¹Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jedida, dcéra Adaiášova, z Bacekaty.

¹Josija je bil osem let star, ko je zakraljeval, in vladal je enointrideset let v Jeruzalemu; in materi njegovi je bilo ime Jedida, hči Adajeva, iz Bozkata.

²A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a chodil po každej ceste Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo ani naľavo.

²In delal je, kar je bilo prav v očeh GOSPODOVIH, in je hodil po vsej poti Davida, očeta svojega, ni se uklonil ne na desno, ne na levo.

³A stalo sa v osemnástom roku kráľa Joziáša, že poslal kráľ Šafána, syna Acaliáša, syna Mešullamovho, pisára, do domu Hospodinovho povediac:

³In zgodi se v osemnajstem letu kralja Josija, da pošlje kralj Safana, sina Azaljevega, sinu Mesulamovega, pisarja, v hišo GOSPODOVO, veleč:

⁴Iď hore k Hilkiášovi, k najvyššiemu kňazovi, a nech spočíta peniaze, ktoré sú nadonášané do domu Hospodinovho, ktoré sobrali strážcovia prahu od ľudu,

⁴Pojdi gori k Hilkiju, velikemu duhovniku, da naj sešteje denar, kar se ga je prineslo v hišo GOSPODOVO, ki so ga zbrali varuhi ob vratih od ljudstva;

⁵a nech ich dajú do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome Hospodinovom, a nech ich dávajú tým, ktorí robia prácu, ktorá je v dome Hospodinovom, aby opravili trhliny domu,

⁵in naj ga izroče delovodjem, ki nadzorujejo v hiši GOSPODOVI, in ti naj ga dado delavcem v hiši GOSPODOVI, da se popravi, kar je podrtega pri hiši,

⁶tesárom, staviteľom a murárom a na zakúpenie dreva a tesaných kameňov opraviť dom.

⁶namreč tesarjem, stavbarjem in zidarjem, in da se kupi les in obsekano kamenje v popravo hiše.

⁷Avšak nech sa neúčtuje s nimi z peňazí, ktoré sa dajú do ich ruky, lebo verne pracujú.

⁷A račun se ni zahteval od njih o denarju, ki se je poveril njih rokam, ker so ž njim zvesto ravnali.

⁸A Hilkiáš, najvyšší kňaz, povedal Šafánovi, pisárovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. A Hilkiáš dal knihu Šafánovi, ktorý ju čítal.

⁸In Hilkija, veliki duhovnik, je rekel Safanu pisarju: Knjigo postave sem našel v hiši GOSPODOVI. In Hilkija da knjigo Safanu, in ta jo je bral.

⁹Potom vošiel Šafán, pisár, ku kráľovi a doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Tvoji služobníci vysypali peniaze, ktoré sa našly v dome Hospodinovom, a dali ich do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome Hospodinovom.

⁹In Safan pisar pride h kralju in mu sporoči in reče: Hlapci tvoji so izsuli denar, kar se ga je našlo v hiši GOSPODOVI, in so ga dali v roke delovodjem, ki nadzorujejo v hiši GOSPODOVI.

¹⁰A Šafán, pisár, tiež oznámil kráľovi a riekol: Kňaz Hilkiáš mi dal nejakú knihu. A Šafán ju čítal pred kráľom.

¹⁰Dalje naznani Safan, pisar, kralju, rekoč: Knjigo mi je dal duhovnik Hilkija. In Safan jo je čital pred kraljem.

¹¹A stalo sa, keď počul kráľ slová knihy zákona, že roztrhol svoje rúcho,

¹¹Ko pa kralj sliši besede knjige postave, raztrga oblačila svoja.

