1A nejaká žena zo žien synov prorokov kričiac volala na Elizea a vravela: Tvoj služobník, môj muž, zomrel, a ty vieš, že tvoj služobník sa bál Hospodina. A tu prišiel veriteľ, aby vzal dvoje mojich detí sebe za sluhov.
1Neka žena pa izmed žen proroških sinov kliče k Elizeju in reče: Hlapec tvoj, moj mož, je umrl, ti pa veš, da se je bal hlapec tvoj GOSPODA. Pa je prišel upnik in hoče vzeti oba otroka moja sebi za hlapca!
2A Elizeus jej povedal: A čo ti mám učiniť? Povedz mi. Čo máš v dome? A ona riekla: Nemá tvoja dievka ničoho v dome okrem nádoby oleja.
2Elizej ji reče: Kaj naj ti storim? Povej mi, kaj imaš v hiši? Odgovori: Dekla tvoja nima ničesar v hiši kakor le vrček olja.
3Na to jej povedal: Idi, vyžiadaj si nádoby z vonku od všetkých svojich súsedov, prázdne nádoby, a nedones ich málo!
3Tedaj veli: Pojdi, naprosi si zunaj posod od vseh svojih sosed, praznih posod in nikar le malo.
4Potom vojdeš a zamkneš dvere za sebou a za svojimi synmi a budeš nalievať do všetkých tých nádob, a tú, ktorá bude plná, dáš odstaviť.
4In stopi noter in zakleni duri za seboj in za sinoma svojima in potem nalij vse te posode; in katera bo polna, jo postavi vstran.
5A tak odišla od neho a zamkla dvere za sebou a za svojimi synmi. Oni je podávali, a ona nalievala.
5In odide od njega ter zaklene duri za sabo in za sinoma svojima; ta ji prinašata posode in ona naliva.
6A stalo sa, keď boly nádoby plné, že riekla svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu! Ale on jej povedal: Už niet viacej nádoby. A olej zastál.
6In ko so bile posode polne, veli sinu svojemu: Še mi podaj posodo! A on ji reče: Ni več posode tu! In olje se ustavi.
7Potom prišla a oznámila to mužovi Božiemu, ktorý povedal: Iď, predaj olej a zaplať svojmu veriteľovi a ty so svojimi synmi sa budeš živiť z ostatku.
7Nato gre in naznani možu Božjemu. On reče: Pojdi, prodaj olje in poplačaj dolg; in kar ostane, ob tem se živi s svojima sinoma!
8Potom stalo sa jedného dňa, že prišiel Elizeus do Sunema, kde bola nejaká veľká žena, ktorá ho nasilu zdržala, aby jedol chlieb. A bolo od toho času, že kedykoľvek išiel tade, uchýlil sa ta, aby jedol chlieb.
8In nekega dne gre Elizej skozi Sunam, in ondi je bila bogata žena; ta ga pridrži, da bi pri njej jedel. In kadarkoli je poslej šel mimo, je stopil k njej in zaužil kruha.
9A riekla svojemu mužovi: Hľa, prosím, viem, že je to muž Boží, svätý, ktorý to ustavične chodieva popri nás.
9In ona reče možu svojemu: Glej, spoznavam, da je to svet mož Božji, ki vedno hodi mimo nas.
10Spravme mu, prosím, murovanú izbičku na postreší a postavme mu tam posteľ a stôl a stoličku a svietnik, aby keď prijde k nám, mohol sa ta uchýliť.
10Narediva mu, prosim, zidano zgornjo izbico in vanjo mu postavimo posteljo, mizo, stol in svečnik; in kadar pride k nam, naj vstopi.
11A tak stalo sa jedného dňa, že prišiel ta, a uchýlil sa do izby hore a ležal tam.
11In ko je neki dan dospel k njima, stopi v zgornjo izbico in tam počiva.
12A riekol Geházimu, svojmu služobníkovi: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju, a zastála pred ním.
12Potem veli hlapcu svojemu Gehaziju: Pokliči to Sunamljanko! In ko jo pokliče, stopi ona predenj.
13Vtedy mu riekol: Nože jej povedz: Hľa, ty si vynaložila na nás všetku tú starosť. Čo ti učiniť? Či máš nejakú vec, aby som za teba hovoril kráľovi alebo veliteľovi vojska? Ale ona riekla: Bývam prostred svojho ľudu.
13In on mu veli: Reci ji, prosim: Glej, trudila si se za naju z vso to postrežbo; morem li kaj zate storiti? Ali naj govorim zate s kraljem ali s poveljnikom vojske? Ona odgovori: Prebivam sredi svojega ljudstva.
14A zase riekol: A čo tedy učiniť pre ňu? Na to odpovedal Geházi: Ale ona nemá syna, a jej muž je starý.
14In on vpraša: Kaj torej naj se stori zanjo? Gehazi odgovori: Pač nekaj! Sina nima, in njen mož je star!
