¹Po týchto veciach a po tejto vernosti prišiel Senacherib, assýrsky kráľ, a vtrhnúc do Judska položil sa táborom proti ohradeným mestám a povedal si, že ich prelomí a dobyje pre seba.

¹Po teh dogodbah in po tej zvestobi je prišel Senaherib, kralj asirski, in je vdrl na Judovo in oblegal utrjena mesta, da bi jih pograbil zase.

²A keď videl Ezechiáš, že prišiel Senacherib, a že jeho tvár je obrátená do boja proti Jeruzalemu,

²In ko vidi Ezekija, da je prišel Senaherib ter da se je namenil bojevati zoper Jeruzalem,

³uradil sa so svojimi veliteľmi a so svojimi udatnými mužmi, že pozapchávajú a tak ukryjú vody studieň, ktoré sú vonku za mestom. A pomáhali mu.

³se posvetuje s svojimi knezi in oblastniki, da bi zamašili studence, ki so bili zunaj mesta; in oni so mu pomagali.

⁴A shromaždilo sa mnoho ľudu, a pozapchávali všetky studne a zatarasili aj potok, ktorý sa lial prostredkom zeme povediac: Prečo by mali assýrsky kráľovia, keď prijdú, nájsť tak mnohé vody?!

⁴Zbere se torej veliko ljudi in zamaše vse studence in potok, ki teče po sredi dežele, rekoč: Čemu naj najdejo kralji asirski veliko vode, kadar pridejo?

⁵Pritom sa posilnil a vystavil celý múr, kde bol zborený, a vystúpil až na veže a vonku vybudoval ešte druhý múr a opraviac upevnil Millo, mesto Dávidovo. A narobil množstvo striel a malých štítov.

⁵In Ezekija se ohrabri in popravi vse zidovje, ki je bilo luknjasto, ter zgradi stolpe na njem in še drugi zid odzunaj in utrdi Milo v mestu Davidovem in napravi veliko orožja in ščitov.

⁶A ustanovil vojenných veliteľov nad ľudom a shromaždil ich k sebe do ulice mestskej brány a hovoril k ich srdcu a riekol:

⁶In postavi vojne poveljnike nad ljudstvom in jih zbere k sebi v široko ulico ob mestnih vratih ter jim govori na srce takole:

⁷Buďte zmužilí a smelí! Nebojte sa a nedeste sa tvári assýrskeho kráľa ani sa nedeste pred celým tým množstvom, ktoré je s ním, lebo s nami je väčší ako s ním.

⁷Bodite močni in srčni, ne bojte se in ne plašite se pred asirskim kraljem, ne pred vso to množico, ki je pri njem! Zakaj večji je z nami nego ž njim:

⁸S ním je rameno tela, ale s nami je Hospodin, náš Bôh, aby nám pomohol a vybojoval naše boje. A ľud sa spoľahol na slová Ezechiáša, judského kráľa.

⁸ž njim je mesena roka, z nami pa je GOSPOD, naš Bog, da nam pomaga in za nas vodi boj. In ljudstvo se je zaneslo na besede Ezekija, kralja Judovega.

⁹Po tomto poslal Senacherib, assýrsky kráľ, svojich služobníkov do Jeruzalema, kým on sám táboril proti Lachišu a celé jeho kráľovské panstvo s ním, tedy poslal k Ezechiášovi, judskému kráľovi, a k celému Júdovi, ktorý bol shromaždený v Jeruzaleme, povediac:

⁹Potem pošlje Senaherib, kralj asirski, hlapce svoje v Jeruzalem (stal pa je pred Lahisom in vsa vojna moč njegova ž njim) k Ezekiju, kralju Judovemu, in k vsem Judovim, ki so bili v Jeruzalemu, in sporoči:

¹⁰takto hovorí Senacherib, assýrsky kráľ: Na čože sa to vy nadejete a zostávate obľahnutí v ohrade, v Jeruzaleme?

¹⁰Tako pravi Senaherib, kralj asirski: Na koga stavite upanje, da sedite v obleganem Jeruzalemu?

¹¹Či vás to azda nenahovára Ezechiáš, aby vás vydal ta, aby ste pomreli hladom a smädom, hovoriac: Hospodin, náš Bôh, nás vytrhne z ruky assýrskeho kráľa?

¹¹Vas li ne zapeljuje Ezekija, da vas izda v smrt z lakoto in žejo, govoreč: GOSPOD, Bog naš, nas otme iz roke kralja asirskega?

¹²Či azda on sám, Ezechiáš, neodstránil jeho výšin a jeho oltárov a nepovedal Júdovi a Jeruzalemu: Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom budete kadiť.

