¹A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, že poslal Dávid Joába a svojich služobníkov s ním i celého Izraela, ktorí potom hubili synov Ammonových a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme.

¹In ko je preteklo leto, ob času, ko hodijo kralji ven na boj, pošlje David Joaba in hlapce svoje ž njim in vsega Izraela; in opustošili so deželo Amonovih sinov in oblegali Rabo. David pa je ostal v Jeruzalemu.

²A stalo sa jedného dňa po čas večera, že Dávid vstal so svojej postele a prechádzal sa na postreší domu kráľovho a videl s postrešia ženu, ktorá sa umývala. A žena bola veľmi pekná čo do postavy a tvári.

²In zgodi se proti večeru, ko je vstal David iz postelje in se je izprehajal po strehi kraljeve hiše, da je videl s strehe ženo, ki se je kopala. Žena pa je bila silno lepega lica.

³A Dávid poslal posla a pýtal sa na tú ženu. A ktosi povedal: Či nie je to Bat-šeba, dcéra Eliamova, žena Uriáša Hetejského?

³In David pošlje in vpraša po tisti ženi. In nekdo reče: Ni li Batseba, hči Eliamova, žena Urija Hetejca?

⁴Vtedy poslal Dávid poslov a vzal ju, a keď vošla k nemu, ležal s ňou. A ona sa bola práve očistila od svojej nečistoty. A navrátila sa do svojho domu.

⁴In David pošlje tja sle in jo da pripeljati. In pride k njemu, in on je spal pri njej. In ko se je očistila nečistote svoje, se vrne v hišo svojo.

⁵A žena otehotnela a preto pošlúc oznámila to Dávidovi a riekla: Som tehotná.

⁵In žena je spočela; in pošlje ter oznani Davidu, rekoč: Spočela sem.

⁶Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi.

⁶In David sporoči Joabu: Pošlji mi Urija Hetejca! In Joab pošlje Urija k Davidu.

⁷A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna?

⁷In ko pride Urija k njemu, ga vpraša David, kako se godi Joabu in ljudstvu ter kako napreduje vojska.

⁸A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov.

⁸In David veli Uriju: Pojdi doli v hišo svojo in umij si noge! In Urija odide iz kraljeve hiše, in za njim pride kraljevo darilo.

⁹Ale Uriáš ležal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými služobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu.

⁹Ali Urija je spal pred vrati kraljeve hiše z vsemi hlapci gospoda svojega in ni šel doli v hišo svojo.

¹⁰Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu?

¹⁰In ko so povedali Davidu: Urija ni šel doli v hišo svojo, reče David Uriju: Nisi li prišel s pota? Zakaj nisi stopil doli v hišo svojo?

¹¹A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Božia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a ležal so svojou ženou? Jako že žiješ, a jako žije tvoja duša, neučiním tej veci.

¹¹Urija pa odgovori Davidu: Skrinja in Izrael in Juda bivajo v šatorih, in Joab, gospod moj, in gospoda mojega hlapci tabore na polju, in jaz naj bi šel v hišo svojo, da jem in pijem in spim pri ženi svoji? Kakor res živiš in kakor živi duša tvoja, tega ne storim!

¹²Vtedy riekol Dávid Uriášovi: Zostaň tu i dnes, a zajtra ťa prepustím. A tak zostal Uriáš v Jeruzaleme toho dňa i nasledujúceho dňa.

¹²In David veli Uriju: Ostani tu še danes, jutri te odpošljem! Tako je ostal Urija v Jeruzalemu tisti in naslednji dan.

¹³A keď ho pozval Dávid, jedol pred ním a pil a opojil ho. Ale večer vyšiel ľahnúť si na svoje ležište so služobníkmi svojho pána, a neodišiel dolu do svojho domu.

¹³In David ga povabi, da bi jedel in pil pred njim, in ga upijani; ali on gre zvečer ven leč na ležišče svoje s hlapci gospoda svojega, in ni šel doli v hišo svojo.

¹⁴Potom ráno sa stalo, že Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi.

¹⁴Zjutraj pa napiše David list Joabu in ga pošlje po Uriju.

¹⁵A v tom liste napísal toto: Postavte Uriáša dopredu ta, kde je boj najtuhší, a potom ustúpte zpät od neho, aby bol uderený a aby zomrel.

¹⁵V list pa napiše takole: Postavite Urija prvega tja, kjer je bitka najhujša, in umeknite se od njega, da ga udarijo in umre.