15Vtedy povedal: Zavolaj ju. A zavolal ju, a zastála vo dveriach.
15In veli: Pokliči jo! In ko jo pokliče, stopi ona med duri.
16A riekol: Na rok o tomto čase, podľa času života, budeš objímať syna. A ona riekla: Nie, môj pane, mužu Boží, neklam svojej dievky!
16In ji reče: Ko se ponovi ta čas, čez leto, boš pestovala sina! Ona reče: Nikar, gospod moj, mož Božji, ne laži dekli svoji!
17Ale žena počala a porodila syna v určený čas, podľa času života, na čas, ktorý jej predpovedal Elizeus.
17A žena spočne in rodi sina ob tem času, ko se je ponovilo leto, kakor ji je bil rekel Elizej.
18A dieťa rástlo. Ale stalo sa jedného dňa, že vyšlo za svojím otcom k žencom
18In ko je deček odrastel, se prigodi nekega dne, da gre ven k očetu svojemu, k ženjcem.
19a povedalo svojmu otcovi: Moja hlava, moja hlava! A riekol služobníkovi: Zanes ho k jeho matke!
19Tu reče očetu svojemu: O glava moja, glava moja! On pa veli hlapcu: Nesi ga k materi njegovi!
20A vzal ho a zaniesol ho k jeho matke, a sedel na jej kolenách až do poludnia a zomrel.
20Ta ga vzdigne in odnese materi njegovi. Ona ga posadi na kolena svoja do opoldne, in nato je umrl.
21A ona vyjdúc hore položila ho na posteľ muža Božieho, zamkla ho a vyšla.
21In ona stopi gori in ga položi na posteljo moža Božjega, zaklene in odide ven.
22Potom zavolala svojho muža a riekla: Pošli mi, prosím jedného zo sluhov a jednu oslicu, aby som zabehla až k mužovi Božiemu a navrátim sa zase.
22In kliče možu svojemu in reče: Pošlji mi, prosim, enega izmed hlapcev in oslico, da pohitim do moža Božjega in se zopet vrnem.
23A on povedal: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani nový mesiac ani sobota. Ale ona odpovedala: Maj pokoj o to.
23On vpraša: Čemu hočeš k njemu danes? Saj ni mlaj, ne sobota. Ona reče: Dobro bode!
24A osedlajúc oslicu riekla svojmu služobníkovi: Ponáhľaj a iď, nezdržuj pre mňa v jazde, len keby som ti povedala.
24In osedla oslico in veli hlapcu svojemu: ženi hitro naprej in ne zadržuj me v ježi, razen če ti povem!
25Tak išla a prišla k mužovi Božiemu na vrch Karmel. A stalo sa, keď ju uvidel muž Boží zďaleka, že riekol Geházimu, svojmu služobníkovi: Hľa, tamto je Sunemänka!
25Odpravi se torej in pride k možu Božjemu na goro Karmel. Ko jo zagleda mož Božji oddaleč, reče Gehaziju, hlapcu svojemu: Glej, tam je Sunamljanka!
26Nože jej teraz bež vústrety a opýtaj sa jej: Či ti pokoj? Či pokoj tvojmu mužovi, a či pokoj i tvojmu dieťaťu? A ona odpovedala: Pokoj.
26Sedaj pa ji teci, prosim, naproti in jo vprašaj: Se ti li godi dobro? Dobro li možu tvojemu? Dobro li je dečku? Ona odgovori: Dobro.
27Ale keď prišla k mužovi Božiemu na vrch, chopila sa jeho nôh. A Geházi pristúpil, aby ju odstrčil. Ale muž Boží povedal: Nechaj ju, lebo jej duša jej je sovrená horkou bolesťou, a Hospodin to ukryl predo mnou a neoznámil mi.
27Ko pa pride do moža Božjega na goro, se oklene nog njegovih. In Gehazi pristopi, da bi jo odrinil. Ali mož Božji veli: Pusti jo! kajti njena duša je v bridkosti, in GOSPOD mi je prikril in mi ni naznanil.
28A ona riekla: Či som ja žiadala syna od svojho pána? Či som nepovedala: Nezavádzaj ma!
28Tedaj reče ona: Sem li mar gospoda svojega prosila sina? Nisem li rekla, da me ne varaj?
29Vtedy povedal Geházimu: Prepáš svoje bedrá a vezmi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stretneš voľakoho, nepozdravíš ho, a keď teba pozdraví voľakto, neodpovieš mu a položíš moju palicu na tvár chlapcovu.
29Nato veli on Gehaziju: opaši si ledja in vzemi palico mojo v roko in pojdi tja! Ako te kdo sreča, ga ne pozdravi, in če te kdo pozdravi, ga ne zahvali, in položi mojo palico dečku na obraz!
30Ale matka chlapcova riekla: Jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ťa neopustím. A tak vstal a išiel za ňou.
30A mati dečkova reče: Kakor res živi GOSPOD in kakor živi duša tvoja, tebe jaz te ne pustim! Vstane torej in gre zanjo.