¹²Ni li on tisti Ezekija, ki je odpravil njegove višave in oltarje in velel Judi in Jeruzalemu: Pred edinim oltarjem molite in na njem žgite kadilo?

¹³Či neviete, čo som ja urobil a moji otcovia všetkým národom zemí? Či azda mohli bohovia národov tých zemí vytrhnúť svoju zem z mojej ruky?

¹³Ne veste li, kaj sem storil jaz in očetje moji vsem narodom po deželah? So li mar bili bogovi narodov po deželah kaj zmožni, da bi oteli deželo svojo iz moje roke?

¹⁴Kde ktorý to bol medzi všetkými bohmi tých národov, ktoré, zarieknuté na záhubu, docela zahubili moji otcovia, ktorý by bol mohol vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky, že by vás mohol váš Bôh vytrhnúť z mojej ruky?

¹⁴Kateri je med vsemi bogovi tistih narodov, ki so jih pokončali očetje moji, ki je mogel oteti ljudstvo svoje iz moje roke, da bi vaš Bog vas mogel oteti iz moje roke?

¹⁵Preto teraz nech vás neklame Ezechiáš ani nech vás nenahovára takým činom, ani mu neverte! Lebo veď nemohol niktorý boh niktorého národa alebo kráľovstva vytrhnúť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich otcov, a tedy istá vec, že ani vaši bohovia nevytrhnú vás z mojej ruky!

¹⁵Naj vas torej sedaj ne prekani Ezekija, tudi se mu ne dajte pregovoriti in ne verujte mu! Zakaj ako ni mogel noben bog kateregakoli naroda ali kraljestva oteti ljudstva svojega iz moje in mojih očetov roke, kako bi li vas otel vaš Bog iz roke moje?

¹⁶A ešte i viac hovorili jeho služobníci proti Hospodinovi, Bohu, a proti Ezechiášovi, jeho služobníkovi.

¹⁶In še več so govorili hlapci njegovi zoper GOSPODA Boga in zoper hlapca njegovega Ezekija.

¹⁷Aj listy písal rúhajúc sa Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, hovoriac v nich proti nemu a vravel: Ako bohovia národov zemí, ktorí nevytrhli svojho ľudu z mojej ruky, tak nevytrhne ani Bôh Ezechiášov svojho ľudu z mojej ruky.

¹⁷Tudi liste je pisal, da bi kidal sramoto na GOSPODA, Izraelovega Boga, in zoper njega govoril, češ, kakor bogovi narodov po deželah niso svojega ljudstva oteli iz roke moje, tako tudi ne otme Ezekijev Bog iz moje roke ljudstva svojega.

¹⁸A volali veľkým hlasom židovsky na ľud Jeruzalema, ktorý bol na múre, aby pustili na nich strach a predesili ich, aby zaujali mesto.

¹⁸In glasno so vpili po judovsko proti ljudstvu iz Jeruzalema, ki je bilo na obzidju, da ga spravijo v strah in obup, da bi tako dobili mesto.

¹⁹A hovorili proti Bohu Jeruzalema, jako hovorili o bohoch národov zeme, o diele rúk človeka.

¹⁹In govorili so o Bogu Jeruzalema kakor o bogovih ljudstev po deželah, ki so človeških rok delo.

²⁰Vtedy sa modlil kráľ Ezechiáš a Izaiáš, syn Ámosov, prorok, o to a kričiac volali do neba.

²⁰Kralj Ezekija pa in prorok Izaija, sin Amozov, sta spričo tega molila in vpila v nebo.

²¹A Hospodin poslal anjela, ktorý zahladil každého muža udatného i vojvodu i veliteľa vo vojsku assýrskeho kráľa. A navrátil sa s hanbou svojej tvári do svojej zeme. A keď vošiel do domu svojho boha, niektorí z tých, ktorí vyšli z jeho života, zabili ho tam mečom.

²¹In GOSPOD je poslal angela, ki je pobil vse močne junake in vojvode in poveljnike v taboru kralja asirskega, da se je z očitno sramoto vrnil v deželo svojo. In ko je prišel v svojega boga hišo, sta ga ondi z mečem umorila, ki sta bila po rodu njegova.

²²A tak zachránil Hospodin Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky Senacheriba, assýrskeho kráľa, a z ruky všetkých a vodil ich všade vôkol.

²²Tako je GOSPOD rešil Ezekija in prebivalce v Jeruzalemu roke Senaheriba, kralja asirskega, in roke vseh drugih in jih je vodil, da so bili varni z vseh strani.

²³A mnohí donášali Hospodinovi obilné obeti do Jeruzalema a drahocenné dary Ezechiášovi, judskému kráľovi, takže bol potom povznesený pred očami všetkých národov.

