¹Musím sa chváliť, a nie je mi to užitočné, lebo prijdem k videniam a zjaveniam Pánovým.

¹Hvaliti se mi je treba, dasi nič ne koristi; pridem pa zdaj do prikazni in razodetij Gospodovih.

²Znám človeka v Kristovi - pred štrnástimi roky, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Bôh vie -, ktorý bol ako taký vytrhnutý až do tretieho neba.

²Poznam človeka v Kristusu, ki je bil pred štirinajstimi leti (ali v telesu, ne vem, ali izven telesa, ne vem; Bog ve), vzet tja v tretja nebesa.

³A znám takého človeka - či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie -,

³In poznam takega človeka (ali v telesu, ali izven telesa, ne vem; Bog ve),

⁴že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť.

⁴da je bil vzet v raj in je slišal neizrečne besede, katerih ne sme človek govoriti.

⁵Za takého sa budem chváliť, ale sám za seba sa nebudem chváliť, iba svojimi slabosťami.

⁵S takim se bom hvalil, sam s seboj se pa ne bom hvalil, razen s slabostmi svojimi.

⁶Lebo keby som sa chcel pochváliť, nebudem bezrozumným, lebo veď poviem pravdu; ale sa zdŕžam, aby niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí pri mne alebo čo odo mňa čuje.

⁶Kajti ko bi se hotel pohvaliti, ne bi bil nespameten, ker bi govoril resnico; zdržim se pa, da ne bi kdo več o meni mislil, nego kar vidi na meni ali kar sliši od mene.

⁷A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval.

⁷In zavoljo visokih razodetij, da bi se ne prevzel, mi je dan trn v meso, angel satanov, da me za uho bije, da se ne prevzamem.

⁸Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa,

⁸Zavoljo tega sem trikrat prosil Gospoda, da bi odstopil od mene,

⁹a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.

⁹a dejal mi je: Dosti ti je moja milost; zakaj moč moja se v slabosti izkazuje popolna. Torej se bom najrajši hvalil s slabostmi svojimi, da se ušatori nad mano moč Kristusova.

¹⁰Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v tiesňach, v prenasledovaniach, v úzkostiach za Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný.

¹⁰Zato sem dobre volje v slabostih, v zasramovanju, v potrebah, v preganjanju, v težavah, za Kristusa; zakaj kadar sem slab, tedaj sem močan.

¹¹Stal som sa bezrozumným chváliac sa; vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím.

¹¹Postal sem nespameten, hvaleč se; vi ste me prisilili. Kajti mene bi bili morali vi hvaliti, ker nisem bil nič manjši od onih prevelikih apostolov, čeprav nisem nič.

¹²Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami.

¹²Saj so se znamenja apostola godila med vami v vsem potrpljenju, v znamenjih in čudežih in močeh.

¹³Lebo v čom ste boli za ostatnými sbory krome toho, že som vás ja sám neobťažil? Odpustite mi tú neprávosť!

¹³Kaj namreč je, v čemer ste bili prikrajšani nasproti drugim cerkvam, razen le, da vas jaz sam nisem nadlegoval? Odpustite mi to krivico!

¹⁴Hľa, toto už po tretie som hotový prijsť k vám a nebudem vám na ťarchu, lebo nehľadám vašich vecí, ale vás. Lebo nie sú povinné deti shromažďovať poklady rodičom, ale rodičia deťom.

¹⁴Glej, tretjič sem pripravljen priti k vam in ne bom vas nadlegoval; kajti ne iščem, kar je vašega, marveč vas. Niso namreč otroci dolžni roditeljem zakladov zbirati, ampak roditelji otrokom.

¹⁵Ale ja veľmi rád vynaložím, i sám seba cele vynaložím za vaše duše, hoci aj väčšmi vás milujúc menej som milovaný.

¹⁵A jaz prav rad potrošim vse in sebe žrtvujem za duše vaše. Če vas obilneje ljubim, me li tem manj ljubite?

¹⁶Ale nech! Ja som na vás nepoložil bremena; ale súc chytrý ľsťou som vás dostal.-

¹⁶Ali naj bo, jaz vam nisem bil nadležen; toda ‚zvit človek sem vas z zvijačo pridobil‘.

¹⁷Však som vás len neoškodil niekym z tých, ktorých som bol poslal k vám?

¹⁷Sem li vas mar opeharil po katerem teh, ki sem jih k vam poslal?

¹⁸Prosil som Títa a poslal s ním toho brata. Či vás azda Títus oškodil? Či sme nechodili v tom istom duchu? Či nie v tých istých šľapajach?

¹⁸Naprosil sem Tita in ž njim poslal brata: ali vas je mar Tit opeharil? Nismo li v enem Duhu hodili? ne po enih stopinjah?

¹⁹Dávno sa domnievate, že sa pred vami bránime; pred Bohom v Kristovi hovoríme a to všetko, milovaní, pre vaše vzdelanie.

¹⁹Ves ta čas mislite, da se vam zagovarjamo. Pred Bogom v Kristusu govorimo, a vse to, ljubljeni, da pospešimo vaš napredek.

²⁰Lebo sa bojím, aby som vás, keď prijdem, nenašiel nejako takých, akých nechcem, a zase vy aby ste mňa nenašli takého, jakého nechcete; aby snáď nebolo svárov, závistí, hnevov, hašterení, pomlúv, pletích, nadúvaní sa, nepokojov.

²⁰Kajti bojim se, da vas morda, kadar pridem, ne najdem takih, kakršne hočem, in da mene najdete takega, kakršnega nočete; da morda bodo med vami prepiri, zavist, srd, svade, opravljanje, prišeptavanje, hujskanje, neredi;da me, ko zopet pridem, poniža Bog moj pri vas in da se bom žalostil zaradi mnogih, ki so prej grešili in se niso kesali za nečistost in nesramnost in pohotnost, ki so jo počeli.

²¹Aby ma zase, keď prijdem, neponížil u vás môj Bôh, a žalostil by som nad mnohými z tých, ktorí prv hrešili a neurobili pokánia zo svojej neplechy a zo smilstva a z nestudatosti, ktoré popáchali.

²¹da me, ko zopet pridem, poniža Bog moj pri vas in da se bom žalostil zaradi mnogih, ki so prej grešili in se niso kesali za nečistost in nesramnost in pohotnost, ki so jo počeli.