¹Potom sa stalo toto. Absalom, syn Dávidov, mal krásnu sestru, ktorej bolo meno Támar, a miloval ju Amnon, syn Dávidov.

¹Potem se zgodi, da je imel Absalom, sin Davidov, lepo sestro, po imenu Tamara, in Amnon, sin Davidov, se je zaljubil vanjo.

²A Amnonovi bolo tak úzko, že bol až nemocný pre Támar, svoju sestru, pretože bola pannou, a Amnonovi sa videlo nemožným vykonať jej voľačo.

²In Amnon je bil ves zbegan, da je obolel zaradi sestre svoje Tamare, kajti bila je devica, in Amnonu se je zdelo nemogoče, da bi ji kaj storil.

³A Amnon mal priateľa, ktorému bolo meno Jonadáb. Bol to syn Šimu, brata Dávidovho. A Jonadáb bol veľmi múdry muž.

³Imel pa je Amnon prijatelja, ki mu je bilo ime Jonadab, sin Simea, brata Davidovega; in Jonadab je bil jako prebrisan človek.

⁴A povedal mu: Prečo ty tak chradneš, kraleviču, zo dňa na deň? Či mi nepovieš? A Amnon mu povedal: Támar, sestru Absaloma, svojho brata, milujem.

⁴In mu reče: Zakaj, kraljev sin, medliš od dne do dne bolj? Mi li ne moreš povedati? In Amnon mu pove: Ljubim Tamaro, svojega brata Absaloma sestro.

⁵Na to mu povedal Jonadáb: Ľahni si na svoju posteľ a urob sa chorým. A keď ťa prijde vidieť tvoj otec, povieš mu: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a dá mi jesť chlieb a pripraví pokrm pred mojimi očima, aby som to videl a zjedol z jej ruky.

⁵In Jonadab mu reče: Lezi na posteljo in delaj se bolnega, in ko pride oče tvoj, da te pogleda, mu reci: Prosim, naj pride sestra moja Tamara, da mi da jesti in pripravi jed vpričo mene, da bom videl, in jedel bom iz roke njene.

⁶A tak si ľahol Amnon a robil sa chorým. A keď prišiel kráľ vidieť ho, povedal Amnon kráľovi: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a pripraví pred mojimi očima nejaké dva kúsky chutného jedla, aby som pojedol z jej ruky.

⁶Amnon torej leže in se naredi bolnega, in ko ga je prišel kralj pogledat, reče Amnon kralju: Prosim, naj pride sestra moja Tamara in mi pripravi dva kolača vpričo mene, da bi jedel iz roke njene.

⁷Vtedy poslal Dávid posla k Támari do domu a povedal: Nože idi do domu Amnona, svojho brata, a priprav mu pokrm.

⁷Tedaj pošlje David domov po Tamaro, veleč: Pojdi, prosim, v brata svojega Amnona hišo in mu pripravi jed.

⁸A Támar odišla do domu Amnona, svojho brata, a on ležal. A ona vezmúc cesto zamiesila a pripravila pred jeho očima a uvarila kúsky toho chutného jedla.

⁸Tamara torej pride v hišo brata svojega Amnona, on pa je ležal. In ona vzame testo in ga ugnete in naredi kolačev pred njim in jih speče.

⁹Potom vzala paňvu a vyložila pred neho. Ale nechcel jesť, lež potom povedal Amnon: Spravte, aby všetci mužovia vyšli odo mňa! A tak vyšli všetci mužovia od neho.

⁹Potem vzame ponev in jih izsuje pred njega, ali on noče jesti. In Amnon veli: Spravite se vsi od mene ven! In ven so šli vsi od njega.

¹⁰Vtedy povedal Amnon Támari: Dones jedlo do ložnice, aby som jedol z tvojej ruky. A Támar vzala kúsky chutného jedla, ktoré bola pripravila, a zaniesla Amnonovi, svojmu bratovi, do ložnice.

¹⁰In Amnon reče Tamari: Prinesi jed v čumnato, da jem iz tvoje roke. In Tamara vzame kolače, ki jih je pripravila, in jih prinese v čumnato bratu svojemu Amnonu.

¹¹Ale keď mu podávala, aby jedol, uchopil ju a povedal jej: Poď, lež so mnou, moja sestro!

¹¹In ko mu jih poda, da bi jedel, jo zagrabi in ji reče: Pridi, lezi z menoj, sestra moja!

¹²A ona mu odpovedala: Nie, môj brat, neponíž ma urobiac mi násilie, lebo sa nemá tak urobiť v Izraelovi. Nevykonaj toho bláznovstva!

¹²Ona mu pa odgovori: Ne, brat moj, nikar me ne sili, ker kaj takega se ne sme storiti v Izraelu. Ne stori te neumnosti!

¹³Lebo veď kam ja potom zanesiem svoje pohanenie, a ty budeš ako jeden z bláznov-nešľachetníkov v Izraelovi. Preto teraz, prosím, radšej prehovor s kráľom, lebo neodoprie ti ma.