²³In mnogi so prinašali darila GOSPODU v Jeruzalem in dragocenosti Ezekiju, kralju Judovemu, tako da se je odslej povišal pred očmi vseh narodov.

²⁴V tých dňoch bol onemocnel Ezechiáš až na smrť a modlil sa Hospodinovi. A odpovedal mu a dal mu vidieť zázrak.

²⁴V tistih dneh zboli Ezekija na smrt. Tedaj je molil h GOSPODU, in on mu je govoril ter mu dal čudno znamenje.

²⁵Avšak Ezechiáš neodplatil podľa dobrodenia, ktoré mu bolo učinené; ale jeho srdce sa pozdvihlo, a preto povstal proti nemu prchký hnev i proti Júdovi i proti Jeruzalemu.

²⁵Ali Ezekija ni povrnil dobrote, ki mu je bila dana. Zakaj njegovo srce se je prevzelo, in zato je prišel srd nad njega in nad Judo in Jeruzalem.

²⁶Ale keď sa pokoril Ezechiáš pre pozdvihnutie sa svojho srdca, on i obyvatelia Jeruzalema, neprišiel na nich prchký hnev Hospodinov za dní Ezechiášových.

²⁶Ko pa se je Ezekija ponižal zato, ker se je bilo prevzelo srce njegovo, s prebivalci jeruzalemskimi vred, ni prišel srd GOSPODOV nadnje v dnevih Ezekijevih.

²⁷A Ezechiáš mal bohatstva a slávy veľmi mnoho a nadovážil si pokladov striebra a zlata i drahého kamenia i voňavých vecí i malých štítov a všelijakého vzácneho náradia.

²⁷In Ezekija je imel silno veliko bogastva in časti in si je oskrbel zakladnice za srebro in za zlato, za drage kamene in za dišave, za ščite in za vsakovrstno dragoceno orodje.

²⁸A mal i skladištia pre úrodu obilia, vína a oleja a stáje pre všelijaké hovädá a mnohé stáda po chlievoch.

²⁸Imel je tudi skladišča za pridelke žita, vina in olja, in hleve za vsakovrstno živino in tamare za drobnico.

²⁹A nadovážil si miest a stáda drobného dobytka i volov množstvo, pretože mu Bôh dal imania veľmi mnoho.

²⁹Napravil si je tudi mesta in imel je veliko drobnice in govedi, kajti Bog mu je dal silno veliko imetja.

³⁰Ten istý Ezechiáš pokryl horný výtok vody Gichona a viedol ju priamo dolu na západnú stranu do mesta Dávidovho. A šťastne sa vodilo Ezechiášovi vo všetkých jeho prácach.

³⁰On, Ezekija, je tudi bil tisti, ki je zamašil gorenji iztok Gihonske vode ter jo napeljal naravnost doli po zahodni strani mesta Davidovega. In Ezekija je imel srečo v vseh svojih podjetjih.

³¹Ale tak aj pri posloch kniežat Babylona, ktoré poslaly k nemu opýtať sa na zázrak, ktorý sa bol stal v zemi, ho bol opustil Bôh zkúsiť ho, aby zvedel všetko, čo je v jeho srdci.

³¹Toda ko so bili k njemu poslani vojvod babilonskih poslanci, da bi vprašali po čudnem znamenju, ki se je bilo zgodilo v deželi, ga je Bog zapustil, da ga je izkusil, da bi spoznal vse, kar je bilo v srcu njegovem.

³²A ostatné deje Ezechiášove a jeho zbožné skutky, tie hľa, sú napísané vo videní Izaiáša, syna Ámosovho, proroka, a v knihe kráľov Júdových a Izraelových.

³²A druge zgodbe Ezekijeve in njegova pobožna dela, glej, zapisana so v prikazni Izaija proroka, sinu Amozovega, v knjigi kraljev Judovih in Izraelovih.In Ezekija je legel k očetom svojim, in pokopali so ga ob stopnicah, ki vodijo gori h grobovom sinov Davidovih; in ves Juda in prebivalci jeruzalemski so mu izkazali čast ob njegovi smrti. In Manase, sin njegov, je zakraljeval na mestu njegovem.

³³A tak ľahol Ezechiáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho na svahu hrobov synov Dávidových, a preukázali mu poctu, keď zomrel, všetok Júda aj obyvatelia Jeruzalema. A kraľoval Manasses, jeho syn, miesto neho.

³³In Ezekija je legel k očetom svojim, in pokopali so ga ob stopnicah, ki vodijo gori h grobovom sinov Davidovih; in ves Juda in prebivalci jeruzalemski so mu izkazali čast ob njegovi smrti. In Manase, sin njegov, je zakraljeval na mestu njegovem.