¹Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu Hospodinovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.

¹In Ezekija pošlje k vsemu Izraelu in Judi ter napiše liste tudi Efraimu in Manaseju, da bi prišli v hišo GOSPODOVO v Jeruzalem praznovat pasho GOSPODU, Bogu Izraelovemu.

²Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca,

²Kajti kralj se je bil posvetoval z vsemi poglavarji in z vsem zborom v Jeruzalemu in sklenil, naj se praznuje pasha v drugem mesecu.

³lebo ju nemohli sláviť toho času, pretože sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema.

³Niso je namreč mogli praznovati tisti čas, ker se ni posvetilo zadosti duhovnikov, pa ljudstvo se tudi ni bilo zbralo v Jeruzalemu.

⁴Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaždeniu.

⁴In stvar se je zdela prava kralju in vsemu zboru.

⁵A usniesli sa, že dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo už dávno neboli slávili tak, ako je napísané.

⁵In so ustanovili, da bi se to oklicalo po vsem Izraelu, od Bersebe do Dana, da naj pridejo praznovat pasho GOSPODU, Bogu Izraelovemu, v Jeruzalem; zakaj že dolgo časa je niso praznovali tako, kakor je predpisano.

⁶A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho kniežat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie.

⁶In brzi sli so šli z listi od kralja in njegovih poglavarjev po vsem Izraelovem in Judovem, poročajoč po zapovedi kraljevi takole: Sinovi Izraelovi, preobrnite se h GOSPODU, Abrahamovemu, Izakovemu in Izraelovemu Bogu, da se povrne k ostanku vas, ki ste ubežali roki kraljev asirskih.

⁷A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte.

⁷In ne bodite kakor očetje vaši in kakor bratje vaši, ki so se izneverili GOSPODU, očetov svojih Bogu, da jih je izdal opustošenju, kakor vidite.

⁸Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku Hospodinovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu.

⁸Sedaj torej ne bodite trdovratni kakor očetje vaši, temuč podajte roko svojo GOSPODU in pridite v njegovo svetišče, ki ga je posvetil za vekomaj, ter služite GOSPODU, svojemu Bogu, da se odvrne od vas togota jeze njegove.

⁹Lebo keď sa navrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu.

⁹Kajti če se preobrnete h GOSPODU, zadobe bratje in otroci vaši usmiljenje pred tistimi, ki so jih zavedli v ujetništvo, in smeli se bodo povrniti v to deželo. Zakaj GOSPOD, Bog vaš, je usmiljen in milosten ter ne odvrne obličja od vas, ako se k njemu preobrnete.

¹⁰A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a až po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im.

¹⁰In brzoteki so šli od mesta do mesta po deželi Efraimovi in Manasejevi prav do Zebulona; ali smejali so se jim in jih zasmehovali.

¹¹Avšak niektorí mužovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema.

¹¹Ali vsaj nekateri Aserjevi, Manasejevi in Zebulonovi so se ponižali in prišli v Jeruzalem.

¹²Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova Hospodinovho.

¹²Tudi na Judovem je bila roka Božja, da jim je dal eno srce, da izpolnijo zapoved kralja in knezov po besedi GOSPODOVI.

¹³A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké.

¹³Zbralo se je torej v Jeruzalemu mnogo ljudstva, da bi obhajali praznik opresnikov v drugem mesecu, jako velik zbor.

¹⁴Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boly v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona.

¹⁴In vzdignejo se in razvale oltarje, ki so bili v Jeruzalemu, in odpravijo vse kadilne oltarje ter jih pomečejo v potok Kidron.

¹⁵Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu Hospodinovho.

¹⁵In zakoljejo pasho štirinajsti dan drugega meseca. In duhovniki in leviti so se sramovali ter se posvetili; potem so prinašali daritve v hišo GOSPODOVO.

¹⁶A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov.

¹⁶In stali so na svojem mestu po svojem redu, soglasno s postavo Mojzesa, moža Božjega: duhovniki so kropili kri, prejemajoč jo iz rok levitov.

¹⁷Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili Hospodinovi.

¹⁷Kajti bili so v zboru mnogi, ki se niso bili očistili; zato je bilo levitom klati daritve pashe za vse, ki niso bili čisti, da bi jih posvetili GOSPODU.

¹⁸Lebo veliká čiastka ľudu, množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý Hospodin nech pokryje hriech a tak odpustí

¹⁸Veliko ljudstva namreč, zlasti mnogi iz Efraima in Manaseja, Isaharja in Zebulona, se niso bili očistili, vendar so jedli velikonočno jagnje, čeprav ne, kakor je pisano. Ali Ezekija je molil zanje, govoreč: GOSPOD, ki je dobrotljiv, naj odpusti vsakemu,

¹⁹každému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, Hospodina, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou.

¹⁹ki je pripravil srce svoje, da išče Boga, GOSPODA, očetov svojih Boga, čeprav ni očiščen po očiščevanju svetišča.

²⁰A Hospodin vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud.

²⁰In GOSPOD je uslišal Ezekija in je ozdravil ljudstvo.

²¹A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Hospodina deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc Hospodina.

²¹Tako so sinovi Izraelovi, kar jih je bilo v Jeruzalemu, praznovali slavnost opresnikov sedem dni z velikim veseljem; in leviti in duhovniki so hvalili GOSPODA vsak dan, pojoč z glasbili v hvalo GOSPODU.

²²A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti Hospodinovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc Hospodina, Boha svojich otcov.

²²In Ezekija je govoril na srce vsem levitom, ki so se izkazali razumne v spoznanju GOSPODOVEM; in uživali so sedem dni, kar je bilo določeno, in darovali mirovne daritve in proslavljali GOSPODA, Boga očetov svojih.

²³A celé shromaždenie sa usnieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou.

²³In ves zbor se je posvetoval in sklenil, da bodo praznovali še drugih sedem dni; in praznovali so še sedem dni z veseljem.

²⁴Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovaly takým činom shromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov.

²⁴Kajti Ezekija, kralj Judov, je podaril zboru tisoč juncev in sedem tisoč glav drobnice; knezi pa so podarili zboru tisoč juncev in deset tisoč glav drobnice. In veliko število duhovnikov se je posvetilo.

²⁵A radovalo sa celé shromaždenie Júdovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku.

²⁵In veselil se je ves zbor Judov in duhovniki in leviti, in ves zbor, ki je prišel iz Izraela, tudi tujci, ki so prišli iz dežele Izraelove in ki so prebivali na Judovem.

²⁶A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme.

²⁶In bilo je veliko veselje v Jeruzalemu, kajti od časa Salomona, sina Davidovega, kralja nad Izraelom, ni bilo nič takega v Jeruzalemu.Potem so duhovniki leviti vstali in blagoslovili ljudstvo, in njih glas je bil uslišan in njih molitev je prišla v sveto prebivališče njegovo, v nebesa.

²⁷Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.

²⁷Potem so duhovniki leviti vstali in blagoslovili ljudstvo, in njih glas je bil uslišan in njih molitev je prišla v sveto prebivališče njegovo, v nebesa.