¹Potom oznámili Joábovi, že hľa, kráľ plače a smúti za Absalomom.

¹In oznanili so Joabu: Glej, kralj joče in žaluje po Absalomu!

²A tak sa obrátilo zachránenie a víťazstvo toho dňa na zármutok všetkému ľudu, lebo ľud počul toho dňa hovoriť: Kráľ žiali nad svojím synom.

²In zmaga se je tisti dan obrnila v žalost vsemu ljudstvu, zakaj ljudstvo je slišalo ta dan, da se je pravilo: Kralju je žal za svojega sina.

³Preto sa ľud iba kradol toho dňa vchádzajúc do mesta, jako sa kradne ľud, keď sa hanbí za to, že utiekol z boja.

³In ljudstvo se po tihem prikrade v mesto ta dan, kakor se ljudstvo s sramom ukrade, ko je bežalo v boju.

⁴A kráľ zakryl svoju tvár a kričal velikým hlasom: Môj synu, Absalome, Absalome, môj synu, môj synu!

⁴Kralj pa si je zagrnil obraz in vpil z velikim glasom: O sin moj Absalom! Absalom, moj sin, moj sin!

⁵Vtedy vošiel Joáb ku kráľovi do domu a riekol: Zahanbil si dnes tvár všetkých svojich služobníkov, ktorí dnes vyslobodili tvoj život i život tvojich synov i tvojich dcér i život tvojich žien i život tvojich ženín,

⁵In pride Joab v hišo h kralju in reče: Rdečico si danes pognal v obraze vseh hlapcev svojih, ki so ta dan rešili življenje tvoje in tvojih sinov in hčera, življenje tvojih žen in priležnic,

⁶milujúc tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidiac tých, ktorí ťa milujú, lebo si dal dnes na vedomie, že nie sú ti ničím ani velitelia ani služobníci, lebo dnes viem, že keby žil Absalom, my všetci by sme boli dnes mŕtvi, a vtedy by sa ti to bolo ľúbilo.

⁶s tem, da ljubiš tiste, ki te sovražijo, in mrziš te, ki te ljubijo. Zakaj pokazal si danes, da ne maraš za svoje kneze in hlapce; kajti danes vidim, ako bi le Absalom bil ostal živ, mi vsi pa bi bili pomrli danes, tebi bi bilo prav.

⁷A tak teraz vstaň, vyjdi a hovor k srdcu svojich služobníkov, lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto nezostane s tebou tejto noci, a bude ti to horšie ako všetko to zlé, ktoré prišlo na teba od tvojej mladosti až do teraz.

⁷Sedaj pa vstani, pojdi ven in govori prijazno hlapcem svojim! Zakaj prisegam pri GOSPODU: Ako ne pojdeš ven, ne ostane nocoj ne eden mož pri tebi, in to bo hujše zate nego vse hudo, ki te je zadelo od mladosti tvoje do sedaj.

⁸A tak vstal kráľ a posadil sa do brány, a oznámili všetkému ľudu a riekli: Hľa, kráľ sedí v bráne. A prišiel všetok ľud pred kráľa, a Izrael utiekol, každý do svojho stánu.

⁸Tedaj vstane kralj in sede med vrata. In oznanijo vsemu ljudstvu, rekoč: Glej, kralj sedi med vrati. In vse ljudstvo je prišlo pred kralja. Izrael pa je bil bežal, vsak v šator svoj.

⁹Vtedy sa pravotil všetok ľud po všetkých pokoleniach Izraelových hovoriac: Kráľ nás vytrhol z ruky našich nepriateľov, a on to bol, ktorý nás vyslobodil z ryky Filištínov, a teraz utiekol zo zeme pred Absalomom.

⁹In vse ljudstvo se je prepiralo po vseh rodovih Izraelovih, govoreč: Kralj nas je otel iz roke sovražnikov naših ter nas je oprostil pesti Filistejcev, in zdaj je moral bežati iz dežele pred Absalomom.

¹⁰A Absalom, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji. A tak teraz prečo mlčíte a nejdete doviesť kráľa zpät?

¹⁰Absalom pa, ki smo ga pomazilili, da bodi nad nami, je mrtev na bojišču. Sedaj pa, zakaj ne izpregovorite besede, da pripeljemo kralja nazaj!

