¹Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

¹Tedaj reče Salomon: Jehova je rekel, da bo prebival v mrakoti.

²A ja som ti, ó, Pane, vystavil dom za príbytok a stále miesto na to, aby si tam býval na veky.

²A jaz sem ti zgradil hišo v prebivališče, stan tebi za sedež na veke!

³A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo.

³In kralj obrne obličje in blagoslovi ves zbor Izraelov; in ves zbor Izraelov je stal.

⁴A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, mojím otcom, a svojimi rukami to naplnil povediac:

⁴In reče: Hvaljen bodi GOSPOD, Bog Izraelov, ki je obljubil z usti svojimi Davidu, očetu mojemu, in z roko svojo je to izpolnil, govoreč:

⁵Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muža, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom;

⁵Od dne, ko sem odpeljal ljudstvo svoje iz dežele Egiptovske, nisem izvolil nobenega mesta iz vseh rodov Izraelovih, da se v njem zgradi hiša, ki naj bi v njej bilo ime moje; tudi nisem izvolil nikogar, da bodi vojvoda ljudstvu mojemu Izraelu;

⁶ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.

⁶ali izvolil sem Jeruzalem, da bodi v njem moje ime, in izvolil sem Davida, da bodi nad ljudstvom mojim Izraelom.

⁷A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

⁷Bilo pa je na srcu Davidu, očetu mojemu, da zgradi hišo imenu GOSPODA, Boga Izraelovega.

⁸Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: To, že si zamýšľal vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci.

⁸Ali GOSPOD je rekel Davidu, očetu mojemu: Ker ti je bilo na srcu, sezidati hišo mojemu imenu, si dobro storil, da si to imel v srcu.

⁹Len že ty nebudeš staväť toho domu, ale tvoj syn, ktorý pojde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom.

⁹Vendar pa ti ne boš zidal tiste hiše, temuč sin tvoj, ki pride iz ledja tvojega, ta bo zgradil hišo mojemu imenu.

¹⁰A Hospodin splnil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som povstal namiesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom tak, ako hovoril Hospodin, a vystavil som menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

¹⁰In GOSPOD je vzdržal besedo svojo, ki jo je govoril: kajti jaz sem nastopil na očeta svojega Davida mestu in sedim na prestolu Izraelovem, kakor je bil GOSPOD obljubil, in zgradil sem hišo imenu Jehove, Boga Izraelovega.

¹¹A postavil som tam truhlu, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil so synmi Izraelovými.

¹¹In vanjo sem postavil skrinjo, v kateri je zaveza GOSPODOVA, ki jo je sklenil s sinovi Izraelovimi.

¹²A postavil sa pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky.

¹²In stopi pred oltar GOSPODOV vpričo vsega zbora Izraelovega in razprostre roke

¹³Lebo Šalamún bol spravil medený nástupok, ktorý umiestil prostred nádvoria; päť lakťov bol dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký, a postavil sa naň. Potom kľakol na svoje kolená pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam

¹³(naredil je bil namreč Salomon bronast oder, pet komolcev dolg in pet komolcev širok in tri komolce visok, in ga je postavil sredi dvorišča; in nanj stopivši, poklekne na kolena pred vsem zborom Izraelovim in razprostre roke proti nebu)

¹⁴riekol: Hospodine, Bože Izraelov, nie je tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi, ktorý ostríhaš smluvu a milosť svojim služobníkom, chodiacim pred tebou celým svojím srdcom,

¹⁴in reče: O GOSPOD, Bog Izraelov, tebi ni enakega Boga v nebesih ali na zemlji, ki hraniš zavezo in milost hlapcem svojim, ki hodijo pred obličjem tvojim z vsem srcem svojim;

¹⁵ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako to vidieť dnes.

¹⁵ki si ohranil hlapcu svojemu Davidu, očetu mojemu, kar si mu bil obljubil. Z usti svojimi si govoril in z roko svojo si to izpolnil, kakor se danes vidi.

¹⁶A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou.

¹⁶In sedaj, GOSPOD, Bog Izraelov, ohrani hlapcu svojemu Davidu, očetu mojemu, kar si mu bil obljubil, govoreč: Ne bo ti zmanjkalo pred obličjem mojim moža, ki bo sedel na prestolu Izraelovem, samo če pazijo sinovi tvoji na pot svojo, da hodijo po moji postavi, kakor si ti hodil pred menoj.

¹⁷Nuž teraz, Hospodine, Bože Izraelov, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi, Dávidovi.

