¹A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca v Jeruzaleme.

¹Tedaj vzame ljudstvo dežele Joahaza, sina Josijevega, in ga postavijo za kralja na mestu očeta njegovega v Jeruzalemu.

²Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme.

²Joahaz je bil triindvajset let star, ko je zakraljeval, in vladal je tri mesece v Jeruzalemu.

³A odstránil ho egyptský kráľ v Jeruzaleme a pokutoval zem na sto hrivien striebra a na hrivnu zlata.

³A kralj egiptovski ga je odstavil v Jeruzalemu in naložil deželi globo: sto talentov srebra in talent zlata.

⁴A egyptský kráľ urobil kráľom Eljakima, jeho brata, nad Judskom a nad Jeruzalemom a premenil jeho meno na Jehojakima, kým Joachaza, jeho brata, vzal Necho a zaviedol ho do Egypta.

⁴In kralj egiptovski je postavil Eljakima, brata njegovega, za kralja nad Judo in Jeruzalemom in mu premenil ime v Jojakima. Joahaza pa, brata njegovega, je Neko vzel in odpeljal v Egipt.

⁵Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodina, jeho Boha.

⁵Jojakim je bil petindvajset let star, ko je zakraljeval, in vladal je enajst let v Jeruzalemu in delal, kar je bilo hudo v očeh GOSPODA, Boga njegovega.

⁶Proti nemu prišiel hore Nabuchodonozor, babylonský kráľ, a poviazal ho dvoma medenými reťazami, aby ho odviedol do Babylona.

⁶Zoper njega je prišel Nebukadnezar, kralj babilonski, in ga zvezal z dvema bronastima verigama, da bi ga peljal v Babilon.

⁷Aj niečo z nádob domu Hospodinovho odpravil Nabuchodonozor do Babylona a dal ich do svojho chrámu v Babylone.

⁷Nebukadnezar je prinesel tudi nekaj posod iz hiše GOSPODOVE v Babilon in jih je del v svoj tempelj v Babilonu.

⁸A ostatné deje Jehojakimove jako i jeho ohavnosti, ktoré páchal, a čo sa iné našlo pri ňom, to hľa, je napísané v knihe kráľov Izraelových a Júdových. A kraľoval Jehojachin, jeho syn, miesto neho.

⁸Kar je pa več praviti o Jojakimu, in gnusobe njegove, ki jih je počenjal, in kar se je našlo pri njem, glej, zapisano je v knjigi kraljev Izraelovih in Judovih. In Jojahin [Jekonija, Konija.], sin njegov, je zavladal na mestu njegovem.

⁹Jehojachin mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace a desať dní v Jeruzaleme. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových.

⁹Jojahin je bil osemnajst let star, ko je zakraljeval, in vladal je tri mesece in deset dni v Jeruzalemu; in delal je, kar je bilo hudo v očeh GOSPODOVIH.

¹⁰Potom po roku poslal kráľ Nabuchodonozor po neho a dal ho zaviesť do Babylona so vzácnymi nádobami domu Hospodinovho a urobil kráľom Cedekiáša, jeho brata, príbuzného, nad Judskom a nad Jeruzalemom.

¹⁰Ko je pa to leto minilo, pošlje Nebukadnezar ter ga veli peljati v Babilon z dragocenimi posodami iz hiše GOSPODOVE vred, in postavi Zedekija, brata njegovega, za kralja nad Judo in Jeruzalemom.

¹¹Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme.

¹¹Zedekija je bil enoindvajset let star, ko je zakraljeval, in vladal je enajst let v Jeruzalemu;

¹²A robil to, čo je zlé v očiach Hospodina, jeho Boha. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý mu hovoril slovo z úst Hospodinových.

¹²in delal je, kar je bilo hudo v očeh GOSPODA, njegovega Boga, in se ni ponižal pred prorokom Jeremijem, ko mu je govoril iz ust GOSPODOVIH.

¹³Ba sprotivil sa i kráľovi Nabuchodonozorovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha, a zatvrdil svoju šiju a urputne sa zoprel vo svojom srdci, že sa nevráti k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.

¹³On se je tudi izneveril kralju Nebukadnezarju, ki ga je bil zavezal s prisego pri Bogu. In otrdil je zatilnik svoj in zakrknil svoje srce, da ne bi se preobrnil h GOSPODU, Bogu Izraelovemu.

¹⁴Áno, aj všetky kniežatá kňazov i ľud dopúšťali sa mnohých a veľkých prestúpení robiac podľa všetkých ohavností pohanských národov a poškvrnili dom Hospodinov, ktorý bol posvätil v Jeruzaleme.