¹¹Preto poslal kráľ Dávid k Cádokovi a k Ebiatárovi, kňazom, a riekol: Hovorte starším Júdovým a povedzte! Prečo máte byť poslední doviesť kráľa zpät do jeho domu, keďže reč celého Izraela sa doniesla ku kráľovi, že ho chcú dopraviť zpät do jeho domu.

¹¹In kralj David pošlje k Zadoku in Abiatarju, duhovnikoma, veleč: Govorita starejšinam Judovim in recita: Zakaj hočete biti poslednji, da bi pripeljali kralja nazaj v hišo njegovo! Kaj ti govor vsega Izraela se je donesel kralju, da ga hočejo privesti v hišo njegovo.

¹²Vy ste moji bratia, moja kosť, a moje telo ste vy, nuž prečože máte byť poslední doviesť kráľa zpät?

¹²Bratje moji ste, moja kost in meso, čemu bi torej bili poslednji, ko bodo peljali kralja nazaj!

¹³A Amazovi poviete: Či nie si ty moja kosť a moje telo? Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak nebudeš veliteľom vojska predo mnou po všetky dni miesto Joába.

¹³In Amasu recita: Nisi li moja kost in meso? Bog mi stori to in še to prideni, ako ne boš vse svoje žive dni poveljnik vojske pred menoj na Joabovem mestu.

¹⁴A naklonil srdce všetkých mužov Júdových ako keby to bolo bývalo srdce jedného muža, a poslali ku kráľovi odkaz: Navráť sa ty i všetci tvoji služobníci!

¹⁴In nagnil je vseh Judovih mož srce, kakor srce enega moža, da so sporočili kralju: Vrni se ti in vsi hlapci tvoji!

¹⁵A tak sa vrátil kráľ a prišiel až k Jordánu, a Júda prišiel do Gilgala, idúc naproti kráľovi, aby prepravil kráľa cez Jordán.

¹⁵Vrne se torej kralj in pride k Jordanu. In Judovci dospejo v Gilgal, gredoč naproti kralju, da ga prepeljejo čez Jordan.

¹⁶A poponáhľal sa aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, ktorý bol z Bachúrima, a sišiel s mužmi Júdovými naproti kráľovi Dávidovi.

¹⁶In Simej, sin Gerov, Benjaminec, ki je prebival v Bahurimu, pohiti in pride doli z možmi Judovimi naproti kralju Davidu.

¹⁷A bolo s ním tisíc mužov z Benjamina, aj Cíba, služobník domu Saulovho, i pätnásť jeho synov a dvadsať jeho služobníkov s ním. A prešli cez Jordán pred kráľa.

¹⁷In bilo je ž njim tisoč mož iz Benjamina in Ziba, Savlove hiše služabnik, in petnajst sinov njegovih in dvajset hlapcev njegovih, in šli so čez Jordan pred kraljem.

¹⁸A prešla na druhú stranu kompa, aby previezli dom kráľov a aby učinili to, čo by sa mu ľúbilo. A Šimei, syn Géru, padol pred kráľom, keď sa práve mal prepraviť cez Jordán.

¹⁸Napravili so namreč brod, da prepeljejo kraljevo družino in store, kar mu je ugajalo. Simej pa, sin Gerov, pade pred kralja, ko se je hotel peljati čez Jordan,

¹⁹A povedal kráľovi: Nech mi nepočíta môj pán neprávosti, a nespomínaj toho, čo prevrátene učinil tvoj služobník toho dňa, ktorého vyšiel môj pán kráľ z Jeruzalema, a nech si toho neberie kráľ k svojmu srdcu.

¹⁹in reče kralju: Ne prištevaj mi, gospod moj, krivice, in ne spominjaj se, kako se je pregrešil hlapec tvoj tisti dan, ko je bil šel gospod moj, kralj, iz Jeruzalema, in naj ne ohrani tega kralj v srcu.

²⁰Lebo tvoj služobník vie, že som zhrešil, a preto hľa, prišiel som dnes prvý z celého domu Jozefovho síduc naproti svojmu pánu kráľovi.

²⁰Zakaj hlapec tvoj spoznava, da sem grešil; in poglej, jaz sem danes prvi šel od vse hiše Jožefove, da pridem doli naproti gospodu svojemu, kralju.

²¹Na to odpovedal Abišaj, syn Ceruje, a riekol: Či by za to nemal zomrieť Šimei, že zlorečil pomazanému Hospodinovmu?

