¹Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich?

¹Začenjamo li zopet sami sebe priporočati? ali potrebujemo li, kakor nekateri, priporočilnih listov do vas ali od vas?

²Našim listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,

²List nas ste vi, napisan v srcih naših, ki ga poznajo in bero vsi ljudje,

³a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.

³ker se kažete, da ste list Kristusov, napravljen po naši službi, pisan ne s črnilom, ampak z Duhom Boga živega, ne na kamenitih pločah, ampak na mesenih pločah srca.

⁴A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.

⁴Tako zaupanje pa imamo po Kristusu do Boga:

⁵Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha,

⁵Ne da bi bili zmožni, sami po sebi misliti kaj kakor sami iz sebe, temuč naša zmožnost je od Boga,

⁶ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.

⁶ki nas je storil tudi zmožne, da smo služabniki nove zaveze, ne črke, ampak Duha; kajti črka ubija, a Duh oživlja.

⁷A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,

⁷Če je pa služba smrti, v črkah in vrezana v kamene, bila polna slave, tako da niso mogli pogledati sinovi Izraelovi v obličje Mojzesovo zavoljo slave obličja njegovega, ki pa je bila minljiva:

⁸jako by potom nemala byť služba Ducha slávna!

⁸kako naj bi ne bila veliko bolj polna slave služba Duha?

⁹Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!

⁹Zakaj ako je bila služba obsojanja slavna, veliko bolj je obila v slavi služba pravičnosti;

¹⁰Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha.

¹⁰saj proti tej preveliki slavi nove zaveze, kakor da bi ne bila oslavljena stara zaveza, ki je pač bila oslavljena.

¹¹Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve.

¹¹če je v slavi, kar je minljivo, veliko bolj je v slavi, kar je trajno.

¹²Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť,

¹²Ker imamo torej toliko upanje, govorimo z veliko prostosrčnostjo

¹³a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť.

¹³in ne delamo kakor Mojzes, ki si je deval zagrinjalo na obličje, da ne bi videli sinovi Izraelovi konca temu, kar je minljivo.

¹⁴Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje.

¹⁴Ali njih misli so odrevenele. Kajti prav do današnjega dne ostaja isto zagrinjalo pri branju stare zaveze ne odrgnjeno, ker se le v Kristusu odpravlja.

¹⁵Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci;

¹⁵A do danes, kadarkoli se čita Mojzes, leži zagrinjalo na njih srcih.

¹⁶ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.

¹⁶Kadar se pa zgodi izpreobrnjenje v Gospodu, se sname zagrinjalo.

¹⁷A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda.

¹⁷Gospod pa je Duh; kjer pa je Duh Gospodov, tam je svoboda.A mi vsi, ki z odkritim obličjem gledamo kot v zrcalu [Ali: odsevamo kot zrcalo.] slavo Gospodovo, se premenjujemo v isto podobo od slave v slavo, kakor od Gospodovega Duha.

¹⁸No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.

¹⁸A mi vsi, ki z odkritim obličjem gledamo kot v zrcalu [Ali: odsevamo kot zrcalo.] slavo Gospodovo, se premenjujemo v isto podobo od slave v slavo, kakor od Gospodovega Duha.