¹³Jaz pa, kam bi se obrnila s sramoto svojo? In ti bi bil kakor eden nespametnežev v Izraelu. Sedaj pa, prosim, govóri s kraljem, ta me ne odreče tebi.

¹⁴No, nechcel počuť na jej hlas, ale, keď sa bránila, bol silnejší ako ona a ponížil ju a ležal s ňou.

¹⁴Toda on ni hotel poslušati glasu njenega, in jo je premogel in posilil ter ležal pri njej.

¹⁵Avšak hneď potom ju nenávidel Amnon nenávisťou, veľmi velikou, lebo väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, než bola jeho láska, ktorou ju predtým miloval. A Amnon jej povedal: Vstaň, idi!

¹⁵Potem pa jo Amnon zasovraži s silno velikim sovraštvom, da je bilo sovraštvo, s katerim jo je sovražil, večje nego ljubezen, s katero jo je ljubil. In Amnon ji veli: Vstani, poberi se!

¹⁶A ona mu riekla: Pre to veľké zlo, väčšie nad iné, ktoré si vykonal pri mne, chceš ma ešte i vyhnať? Ale nechcel ju počuť.

¹⁶Ona pa mu reče: Nikar! to zlo, da me ženeš od sebe, je veliko hujše nego prvo, ki si mi ga storil. Ali on je ni hotel poslušati,

¹⁷Lež zavolal svojho mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal: Nože vyveďte túto odo mňa ta von, a zamkni za ňou dvere.

¹⁷temuč pokliče dečka svojega, ki mu je stregel, in veli: Izženite to žensko od mene na ulico, in zakleni duri za njo!

¹⁸A mala na sebe dlhý pláštec rôznych farieb, lebo tak sa odievaly dcéry kráľove, kým boly pannami, plášťami. A jeho sluha ju vyviedol von a zamkol za ňou dvere závorou.

¹⁸Imela je pa pisano dolgo suknjo na sebi, zakaj tako so se oblačile kraljeve hčere, ki so bile device. Nato jo strežnik njegov odvede ven in zaklene duri za njo.

¹⁹Vtedy vzala Támar popola na svoju hlavu a pláštec rôznych farieb, ktorý mala na sebe, roztrhla a vložiac svoju ruku na svoju hlavu išla pomaly a kričala.

¹⁹In Tamara si posuje s pepelom glavo in raztrga dolgo pisano oblačilo, ki ga je imela na sebi, in dene roke na glavo ter gre in gredé vpije.

²⁰A Absalom, jej brat, jej povedal: Či azda Amnon, tvoj brat, bol s tebou? No, teraz, moja sestro, buď ticho. Je to tvoj brat, neber si tej veci k srdcu. A tak bývala Támar, a to opustená, v dome Absaloma, svojho brata.

²⁰In Absalom, njen brat, ji reče: Je li bil Amnon pri tebi, tvoj brat? Sedaj torej molči, sestra moja! Brat tvoj je on; ne žali srca svojega s tem! In Tamara je ostala zapuščena v hiši Absaloma, svojega brata.

²¹A kráľ Dávid počul o tom o všetkom a veľmi sa nahneval.

²¹Ko pa je kralj David slišal vse to, se je silno srdil.

²²Ale Absalom nehovoril s Amnonom ani zlého ani dobrého, lebo Absalom nenávidel Amnona preto, že ponížil Támar, jeho sestru.

²²In Absalom ni govoril z Amnonom ne dobrega, ne hudega, zakaj sovražil je Amnona, ker je bil posilil sestro njegovo Tamaro.

²³A stalo sa po celých dvoch rokoch, že mal Absalom strihačov, ktorí mu strihali ovce, v Bál-chacóre, ktoré je pri Efraime. A Absalom pozval všetkých synov kráľových.

²³In ko sta minili dve leti, so strigli Absalomu ovce v Baal-hazorju, ki je pri Efraimu, in Absalom je povabil vse sinove kraljeve.

²⁴A Absalom prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, prosím, tvoj služobník má strihačov, nech ide, prosím, kráľ i jeho služobníci so svojím služobníkom.

²⁴In Absalom gre h kralju in reče: Glej, hlapec tvoj striže ovce. Prosim, da bi šel kralj in njegovi hlapci s tvojim hlapcem.

²⁵A kráľ riekol Absalomovi: Nie, môj synu, nežiadaj, prosím, aby sme išli všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. A hoci ho nútil, nechcel ísť, ale ho požehnal blahoželajúc mu.

²⁵Kralj pa reče Absalomu: Nikar, sin moj, ne zahtevaj, naj gremo vsi, da ti ne bomo nadležni. In dasi ga je silil, vendar ni hotel iti; in ga je blagoslovil.

²⁶Vtedy povedal Absalom: A keď už len nechceš ísť ty, nech ide, prosím, s nami Amnon, môj brat. A kráľ mu povedal: Prečo má ísť s tebou?

²⁶Tedaj reče Absalom: Če ne, sme li brat moj Amnon iti z nami? In kralj ga vpraša: Čemu bi šel s teboj!

