1A keď popošiel Dávid trochu s temena vrchu, tu hľa, Cíba, sluha Mefibóšetov, išiel oproti nemu vedúc so sebou dvoch osedlaných oslov a na nich dvesto chlebov a sto sväzkov sušeného hrozna, sto hrúd letného ovocia, datlí a fíkov, a kožica vína.
1In ko je David postopil malo dalje od vrha, glej, Ziba, hlapec Mefibosetov, mu pride naproti z dvema osedlanima osloma in na njiju pelje dvesto hlebov kruha in sto gruč suhih grozdov in stotino posušenih sadov in meh vina.
2A kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je toto? A Cíba odpovedal: Osli sú pre dom kráľov jazdiť na nich a chlieb a ovocie, aby jedli služobníci, a víno aby sa napil, kto by zomdlel na púšti.
2In kralj vpraša Ziba: Kaj hočeš s tem? In Ziba reče: Osla sta za kraljevo družino, da bo na njiju jezdila, kruh pa in sadje za jed mladeničem, in vino, da bodo pili tisti, ki opešajo v puščavi.
3A zase povedal kráľ: A kde je syn tvojho pána? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo povedal: Dnes mi navrátia, dom Izraelov, kráľovstvo môjho otca.
3In kralj vpraša: Kje pa je tvojega gospodarja sin? In Ziba reče kralju: Glej, ostal je v Jeruzalemu; zakaj dejal je: Danes mi povrne hiša Izraelova mojega očeta kraljestvo.
4Na to povedal kráľ Cíbovi: Hľa, tvoje je všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíba povedal: Klaniam sa. Nech aj inokedy najdem milosť v tvojich očiach, môj pán kráľ!
4Nato veli kralj Zibu: Glej, vse, kar ima Mefiboset, bodi tvoje! In Ziba reče: Poklanjam se! Da najdem milost v tvojih očeh, gospod moj, kralj!
5A keď prišiel kráľ Dávid až po Bachúrim, tu hľa, vyšiel odtiaľ nejaký muž z rodiny domu Saulovho, ktorému bolo meno Šimei, syn Géru, vychádzal pozvoľna a zlorečil.
5In ko pride kralj David v Bahurim, glej, izide odondod mož iz rodovine hiše Savlove, po imenu Simej, sin Gerov; izide in grede preklinja.
6A hádzal kamene do Dávida jako aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoc i všetok ľud i všetci udatní mužovia boli po jeho pravej i po jeho ľavej strane.
6In kamene je lučal na Davida in na vse hlapce kralja Davida; in vse ljudstvo Davidovo in vsi junaki so mu bili ob desnici in ob levici.
7A takto hovoril Šimei, keď zlorečil: Vyjdi, vyjdi, mužu krvi! A mužu beliála!
7In tako je govoril Simej, ko je preklinjal: Pojdi, pojdi, krvoločnik in mož Belijalov!
8Hospodin obrátil na teba všetku krv domu Saulovho, na ktorého mieste si kraľoval. Ale Hospodin dal kráľovstvo do ruky Absaloma, tvojho syna. A hľa, zapadol si vo svojej vlastnej zlobe, lebo si mužom krvi!
8GOSPOD ti je povrnil vso kri hiše Savlove, na čigar mestu si zakraljeval, in GOSPOD je dal kraljestvo v roko Absalomu, sinu tvojemu, in glej, tičiš v nesreči svoji, ker si krvoločnik.
9A Abišaj, syn Ceruje, povedal kráľovi: Načo má zlorečiť tento mŕtvy pes môjmu pánu kráľovi? Dovoľ, prosím, žeby som ta išiel a zoťal mu hlavu!
9Tedaj reče Abisaj, sin Zervijin, kralju: Zakaj bi smel ta mrtvi pes preklinjati gospoda mojega, kralja? Dovoli, da stopim tja in mu odsekam glavo!
10Ale kráľ povedal: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje? Že zlorečí? A keď mu Hospodin povedal: Zloreč Dávidovi! nuž ktože povie: Prečo tak robíš?
10Kralj pa reče: Kaj imam z vama opraviti, sinova Zervijina? Ko preklinja in ko mu je rekel GOSPOD: Prekolni Davida! kdo pa sme reči: Zakaj tako delaš?
11A potom povedal Dávid Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: Hľa, môj syn, ktorý pošiel z môjho života, hľadá moju dušu, o čo skôr môže potom syn Jeminiho! Nechajte ho, nech zlorečí, lebo Hospodin mu to kázal.
