¹A spolupracujúc i napomíname, aby ste neboli nadarmo prijali milosti Božej -

¹A kakor sodelavci Božji vas tudi opominjamo, da bi ne bili zaman prejeli milosti Božje –

²Lebo hovorí: V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia! -,

²govori namreč: „Ob času prijetnem sem te uslišal in v dan zveličanja sem ti pomogel“. Glej, sedaj je čas jako prijeten, glej, sedaj je dan zveličanja; –

³nedávajúc v ničom nijakého pohoršenia, aby nebola služba pohanená.

³nikomur v ničemer ne dajemo spotike, da se naši službi nič ne očita,

⁴Ale vo všetkom sa odporúčame jako služobníci Boží, v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach,

⁴temuč v vsem se izkazujemo kakor Božje služabnike v mnogem potrpljenju, v stiskah, v potrebah, v težavah,

⁵v úderoch, v žalároch, v nepokojoch, v prácach, v bdeniach, v pôstoch,

⁵v udarcih, v ječah, v uporih, v trudih, v nespavanju, v postu;

⁶v mravnej čistote, v známosti, v zhovievaní, v dobrote, v Svätom Duchu, v nepokryteckej láske,

⁶v čistosti, v znanju, v prizanesljivosti, v dobrotljivosti, v svetem Duhu, v nehinavski ljubezni,

⁷v slove pravdy, v moci Božej, zbraňami spravedlivosti, pravými aj ľavými.

⁷v besedi resnice, v moči Božji; z orožjem pravičnosti na desno in levo,

⁸Cez slávu i pohanu, cez zlú i dobrú povesť; ako bludári, a predsa pravdiví;

⁸pri slavi in nečasti, na slabem in dobrem glasu, kakor zapeljivci, in vendar resnični,

⁹jako neznámi, a dobre známi; jako zomierajúci, a hľa, žijeme; jako káznení, no, nie usmrcovaní;

⁹kakor neznani, a dobro znani, kakor umirajoči, in glej, živimo, kakor kaznjeni, in vendar ne umorjeni,

¹⁰jako smutní, avšak vždycky sa radujúci; jako chudobní, ale mnohých obohacujúci; jako ničoho nemajúci, a všetko v moci majúci.

¹⁰kakor žalosteči se, a vedno se veselimo, kakor siromaki, a mnoge bogatimo, kakor ničesar neimajoči, pa imamo vse.

¹¹Naše ústa sú otvorené k vám, ó, Korinťania; naše srdce je rozšírené!

¹¹Naša usta so odprta k vam, Korinčani, srce naše je razširjeno.

¹²Nie ste sovrení v nás, ale ste sovrení vo svojich vnútornostiach.

¹²Vam ni tesno v nas, ali vam je tesno v srcih vaših;

¹³Ale tú istú odplatu, jako deťom hovorím, rozšírte sa i vy!

¹³a da nam isto povrnete (kakor svojim otrokom govorim), razširite se tudi vi.

¹⁴Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou?

¹⁴Ne vlecite tujega jarma z neverniki. Kako se namreč druži pravica s krivico? ali kakšno tovarištvo ima svetlost s temo?

¹⁵A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným?

¹⁵Kakšno pa soglasje Kristusa z Belijalom? ali kakšen delež ima vernik z nevernikom?

¹⁶A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.

¹⁶A kakšna je zveza templja Božjega z maliki? Kajti mi smo tempelj Boga živega, kakor je rekel Bog: „Prebival bom v njih in med njimi bom hodil, in bodem njih Bog in oni bodo moje ljudstvo.

¹⁷Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem

¹⁷Zato odidite izmed njih in se ločite, govori Gospod, in nečistega se ne dotikujte, in jaz vas sprejmem,in bodem vam Oče in vi bodete meni sinovi in hčere, pravi Gospod Vsemogočni“.

¹⁸a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.

¹⁸in bodem vam Oče in vi bodete meni sinovi in hčere, pravi Gospod Vsemogočni“.