31A Geházi odišiel pred nimi a položil palicu na tvár chlapcovu, ale nebolo hlasu, ani nebolo pozoru. A vrátiac sa jemu vústrety oznámil mu a povedal: Neprebudil sa chlapec.
31Gehazi pa ju je bil prešel in položil palico dečku na obraz, a ni bilo glasu, ne čuta. Zatorej se vrne in mu pride naproti in mu pove, rekoč: Deček se ni prebudil!
32A keď vošiel Elizeus do domu, hľa, chlapec bol mŕtvy, položený na jeho posteli.
32In ko pride Elizej v hišo, glej, deček leži mrtev na postelji njegovi.
33A vojdúc zamkol za nimi za obidvoma dvere a modlil sa Hospodinovi.
33In on stopi noter in zaklene duri pred njima obema in moli h GOSPODU.
34A keď vyšiel hore, ľahol si na dieťa, položil svoje ústa na jeho ústa a svoje oči na jeho oči a svoje ruky na jeho ruky a zohol sa nad ním. A telo dieťaťa sa zohrialo.
34In stopi gori in leže na dečka in položi usta svoja na njegova usta in oči svoje na njegove oči in roke svoje na njegove roke, in se razprostre nad njim, da se je ogrelo dečkovo meso.
35Potom sa obrátil a prešiel po dome raz sem a raz ta a zase vyšiel hore a zohol sa nad ním. A chlapec kýchnul až do sedem ráz a chlapec otvoril svoje oči.
35Potem se vzdigne in hodi po hiši sem in tja, in zopet stopi gori in se razprostre nad njim. In deček kihne sedemkrat, potem odpre oči.
36Vtedy zavolal Geháziho a riekol: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju. A keď vošla k nemu, povedal: Vezmi svojho syna!
36On pa pokliče Gehazija in veli: Pokliči to Sunamljanko! Pokliče jo torej, in ko pride noter k njemu, reče: Vzemi sina svojega!
37A ona prišla, padla k jeho nohám a poklonila sa k zemi. A tak vzala svojho syna a vyšla.
37Tedaj pristopi ona in mu pade pred noge in se prikloni do tal, nato vzame sina in odide.
38Potom sa navrátil Elizeus do Gilgala. A bol hlad v zemi. A synovia prorokov sedeli pred ním. Tu povedal svojmu služobníkovi: Pristav ten veľký hrniec a navar synom prorokov kaše!
38Elizej pa pride zopet v Gilgal. In bila je lakota v deželi, in proroški sinovi so sedeli pred njim; in veli svojemu hlapcu: Pristavi velik lonec in skuhaj jed iz zelenjadi proroškim sinovom.
39Preto vyšiel jeden na pole, aby nasbieral zelín. A keď našiel nejakú poľnú lozu naoberal z nej poľných uhoriek plné svoje rúcho a prijdúc nakrájal do hrnca, aby z toho navaril kaše, lebo neznali toho.
39In eden gre na polje nabirat zelišč in najde nekaj kakor trto in nabere ž nje divjih buček polno oblačilo svoje; in ko se vrne, jih zreže v lonec za jed; niso namreč tega poznali.
40A vyliali to mužom, aby jedli. Ale stalo sa, jako tak jedli z kaše, že skríkli a riekli: Smrť v hrnci, mužu Boží! A nemohli jesť.
40In nalijejo možem, da bi jedli. In ko so jedli od te jedi, zavpijejo in reko: O mož Božji, smrt je v loncu! In niso mogli jesti.
41A on riekol: Doneste múky! A keď doniesli, nasypal do hrnca a povedal: Nalej ľudu, aby jedli. A potom už nebolo ničoho zlého v hrnci.
41On pa veli: Prinesite sem moke! In vrže moke v lonec in reče: Izlij ljudstvu, da bi jedli! In ni bilo nič hudega v loncu.
42V tom prišiel nejaký muž z Bál-šališe a doniesol mužovi Božiemu chleba z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a nového zbožia vo svojom vreci a povedal: Daj ľudu, nech jedia.
42In pride mož iz Baal-salisa in prinese možu Božjemu od prvin svojih: dvajset ječmenovih kruhov in svežega klasja v vreči svoji. On pa veli: Daj ljudstvu, da bi jedli!
43A jeho posluhovač povedal: Načo nám toto predložiť pred sto mužov? Ale on riekol: Daj ľudu, nech jedia, lebo takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zostane.
43Njegov strežnik pa reče: Kaj? ali naj to dam sto možem? Pa on veli: Daj ljudstvu, da bi jedli! zakaj tako pravi GOSPOD: jedli bodo, in še preostane.Postavi torej prednje, in jedli so in je še ostalo po besedi GOSPODOVI.
44A tak predložili pred nich, a jedli aj zvýšili podľa slova Hospodinovho.
44Postavi torej prednje, in jedli so in je še ostalo po besedi GOSPODOVI.