11še reče David Abisaju in vsem hlapcem svojim: Poglej, sin moj, ki je prišel iz osrčja mojega, mi streže po življenju, koliko bolj ta Benjaminec! Pustite ga, naj kolne; zakaj GOSPOD mu je velel.
12Možno, že Hospodin pohliadne na moju krivdu a že mi odplatí Hospodin dobrým za jeho zlorečenie tohoto dňa.
12Morda pogleda GOSPOD mojo revo in mi poplača GOSPOD z dobrim za to, da me kolne danes.
13A tak išiel Dávid a jeho mužovia cestou. A Šimei išiel po stráni vrchu, po boku naproti nemu, idúc a zlorečiac a hádzal kamene naproti nemu a vrhal prach.
13Tako je šel David svojim potom z ljudmi svojimi; Simej pa je šel ob strani gore njemu nasproti in je grede preklinjal in lučal kamene na Davida in metal prah.
14A tak prišiel kráľ i všetok ľud, ktorý bol s ním, do Ajefíma, a odpočinuli si tam.
14Ko pa je kralj in ves ljud, ki je bil pri njem, dospel utrujen tja, se je okrepčal ondi.
15A Absalom a všetok ľud, mužovia Izraelovi, prišli do Jeruzalema, a Achitofel s ním.
15Absalom pa in vse ljudstvo, vsi možje Izraelovi, so bili prišli v Jeruzalem, in Ahitofel ž njim.
16A stalo sa, keď prišiel Chúšai Arechitský, priateľ Dávidov, k Absalomovi, že povedal Chúšai Absalomovi: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!
16In ko pride Husaj Arkičan, prijatelj Davidov, k Absalomu, reče Absalomu: Živel kralj! Živel kralj!
17A Absalom povedal Chúšaimu: Či je toto tvoja láska a vďaka voči tvojmu priateľovi? Prečo si neišiel so svojím priateľom?
17Absalom pa reče Husaju: To li je milost tvoja s prijateljem tvojim? Zakaj nisi šel s prijateljem svojim?
18A Chúšai odpovedal Absalomovi: Nie, ale koho vyvolil Hospodin a tento ľud i všetci mužovia Izraelovi, toho budem a s tým ostanem.
18Husaj pa odgovori Absalomu: Nikar, temuč kogar je izvolil GOSPOD in to ljudstvo in vsi možje Izraelovi, njegov bodem in pri njem ostanem!
19A po druhé, komuže to ja budem slúžiť? Či nebudem slúžiť pred jeho synom? Ako som slúžil pred tvojím otcom, tak a taký budem aj pred tebou.
19In drugič, komu naj bi služil? Ne li pred obličjem sinu njegovega? Kakor sem bil sluga pred očetom tvojim, tako bodem pred teboj.
20Potom povedal Absalom Achitofelovi: Nože poraďte, čo máme robiť!
20In Absalom veli Ahitofelu: Svetuj, kaj nam je storiti?
21A Achitofel povedal Absalomovi: Vojdi k ženinám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozeraly na dom, a počuje celý Izrael, že si sa zošklivil svojmu otcovi, vtedy zosilnejú ruky všetkých, ktorí sú s tebou.
21Ahitofel reče Absalomu: Pojdi k priležnicam očeta svojega, ki jih je pustil, da čuvajo hišo; tako bo ves Izrael slišal, da si se omrzil očetu svojemu, in bodo roke vseh, ki so pri tebi, tem močnejše.
22A tak roztiahli Absalomovi stán na postreší paláca, a Absalom vošiel k ženinám svojho otca pred očami celého Izraela.
22Nato razpno Absalomu šator na strehi, in Absalom je šel k priležnicam očeta svojega pred očmi vsega Izraela.Svet Ahitofelov pa, ki ga je dajal v tistem času, je bil, kakor da bi kdo vprašal besedo Božjo: tako se je štelo vse svetovanje Ahitofelovo i pri Davidu i pri Absalomu.
23A rada Achitofelova, ktorý radil v tých dňoch, bola taká, jako keby sa niekto bol pýtal na slovo Boha, taká bola každá rada Achitofelova jako u Dávida tak aj u Absaloma.
23Svet Ahitofelov pa, ki ga je dajal v tistem času, je bil, kakor da bi kdo vprašal besedo Božjo: tako se je štelo vse svetovanje Ahitofelovo i pri Davidu i pri Absalomu.