¹A stalo sa, keď už mal Hospodin vziať Eliáša vo víchrici hore do neba, že odišiel Eliáš s Elizeom z Gilgala.

¹Zgodi se pa, ko je hotel GOSPOD vzeti Elija v viharju gori v nebesa, da je šel Elija z Elizejem iz Gilgala.

²A Eliáš riekol Elizeovi: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma poslal až do Bét-ela. Ale Elizeus odpovedal: Ako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ťa neopustím. A tak sišli dolu do Bét-ela.

²In Elija veli Elizeju: Ostani tukaj, prosim; zakaj GOSPOD me je poslal tja do Betela. A Elizej reče: Kakor res živi GOSPOD in kakor živi tvoja duša, jaz te ne zapustim. Gresta torej doli v Betel.

³Vtedy vyšli synovia prorokov, ktorí boli v Bét-ele, k Elizeovi a povedali mu: Či vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána zponad tvojej hlavy? A odpovedal: Viem i ja, mlčte!

³In proroški sinovi, ki so bili v Betelu, pridejo ven k Elizeju in mu reko: Veš li pa, da vzame danes GOSPOD tvojega učenika od tebe? On reče: Saj jaz vem, le molčite!

⁴Potom mu riekol Eliáš: Elizee, zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma poslal do Jericha. Ale on povedal: Ako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ťa neopustím. A tak prišli do Jericha.

⁴In Elija mu veli: Elizej, prosim, ostani tukaj; zakaj GOSPOD me je poslal v Jeriho. On reče: Kakor res živi GOSPOD in kakor živi duša tvoja, jaz te ne zapustim. In prideta v Jeriho.

⁵A pristúpili synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a povedali mu: Či vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána zponad tvojej hlavy? A odpovedal: Viem i ja, mlčte.

⁵In proroški sinovi, ki so bili v Jerihu, pristopijo k Elizeju in mu reko: Veš li pa, da vzame danes GOSPOD tvojega učenika od tebe? In odgovori: Saj jaz vem, le molčite!

⁶Vtedy mu zase riekol Eliáš: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma poslal k Jordánu. Ale on povedal: Ako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ťa neopustím. A tak išli obidvaja spolu.

⁶In Elija mu veli: Ostani, prosim, tukaj; zakaj GOSPOD me je poslal k Jordanu. On reče: Kakor res živi GOSPOD in kakor živi duša tvoja, jaz te ne zapustim. In gresta obadva naprej.

⁷A išli aj päťdesiati mužovia zo synov prorokov a postavili sa naproti zďaleka, a oni dvaja stáli pri Jordáne.

⁷A petdeset mož izmed proroških sinov je šlo, in postavijo se v nekoliki daljavi nasproti njima; onadva pa sta stala pri Jordanu.

⁸A Eliáš vezmúc svoj plášť svinul ho a uderil vodu, ktorá sa rozdelila sem i ta, a prešli obaja po suchu.

⁸Tedaj vzame Elija svoj plašč ter ga zvije skup in udari ž njim ob vodo, in se razdeli na obe strani, in onadva preideta po suhem.

⁹A stalo sa, keď prešli, že Eliáš riekol Elizeovi: Žiadaj, čo ti mám učiniť, prv ako budem vzatý od teba. A Elizeus povedal: Nech je, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha na mne.

⁹In ko sta šla na drugo stran, reče Elija Elizeju: Prosi, kaj naj ti storim, preden bodem vzet od tebe! In Elizej reče: Prosim, da dobim dvojen delež od tvojega duha!

¹⁰Na to mu riekol: Ťažkú vec si žiadal; ale ak ma uvidíš, keď budem vzatý od teba, nech ti je tak, a jestli nie, nebude.

¹⁰Odgovori: Težke reči si prosil; če me boš videl, kadar bom vzet od tebe, se ti zgodi; ako pa ne, ne bode tega.

¹¹A stalo sa, jako tak išli pozvoľna a shovárali sa, že hľa, ohnivý voz a ohnivé kone ich oddelily jedného od druhého, a tak vystúpil Eliáš vo víchrici hore do neba.

¹¹In ko gresta še skupaj in se pogovarjata, glej, ognjen voz in ognjeni konji, ki ju ločijo narazen. In Elija je šel v viharju gori v nebesa.

¹²A Elizeus to videl a hľadiac na to kričal: Môj otče, môj otče! Vozy Izraelove a jeho jazdcovia! A viacej ho nevidel. A pochytiac svoje rúcho roztrhnul ho na dva kusy.

¹²In Elizej je videl to in je klical: Oče moj, oče moj! Vozovi Izraelovi in jezdeci njegovi! In ni ga videl več. Tedaj prime oblačila svoja ter jih raztrga na dva kosa.