¹²a kráľ prikázal Hilkiášovi, kňazovi a Achikámovi, synovi Šafánovmu, a Achborovi, synovi Michaiášovmu, a Šafánovi, pisárovi, a Asaiášovi, služobníkovi kráľovmu, a riekol:

¹²In kralj zapove Hilkiju, duhovniku, in Ahikamu, sinu Safanovemu, in Akborju, sinu Mihajevemu, in Safanu pisarju in Asaju, kraljevemu hlapcu, rekoč:

¹³Iďte, opýtajte sa Hospodina o mne a o ľude a o celom Júdovi vzhľadom na slová tejto najdenej knihy, lebo je veľký hnev Hospodinov, ktorý je zanietený proti nám, pretože nepočúvali naši otcovia na slová tejto knihy, aby boli robili všetko tak, ako nám je predpísané.

¹³Pojdite, vprašajte GOSPODA zame in za ljudstvo in za vse Judovo o besedah te knjige, ki se je našla; zakaj velik je srd GOSPODOV, ki se je vnel zoper nas, ker niso očetje naši poslušali besed te knjige, da bi delali po vsem, kar nam je v njej predpisano.

¹⁴A tak odišiel Hilkiáš, kňaz, a Achikám a Achbor a Šafán a Asaiáš k prorokyni Hulde, žene Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasovho, strážcu rúcha. A bývala v Jeruzaleme, na druhej strane, a hovorili jej o tom.

¹⁴Tedaj so šli Hilkija, duhovnik, Ahikam, Akbor, Safan in Asaja k Huldi prorokinji, ženi Saluma, sina Tikvaja, sina Harhasovega, varuha oblačilnice (ona je pa stanovala v Jeruzalemu, v drugem delu mesta), in so govorili ž njo.

¹⁵A ona im riekla: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Povedzte mužovi, ktorý vás poslal ku mne:

¹⁵Ona jim pa reče: Tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov: Povejte možu, ki vas je poslal k meni:

¹⁶Takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem zlé na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetky slová knihy, ktorú čítal judský kráľ.

¹⁶Tako pravi GOSPOD: Glej, jaz pripravim nesrečo nad ta kraj in nad prebivalce njegove, namreč vse besede tiste knjige, ki jo je čital kralj Judov,

¹⁷Pretože ma opustili a kadili iným bohom, aby ma popudzovali všelijakým dielom svojich rúk. Preto sa roznietil môj hnev na toto miesto a nevyhasne.

¹⁷ker so me zapustili in so žgali kadilo drugim bogovom, da bi me dražili v jezo z vsem delom svojih rok; zato se bo vnel srd moj zoper ta kraj, in ne bo ugašen.

¹⁸A judskému kráľovi, ktorý vás poslal pýtať sa Hospodina, takto mu poviete: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, čo sa týka slov, ktoré si počul.

¹⁸Kralju Judovemu pa, ki vas je poslal vprašat GOSPODA, recite tako: Tako pravi GOSPOD, Bog Izraelov, glede besed, ki si jih slišal:

¹⁹Pretože zmäklo tvoje srdce, a ponížil si sa pred tvárou Hospodinovou, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že budú púšťou a zlorečenstvom, a že si roztrhol svoje rúcho a plakal si predo mnou, preto som i ja počul, hovorí Hospodin.

¹⁹Ker se je omečilo srce tvoje in si se ponižal pred GOSPODOM, ko si čul, kar sem govoril zoper ta kraj in zoper prebivalce njegove, da jih zadene opustošenje in preklinjanje, in si raztrgal oblačila svoja in jokal pred menoj: zato sem tudi tebe slišal, pravi GOSPOD.Zato, glej, te zberem k očetom tvojim, in boš v miru zbran v grob svoj, da ne bodo oči tvoje videle vse nesreče, ki jo spravim nad ta kraj. In sporočili so ta govor kralju.

²⁰Preto hľa, pripojím ťa k tvojim otcom, a budeš sprataný do svojich hrobov v pokoji, a nebudú hľadieť tvoje oči na nič z toho zlého, ktoré uvediem na toto miesto. - A doniesli kráľovi odpoveď.

²⁰Zato, glej, te zberem k očetom tvojim, in boš v miru zbran v grob svoj, da ne bodo oči tvoje videle vse nesreče, ki jo spravim nad ta kraj. In sporočili so ta govor kralju.