralj: Mihaj, ali naj gremo v boj proti Ramotu v Gileadu ali naj to opustim? Odgovori: Pojdite in srečno hodite! dani vam bodo v roko.
15A kráľ mu povedal: Koľko ráz ťa mám zaviazať prísahou, že mi nebudeš hovoriť iné ako pravdu v mene Hospodinovom?
15Kralj mu pa veli: Kolikokrat naj te zarotim, da mi ne govoriš ničesar nego resnico v imenu GOSPODOVEM?
16Vtedy riekol: Videl som všetok ľud Izraelov rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A Hospodin riekol: Títo nemajú pána; nech sa navrátia každý do svojho domu v pokoji.
16On reče: Videl sem vsega Izraela razkropljenega po gorah kakor ovce, ki nimajo pastirja; in GOSPOD je dejal: Ti nimajo gospodarja! Vsak naj se vrne domov v miru!
17Na to povedal izraelský kráľ Jozafatovi: Či som ti nepovedal, že mi nebude prorokovať dobré, ale iba zlé?
17Nato reče kralj Izraelov Josafatu: Ti li nisem rekel, da mi ne bo prorokoval dobrega nego hudo?
18A ešte riekol: Preto počujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na jeho tróne, a všetko vojsko nebies stálo po jeho pravici a po jeho ľavici.
18On reče: Zatorej čujte besedo GOSPODOVO! Videl sem GOSPODA sedečega na prestolu svojem in vso vojsko nebeško, da mu stoji ob desnici in ob levici.
19A Hospodin riekol: Kto oklame Achaba, izraelského kráľa, aby odišiel hore a padol v Rámot-gileáda? Na to hovoril ktorý čo, jeden hovoril to, a druhý hovoril iné.
19In GOSPOD je vprašal: Kdo premoti Ahaba, da bi šel gori in padel pri Ramotu v Gileadu? In ta je svetoval in rekel to in drugi je rekel ono.
20Vtedy vyšiel nejaký duch a postavil sa pred Hospodinom a povedal: Ja ho oklamem. A Hospodin mu riekol: Akým spôsobom?
20Tedaj pride duh in se postavi pred GOSPODA in reče: Jaz ga premotim! In GOSPOD ga vpraša: S čim?
21A on odpovedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Na to mu riekol: Oklameš, aj zmôžeš, vyjdi a učiň tak!
21Odgovori: Pojdem tja in bodem lažniv duh v ustih vseh prorokov njegovih. In veli: Ti ga premotiš in se ti posreči. Pojdi tja in stóri tako!
22A teraz hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, a Hospodin hovoril proti tebe zlé.
22Sedaj torej, glej, GOSPOD je dal lažnivega duha v usta vseh teh tvojih prorokov, a GOSPOD je govoril hudo zoper tebe!
23Vtedy pristúpil Cedekiáš, syn Kenaánov a uderil Micheáša na líce a povedal: Kde - ktorou cestou odišiel duch Hospodinov odo mňa, aby hovoril tebe?
23Tedaj pristopi Zedekija, sin Kenaanov, in udari Mihaja v lice in reče: Kod je šel duh GOSPODOV od mene, da s teboj govori?
24Na to riekol Micheáš: Hľa, uvidíš toho dňa, keď pojdeš z izby do izby, aby si sa skryl.
24Mihaj odvrne: Glej, videl boš tisti dan, ko boš hodil iz hrama v hram, da se skriješ!
25A izraelský kráľ povedal: Pojmite Micheáša, a zaveďte ho zpät k Amonovi, kniežaťu mesta, a k Joašovi, synovi kráľovmu.
25Kralj Izraelov pa veli: Vzemite Mihaja in ga peljite nazaj k Amonu, mestnemu poglavarju, in k Joasu, sinu kraljevemu,
26A poviete: Takto hovorí kráľ: Vsaďte tohoto do žalára a dávajte mu jesť chlieb súženia a piť vodu súženia, dokiaľ sa nenavrátim v pokoji.
26in recite: Tako pravi kralj: Denita tega moža v ječo in živita ga s kruhom bridkosti in z vodo stiske, dokler se ne vrnem v miru!
27Ale Micheáš povedal: Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa. A doložil: Počujte to, ľudia, všetci!
27A Mihaj reče: Ako se vrneš v miru, ni govoril po meni GOSPOD! Še reče: Slišite, ljudje, vsi iz vas!
28A tak odišiel hore izraelský kráľ i Jozafat, judský kráľ, proti Rámot-gileáda.
28Nato sta šla kralj Izraelov in Josafat, kralj Judov, gori proti Ramotu v Gileadu.
29A izraelský kráľ povedal Jozafatovi: Prestrojiť sa, a tak ísť do boja; ale ty si len obleč svoje rúcho. A tedy sa prestrojil izraelský kráľ, a tak išli do boja.
29In kralj Izraelov reče Josafatu: Jaz pojdem preoblečen v boj, ti pa obleci svoja oblačila! Preobleče se torej kralj Izraelov, in gresta v boj.
30A sýrsky kráľ prikázal veliteľom nad svojimi vozmi a riekol: Nebojujte ani s malým ani s veľkým, ale iba s izraelským kráľom samotným.
30Kralj sirski pa je zapovedal poveljnikom voz svojih, rekoč: Ne bojujte se zoper malega, ne zoper velikega, temuč zgolj zoper kralja Izraelovega!
31A bolo, keď uvideli velitelia nad vozmi Jozafata, že riekli: To je izraelský kráľ! A obrátili sa dookola proti nemu bojovať. Vtedy skríkol Jozafat, a Hospodin mu pomohol, a Bôh ich odvábil od neho.
31Ko torej vidijo poveljniki vozov Josafata, reko: Kralj Izraelov je! In zaženo se bojevat zoper njega; Josafat pa zavpije, in GOSPOD mu je pomogel in Bog jih je odvedel od njega.
32A stalo sa, keď uvideli velitelia nad vozmi, že to nie je izraelský kráľ, že sa obrátili preč od neho.
32Kajti ko so videli poveljniki voz, da ni kralj Izraelov, se obrnejo od njega.
33V tom nejaký muž natiahol lučište vo svojej prostote a postrelil izraelského kráľa tam, kde sa pancier spojuje. Preto povedal vozkovi: Obráť svoje ruky a vyvez ma z vojska, lebo som nemocný.
33Neki mož pa slučajno napne lok in ustreli kralja Izraelovega med stike v oklepu. Zato veli svojemu vozniku: Obrni voz in pelji me z bojišča, kajti hudo sem ranjen.A bitka se je razvnela tisti dan; toda kralj Izraelov je stal naslonjen na vozu Sircem nasproti do večera, in ko je solnce zahajalo, je umrl.
34A keď sa rozmohol boj toho dňa, premáhal sa izraelský kráľ a stál na voze naproti Sýrom až do večera a zomrel o čase, keď zapádalo slnko.
34A bitka se je razvnela tisti dan; toda kralj Izraelov je stal naslonjen na vozu Sircem nasproti do večera, in ko je solnce zahajalo, je umrl.