¹⁷Sedaj torej, GOSPOD, Bog Izraelov, naj se uresniči beseda tvoja, ki si jo govoril hlapcu svojemu Davidu.

¹⁸Lebo či naozaj bude bývať Bôh s človekom na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!

¹⁸Toda prebiva li v istini Bog z ljudmi na zemlji? Glej, nebo in nebes nebesa te ne morejo obseči, koliko manj ta hiša, ki sem jo sezidal!

¹⁹Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počujúc radostný krik a modlitbu, ktorú sa modlí tvoj služobník pred tebou,

¹⁹Vendar se ozri na molitev svojega hlapca in na njegovo prošnjo, GOSPOD, Bog moj, da poslušaš vpitje in molitev, ki jo moli hlapec tvoj pred teboj:

²⁰aby boly tvoje oči otvorené na tento dom vodne i vnoci, na miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník, obrátený k tomuto miestu.

²⁰da bodo oči tvoje odprte proti tej hiši po dne in po noči, proti mestu, o katerem si rekel, da postaviš tam ime svoje, da uslišiš molitev, ki jo bo molil hlapec tvoj na tem mestu.

²¹A budeš počúvať na pokorné prosby svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktoré sa budú modliť k tomuto miestu, a tak ty vypočuješ z miesta svojho bývania, z nebies, a vyslyšíš a odpustíš.-

²¹Poslušaj torej prošnjo hlapca svojega in ljudstva svojega Izraela, ki jo bodo prosili, obrnjeni proti temu mestu, poslušaj na mestu prebivanja svojega, v nebesih, in ko poslušaš, odpuščaj!

²²Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naloží mu prísahu, aby ju prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu,

²²Ako se kdo pregreši zoper bližnjega svojega in se mu naloži prisega, da se zaveže s prisego, in ta prisega pride pred tvoj oltar v tej hiši:

²³ty vypočuj z nebies a učiň a rozsúď svojich služobníkov zaplatiac bezbožnému dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.-

²³ti poslušaj v nebesih in stóri, da se pravica zgodi hlapcem tvojim s tem, da obsodiš krivičnega ter mu spraviš pot njegov na glavo, pravičnega pa opravičiš in mu poplačaš po pravičnosti njegovi.

²⁴A keby bol tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, preto, že zhrešili proti tebe a keď sa navrátia a budú oslavovať tvoje meno a budú sa modliť a pokorne prosiť pred tebou v tomto dome,

²⁴Kadar bo ljudstvo tvoje izraelsko poraženo pred sovražnikom, ker so grešili zoper tebe, pa se zopet obrnejo in pripoznajo tvoje ime in bodo molili in ponižno prosili pred teboj v tej hiši:

²⁵ty vyslyš z nebies a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si im dal aj ich otcom.-

²⁵ti poslušaj v nebesih in odpusti greh ljudstva svojega, Izraela, ter jih zopet pripelji v deželo, ki si jo dal njim in njih očetom.

²⁶Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe a keby sa modlili, obrátení k tomuto miestu a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich ponížil,

²⁶Kadar se zapre nebo, da ne bo dežja, ker so grešili zoper tebe, pa bodo molili, obrnjeni proti temu kraju, in pripoznavali tvoje ime in se izpreobrnejo od grehov svojih, ker si jih ponižal:

²⁷ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si ponížil, pretože ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.-

²⁷ti poslušaj v nebesih in odpusti greh hlapcev svojih in ljudstva svojega, Izraela, da jih učiš dobro pot, po kateri naj hodijo, in pošlješ dežja deželi svoji, ki si jo dal ljudstvu svojemu v dediščino.

²⁸Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho a ruda, kobylky a chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana a jakákoľvek nemoc:

²⁸Kadar bode v deželi lakota, kadar pride kuga ali snet ali strupena rosa, kobilice ali gosenice; ko jih bodo sovražniki oblegali v deželi njih mest; katerakoli pridi nadloga, katerakoli bolezen:

²⁹každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, alebo všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý svoju ranu a svoju bolesť, a keby rozprestrel svoje ruky, obrátený k tomuto domu,

²⁹kakršnokoli molitev in prošnjo bo molil kdo ali vse ljudstvo tvoje izraelsko, kadar spozna vsakteri svojo kazen in svojo nadlogo in iztegne roke proti tej hiši:

³⁰ty vyslyš z nebies, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ty, ktorý znáš jeho srdce,- lebo len ty sám znáš srdce synov človeka,-

³⁰ti poslušaj v nebesih, v mestu prebivanja svojega, in odpusti in vsakemu povrni po vsem življenju njegovem, kakor spoznaš srce njegovo (zakaj ti, edini ti poznaš srca otrok človeških),

³¹aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom.