¹⁶A stalo sa, keď obliehajúc strážil Joáb mesto, že postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam silní mužovia.

¹⁶Ko je torej Joab obkolil mesto, postavi Urija na mesto, za katero je vedel, da so tam junaški možje.

¹⁷A keď vyšli mužovia mesta a bojovali proti Joábovi, vtedy padlo niekoľko mužov z ľudu, zo služobníkov Dávidových, a zomrel aj Uriáš Hetejský.

¹⁷In možje planejo iz mesta in se bojujejo z Joabom, in padejo nekateri iz ljudstva, iz hlapcev Davidovih, tudi Urija Hetejec umrje.

¹⁸Potom poslal Joáb posla a oznámil Dávidovi všetko, čo sa týkalo vojny.

¹⁸Nato pošlje Joab in naznani Davidu vse, kar se je v boju prigodilo,

¹⁹A prikázal poslovi a riekol: Keď dopovieš kráľovi všetko o vojne,

¹⁹in zapove slu, rekoč: Ko kralju dopoveš vse, kar se je v boju zgodilo,

²⁰a bude, ak vzplanie prchlivosť kráľova, a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tam bojovali? Či neviete, že strieľajú s múru?

²⁰in boš videl, da se razsrdi in ti poreče: Zakaj ste tako blizu pristopili k mestu, da se bojujete? Niste li vedeli, da bodo z ozidja doli streljali?

²¹Ktože zabil Abimelecha, syna Jerubbešetovho? Či to nebola žena, ktorá hodila na neho kus žernova s múru, a zomrel v Tébeci? Prečo ste sa tedy priblížili k múru? Vtedy povieš. Aj tvoj služobník, Uriáš Hetejský, zomrel.

²¹Kdo je ubil Abimeleka, sina Jerub-besetovega [Sodn. se imenuje Jerub-baal.]? ni li vrgla žena zgornjega mlinskega kamena nanj z obzidja, da je umrl v Tebezu? Zakaj ste pristopili tako blizu zidovja? – tedaj reci: Hlapec tvoj, Urija Hetejec, je tudi mrtev.

²²A tak odišiel posol a prijdúc oznámil Dávidovi všetko, pre čo ho poslal Joáb.

²²Šel je torej sel, in pride in oznani Davidu vse, kar mu je sporočil Joab.

²³A posol povedal Dávidovi: Premohli nás tí mužovia a vyšli proti nám na pole, ale my sme potom útočili na nich až po vchod do brány.

²³In reče sel Davidu: Možje so bili močnejši nego mi in so planili nad nas na polje, mi pa smo jih potisnili nazaj do vhoda v mestna vrata.

²⁴No, vtedy strelili strelci do tvojich služobníkov s múru, a zomreli niektorí zo služobníkov kráľových, aj tvoj služobník Uriáš Hetejský zomrel.

²⁴In strelci so streljali na hlapce tvoje z obzidja, da so umrli nekateri hlapcev kraljevih, in hlapec tvoj, Urija Hetejec, je tudi mrtev.

²⁵Vtedy riekol Dávid poslovi: Takto povieš Joábovi: Nech nie je tá vec zlá v tvojich očiach, a nech ťa to netrápi, lebo meč žerie raz toho a raz toho. Zosilni svoj boj proti mestu a rozbor ho! A dodaj mu sily.

²⁵David reče slu: Reci Joabu: Naj se ti ne zdi prehuda ta reč, zakaj meč požre zdaj tega, zdaj onega; vztrajaj le v boju zoper mesto in ga razdeni! S tem ga ohrabri!

²⁶A keď počula žena Uriášova, že zomrel Uriáš, jej muž, smútila nad svojím manželom.

²⁶Ko pa je slišala žena Urijeva, da je umrl Urija, njen mož, je žalovala po svojem soprogu.In ko je minilo žalovanje, pošlje David in jo vzame v hišo svojo, in je postala žena njegova in mu je rodila sina. Ali reč, ki jo je bil David storil, je bila huda v očeh GOSPODOVIH.

²⁷A keď pominul smútok, poslal Dávid po ňu a vzal ju do svojho domu, a bola mu ženou. A porodila mu syna. Ale vec, ktorú vykonal Dávid, bola zlá v očiach Hospodinových.

²⁷In ko je minilo žalovanje, pošlje David in jo vzame v hišo svojo, in je postala žena njegova in mu je rodila sina. Ali reč, ki jo je bil David storil, je bila huda v očeh GOSPODOVIH.