¹⁴Vrhutega so vsi poglavarji duhovnikov in ljudstvo jako množili verolomnost, delajoč po vseh gnusobah poganov, in onečistili so hišo GOSPODOVO, ki jo je bil posvetil v Jeruzalemu.

¹⁵A keď posielal k nim Hospodin, Bôh ich otcov, výstražný hlas po svojich posloch zavčasu a znova a znova, lebo mu bolo ľúto jeho ľudu a jeho príbytku,

¹⁵In Jehova, Bog njih očetov, jih je opominjal po svojih poslancih, od ranega jutra in neprenehoma, ker se mu je smililo ljudstvo njegovo in prebivališče njegovo.

¹⁶posmievali sa poslom Božím a opovrhovali jeho slovami a mali jeho prorokov za bludárov, až vzplanul prchký hnev Hospodinov na jeho ľud tak, že už nebolo lieku.

¹⁶A oni so zasmehovali poslance Božje in zaničevali besede njegove in za norce imeli njegove proroke, dokler ni zrasla jeza GOSPODOVA nad ljudstvom njegovim, da ni bilo več lečitve.

¹⁷A doviedol hore na nich chaldejského kráľa, ktorý pobil ich mládencov mečom v dome ich svätyne a nezľutoval sa ani nad mládencom ani nad pannou, nad starším ani nad kmeťom; všetkých vydal do jeho ruky.

¹⁷Zato je pripeljal nadnje kralja Kaldejcev, ki so pomorili njih mlado moštvo z mečem v hiši njih svetinje in niso prizanesli mladeniču, ne devici, ne starcu, ne sivolascu; vse jih je izdal njemu v roko.

¹⁸K tomu i všetky nádoby domu Božieho, veľké i malé, i poklady domu Hospodinovho i poklady kráľove i jeho kniežatá, to všetko pobral a dopravil do Babylona.

¹⁸In vse posode hiše Božje, velike in male, in zaklade hiše Božje in zaklade kralja in knezov njegovih, vse te je odpeljal v Babilon.

¹⁹A napokon spálili dom Boží a rozborili múr Jeruzalema i všetky jeho paláce popálili ohňom i všetko jeho vzácne náradie zničili.

¹⁹In sežgali so z ognjem hišo Božjo in porušili zidovje jeruzalemsko in požgali vse palače v njem in uničili vse dragocene posode v njih.

²⁰A to, čo pozostalo po meči, prestehoval do Babylona do zajatia, a boli jemu a jeho synom za služobníkov, až dokiaľ nekraľovalo perzské kráľovstvo,

²⁰In kar jih je preostalo po meču, so odvedli ujete v Babilon, in bili so hlapci njemu in sinovom njegovim, dokler ni zavladalo kraljestvo perzijsko,

²¹aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané skrze ústa Jeremiášove, dokiaľ sa nenakochala zem svojich sobôt; po všetky dni, ktoré ležala púšťou, odpočívala, aby sa vyplnilo sedemdesiat rokov.

²¹da bi se dopolnila beseda GOSPODOVA po ustih Jeremijevih, „dokler se ne bo dežela naužila sobot svojih“. Dokler je ležala pusta, je uživala soboto, da se je izpolnilo sedemdeset let.

²²Potom prvého roku Cýra, perzského kráľa, aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané skrze ústa Jeremiáša, zobudil Hospodin ducha Cýra, perzského kráľa, a tak dal vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, a to i písmom týmito slovami:

²²V prvem letu pa Cira, kralja Perzije, da bi se dopolnila beseda GOSPODOVA po ustih Jeremijevih, je GOSPOD obudil duha Cira, kralja Perzije, da je velel proglasiti po vsej kraljevini svoji, pa tudi pismeno naznaniti:Tako pravi Cir, kralj Perzije: Vsa kraljestva zemlje mi je dal GOSPOD, Bog nebes, in mi je naročil zgraditi mu hišo v Jeruzalemu, ki je na Judovem. Kdorkoli torej je med vami iz vsega ljudstva njegovega, s tem bodi GOSPOD, njegov Bog, in pojdi tja gori!

²³Takto hovorí Cýrus, perzský kráľ: Hospodin, Bôh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu vystavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Preto kto je kde medzi vami zo všetkého jeho ľudu, Hospodin, jeho Bôh, nech je s ním, a nech ide ta hore.-

²³Tako pravi Cir, kralj Perzije: Vsa kraljestva zemlje mi je dal GOSPOD, Bog nebes, in mi je naročil zgraditi mu hišo v Jeruzalemu, ki je na Judovem. Kdorkoli torej je med vami iz vsega ljudstva njegovega, s tem bodi GOSPOD, njegov Bog, in pojdi tja gori!