³¹da bi se te bali in hodili po potih tvojih, dokler žive v deželi, ki si jo dal njih očetom.

³²Áno i cudzozemca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje veľké meno a pre tvoju mocnú ruku a pre tvoje vystreté rameno, tedy keby prišli a modlili by sa, obrátení k tomuto domu,

³²Ako pa tudi inostranec, ki ni iz ljudstva tvojega, Izraela, pride iz daljne dežele zaradi imena tvojega velikega in zaradi močne roke tvoje in iztegnjene rame tvoje; ko torej pridejo in bodo molili proti tej hiši:

³³ty vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania a učiň všetko, o čo bude ktorý volať k tebe, cudzozemec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, a aby sa ťa báli, jako sa ťa bojí tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.-

³³ti poslušaj v nebesih, v mestu prebivanja svojega, in stóri vse, za kar te kliče inostranec; da spoznajo vsa ljudstva na zemlji tvoje ime, da bi se te bali kakor ljudstvo tvoje, Izrael, ter da se prepričajo, da se imenuje ta hiša, ki sem jo zgradil, po imenu tvojem.

³⁴Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa ti budú modliť, obrátení smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

³⁴Kadar pojde ljudstvo tvoje v vojno zoper sovražnike svoje, po kateremkoli potu jih pošlješ, in bodo molili k tebi, ozirajoč se proti temu mestu, ki si ga izvolil, in proti hiši, ki sem jo zgradil imenu tvojemu:

³⁵vyslyš z nebies ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.-

³⁵ti poslušaj v nebesih njih molitev in prošnjo ter se potegni za njih pravdo.

³⁶Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,

³⁶Kadar se pregreše zoper tebe (kajti ni ga človeka, ki ne greši) in se razsrdiš nad njimi in jih izročiš sovražniku, da jih ujete peljejo v deželo daljno ali bližnjo:

³⁷a keby vstúpili do svojho srdca v zemi, v ktorej by boli zajatí, a keby sa obrátili a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi svojho zajatia a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť,

³⁷ako pa se premislijo v deželi, kamor so bili odpeljani v ujetništvo, in se izpreobrnejo in te ponižno prosijo v deželi ujetništva svojega, govoreč: Grešili smo, krivično smo delali, brezbožno smo ravnali!

³⁸a tedy keby sa obrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojho zajatia, do ktorej by ich zajali, a keby sa modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, a smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

³⁸ako se k tebi povrnejo iz vsega srca svojega in iz vse duše svoje v deželi ujetništva svojega, kamor so jih ujete odpeljali, in molijo, ozirajoč se proti deželi svoji, ki si jo dal njih očetom, in mestu, ki si ga izvolil, in proti hiši, ki sem jo zgradil imenu tvojemu:

³⁹vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania, ich modlitbu a ich pokorné prosby a učiň ich súd a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešili proti tebe.

³⁹ti poslušaj v nebesih, v mestu prebivanja svojega, njih molitev in prošnjo ter se potegni za njih pravdo, in odpusti ljudstvu svojemu, ki je grešilo zoper tebe.

⁴⁰Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.

⁴⁰Sedaj torej, Bog moj, prosim, naj bodo odprte oči tvoje in pazijo naj ušesa tvoja na molitev, ki se opravlja na tem mestu.

⁴¹A tak teraz povstaň, Hospodine, Bože, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom!

⁴¹Sedaj torej vstani, o GOSPOD Bog, pridi v počivališče svoje, ti in skrinja moči tvoje! Duhovniki tvoji, o GOSPOD Bog, naj bodo oblečeni z zveličanjem, in svetniki tvoji naj se vesele dobrote!O GOSPOD, Bog, ne zavrni obličja maziljenca svojega! Spominjaj se dobrot, obljubljenih Davidu, hlapcu svojemu!

⁴²Hospodine, Bože, neodvracuj tvári svojho pomazaného, pamätaj na rôznu milosť, preukázanú Dávidovi, svojmu služobníkovi!

⁴²O GOSPOD, Bog, ne zavrni obličja maziljenca svojega! Spominjaj se dobrot, obljubljenih Davidu, hlapcu svojemu!