¹³Potom zdvihol plášť Eliášov, ktorý bol spadol s neho a vrátiac sa zastál na brehu Jordána.

¹³In vzdigne plašč Elijev, ki mu je spadel, in se vrne ter stopi na breg Jordana.

¹⁴A vzal plášť Eliášov, ktorý spadol s neho, uderil vodu a riekol: Kdeže je Hospodin, Bôh Eliášov? Áno, on! A vtedy uderil vodu, ktorá sa rozdelila sem i ta, a Elizeus prešiel.

¹⁴In vzame plašč Elijev, ki mu je spadel, in udari vodo in reče: Kje je Jehova, Bog Elijev? In ko je tudi udaril vodo, se razdeli na obe strani, in Elizej preide.

¹⁵Keď ho potom uvideli synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, naproti, povedali: Duch Eliášov spočinul na Elizeovi, a prijdúc mu vústrety poklonili sa mu k zemi.

¹⁵In ko ga vidijo proroški sinovi, ki so stali pri Jerihu njemu nasproti, reko: Duh Elijev počiva nad Elizejem. In pridejo mu naproti in se mu poklonijo do tal.

¹⁶A povedali mu: Hľa, prosíme, je medzi tvojimi služobníkmi päťdesiat mocných mužov; nech idú, prosíme, a hľadajú tvojho pána, aby ho snáď nebol nejako odniesol Duch Hospodinov a nepohodil ho na niektorom vrchu alebo na niektorej doline. A on povedal: Neposielajte!

¹⁶In mu reko: Glej, med nami, hlapci tvojimi, je petdeset močnih mož; naj gredo, prosimo, in iščejo učenika tvojega! Morda ga je duh GOSPODOV vzel in vrgel kje na goro ali v dolino. On pa veli: Nikar ne pošiljajte!

¹⁷Ale keď len dlho dobíjali do neho, riekol: Pošlite. A tak poslali päťdesiatich mužov, ktorí hľadali tri dni, ale pravda ho nenašli.

¹⁷Ali oni so silili vanj, da ga je bilo sram. In reče: Naj gredo! Pošljejo torej petdeset mož; ti ga iščejo tri dni, a ga ne najdejo.

¹⁸A keď sa navrátili k nemu, keďže býval v Jerichu, riekol im: Či som vám nepovedal: Nechoďte!?

¹⁸In ko se vrnejo k njemu (stanoval je pa v Jerihu), jim reče: Nisem vam li rekel, da ne hodite?

¹⁹A mužovia mesta povedali Elizeovi: Hľa, prosím, bývať v tomto meste je dobre, jako vidí môj pán, ale voda je zlá, a preto zem pustne sirobou.

¹⁹In možje iz mesta reko Elizeju: Glej, prosimo, v tem mestu je dobro prebivati, kakor vidi gospod moj, ali voda je nezdrava in zemlja nerodovitna.

²⁰A riekol: Doneste mi novú šialku a dajte do nej soli. A doniesli mu.

²⁰On veli: Prinesite mi novo čašo in denite soli vanjo! In mu prineso.

²¹Vtedy vyšiel k prameňu vody a vysypúc do neho soľ povedal: Takto hovorí Hospodin: Uzdravujem túto vodu. Nebude viacej odtiaľ smrti ani siroby.

²¹On pa gre ven k studencu in vrže vanj soli in reče: Tako pravi GOSPOD: Ozdravil sem to vodo, odslej ne bo iz nje več smrti ali nerodovitnosti.

²²A voda je uzdravená až do tohoto dňa podľa slova Elizeovho, ktoré hovoril.

²²In voda je bila zdrava do tega dne po besedi Elizeja, ki jo je bil govoril.

²³Potom odišiel odtiaľ hore do Bét-ela. A keď išiel hore cestou, vyšli malí chlapci z mesta, posmievali sa mu a povedali mu: Iď hore, plešivý! Iď hore, plešivý!

²³In šel je odondod gori v Betel. Ko pa gre gori po poti, pridejo mali dečki iz mesta in ga zasmehujejo in mu govore: Plešivec, pridi gori! Plešivec, pridi gori!

²⁴A on obzrúc sa nazpät a uvidiac ich zlorečil im v mene Hospodinovom. Na to vyšly dve medvedice z lesa a roztrhaly z nich štyridsaťdva detí.

²⁴In se ozre, in ko jih vidi, jih prekolne v imenu GOSPODOVEM. In prideta dve medvedki iz gozda in raztrgata izmed njih dvainštirideset otrok.In šel je odtod na goro Karmel in odondod se je vrnil v Samarijo.

²⁵A odišiel odtiaľ na vrch Karmel a zase odtiaľ sa navrátil do Samárie.

²⁵In šel je odtod na goro Karmel in odondod se je vrnil v Samarijo.