²⁷Ale keď len dobíjal Absalom do neho, poslal s ním Amnona i všetkých synov kráľových.

²⁷A ker ga je silil, dovoli Amnonu in vsem sinovom kraljevim iti ž njim.

²⁸A Absalom rozkázal svojim sluhom a povedal: Nože hľaďte, keď sa rozveselí srdce Amnonovo od vína, a poviem vám: Uderte Amnona, vtedy ho zabijete. Nebojte sa, lebo veď či to neurobíte pre to, že som vám ja rozkázal? Buďte silní a buďte zmužilí!

²⁸Absalom pa zapove hlapcem svojim, rekoč: Pazite! Ko bo srce Amnonovo dobre volje od vina in ko vam povelim: Udarite Amnona! tedaj ga ubijte, ne bojte se; nisem li vam jaz zapovedal? Srčni bodite in hrabri!

²⁹A sluhovia Absalomovi urobili Amnonovi tak, ako rozkázal Absalom. Vtedy vstali všetci synovia kráľovi a vysadnúc každý na svoju mulicu utiekli.

²⁹In hlapci Absalomovi so storili Amnonu, kakor jim je bil Absalom zapovedal. Tedaj vstanejo vsi kraljevi sinovi in sedejo vsak na svojega mezga ter zbeže.

³⁰A kým boli ešte na ceste, prišla zvesť k Dávidovi, že vraj Absalom pobil všetkých synov kráľových, takže nepozostal z nich ani jeden.

³⁰In ko so še bili na poti, pride vest Davidu, da pravijo: Pobil je Absalom vse sinove kraljeve, niti eden iz njih ni ostal.

³¹Vtedy vstal kráľ, roztrhol svoje rúcho a padnúc ležal na zemi, a všetci jeho služobníci stál tam, s roztrhnutými rúchami.

³¹Tedaj vstane kralj in raztrga oblačila svoja in leže na tla, in vsi hlapci njegovi stoje okoli z raztrganimi oblačili.

³²Na to sa ozval Jonadáb, syn Šimu, brata Dávidovho, a povedal: Nech nehovorí môj pán, že všetkých mládencov, synov kráľových, pobili. Ale iba sám Amnon zomrel, lebo tak sa bol zariekol Absalom, a tak mal umienené od toho dňa, ktorého ponížil Támar, jeho sestru.

³²In Jonadab, sin Simea, brata Davidovega, izpregovori ter reče: Gospod moj, ne meni, da so pobili vse mladeniče, kraljeve sinove, zakaj Amnon sam je mrtev; to je namreč bilo na ustih Absalomovih, določeno od dne, ko je Amnon posilil Tamaro, sestro njegovo.

³³A preto teraz nech si neberie môj pán kráľ ničoho takého k srdcu mysliac, že zomreli všetci synovia kráľovi, lebo len sám Amnon zomrel.

³³Zdaj torej naj s tem ne žali gospod moj, kralj, srca svojega, meneč, da so vsi kraljevi sinovi mrtvi, kajti edini Amnon je mrtev.

³⁴A Absalom utiekol. A keď pozdvihol mládenec strážca svoje oči, videl, že hľa, ide mnoho ľudu od cesty, ležiacej za ním, od stráne vrchu.

³⁴Absalom pa je zbežal. In mladenič, ki je bil na straži, povzdigne oči ter vidi, in glej: mnogo ljudstva prihaja po poti ob hribu, vzadaj za njim.

³⁵Vtedy povedal Jonadáb kráľovi: Hľa, synovia kráľovi idú! Ako povedal tvoj služobník, tak je.

³⁵In Jonadab reče kralju: Glej, kraljevi sinovi prihajajo! Kakor je rekel hlapec tvoj, tako je.

³⁶A stalo sa, keď dopovedal, že tu hľa, už aj prišli synovia kráľovi a pozdvihnúc svoj hlas plakali, a plakal i sám kráľ, i všetci jeho služobníci plakali plačom, veľmi velikým.

³⁶In ko izgovori, pridejo kraljevi sinovi in povzdignejo glas svoj in zaplakajo; tudi kralj in vsi hlapci njegovi jokajo zelo bridko.

³⁷A Absalom utiekol a odišiel k Talmajovi, synovi Ammihúdovmu, kráľovi Gešúra. A Dávid smútil za svojím synom po všetky tie dni.

³⁷Absalom pa je zbežal in šel k Talmaju, sinu Amihurjevemu, kralju v Gesurju. In David je žaloval po svojem sinu vse dni.

³⁸A Absalom tedy utiekol a odišiel do Gešúra a bol tam tri roky.

³⁸Absalom je torej zbežal in šel v Gesur in je bil ondi tri leta.In kralj David si je želel iti tja k Absalomu, zakaj utolažil se je bil zaradi Amnona, ker je bil mrtev.

³⁹No, potom hynula duša kráľa Dávida túžbou vyjsť k Absalomovi, lebo sa časom potešil nad Amnonom, že zomrel.

³⁹In kralj David si je želel iti tja k Absalomu, zakaj utolažil se je bil zaradi Amnona, ker je bil mrtev.