²¹Abisaj pa, Zervijin sin, odgovori in reče: Ne bo li Simej usmrčen zato, ker je preklinjal maziljenca GOSPODOVEGA?

²²Ale Dávid riekol: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje, že sa mi dneská stávate protivníkmi - pokušiteľmi? Či azda dnes má niekto zomrieť z Izraela? Lebo či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?

²²A David veli: Kaj imam z vama opraviti, sinova Zervije, da mi danes hočeta biti nasprotnika? Ali naj danes umre kdo v Izraelu? Ne vem li namreč, da sem danes zopet kralj nad Izraelom?

²³Potom riekol kráľ Šimeimu: Nezomrieš. A kráľ mu prisahal.

²³In Simeju reče kralj: Ne umreš. In kralj mu je prisegel.

²⁴I Mefibóšet, syn Saulov, sišiel naproti kráľovi. A nebol ošetril svojich nôh ani nebol upravil svojej brady ani nebol opral svojich šiat od toho dňa, v ktorý bol odišiel kráľ, až do toho dňa, ktorého zase prišiel v pokoji.

²⁴Mefiboset, Savlov sin, je tudi prišel doli kralju naproti. Ni si pa snažil nog, ne ravnal brade, ne pral obleke od dne, ko je bil kralj odšel, do dne, ko se je vrnil domov v miru.

²⁵A stalo sa, keď prišiel do Jeruzalema naproti kráľovi, že mu riekol kráľ: Prečo si neišiel so mnou, Mefibóšete?

²⁵In zgodi se, ko pride v Jeruzalem kralju naproti, da ga kralj vpraša: Zakaj nisi šel z menoj, Mefiboset?

²⁶A odpovedal: Môj pán kráľ, môj služobník ma oklamal. Lebo tvoj služobník povedal: Nože nech si osedlám osla a sadnúc na neho pojdem s kráľom. Lebo tvoj služobník je chromý na nohy.

²⁶On pa odgovori: O gospod moj, kralj, hlapec moj me je okanil! Zakaj hlapec tvoj je dejal: Osedlam si osla, da bom jezdil na njem in šel h kralju, ker hlapec tvoj je hrom.

²⁷A osočil tvojho služobníka u môjho pána kráľa. Ale môj pán kráľ je ako anjel Boží, a tak tedy učiň to, čo je dobré v tvojich očiach.

²⁷A on je še ovadil hlapca tvojega pred gospodom mojim, kraljem. Ali gospod moj, kralj, je kakor angel Božji! Stóri torej, kar se ti dobro vidi.

²⁸Lebo celý dom môjho otca nebol iným iba mužmi smrti môjmu pánu kráľovi, a predsa si zasadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedia chlieb tvojho stola. A čo mám ešte jaké právo? A čo kričať ešte o niečo na kráľa?!

²⁸Zakaj očeta mojega vsa družina ni bila nič drugega kakor ljudje, smrti izročeni pred gospodom mojim, kraljem; a vendar si posadil hlapca svojega med tiste, ki jedo pri mizi tvoji. Kaj imam torej še pravice, da bi dalje vpil h kralju?

²⁹A kráľ mu povedal: Načo hovoríš ešte o svojich veciach? Povedal som, ty a Cíba rozdelíte si pole.

²⁹In kralj mu veli: Kaj toliko govoriš o svojih rečeh? Rekel sem: Ti in Ziba si vkup delita tiste njive!

³⁰A Mefibóšet povedal kráľovi: Nech si vezme hoc i všetko, keď len prišiel môj pán kráľ v pokoji do svojho domu.

³⁰In Mefiboset reče kralju: Lahko si tudi vse vzame, samo da se je gospod moj, kralj, vrnil v miru v hišo svojo!

³¹I Barzillaj Gileádsky sišiel s Rogelíma a prepravil sa s kráľom cez Jordán, odprevadiac ho za Jordán.

³¹In Barzilaj Gileadčan je prišel doli iz Rogelima in je šel s kraljem čez Jordan, da bi ga spremil čez Jordan.

³²A Barzillaj bol veľmi starý majúc osemdesiat rokov a on zaopatroval kráľa potravou, kým býval v Machnaime, pretože bol muž veľmi veľký.

³²Barzilaj pa je bil silno star, dobrih osemdeset let, in je oskrboval kralja z živežem, dokler je bival v Mahanaimu, kajti bil je jako bogat mož.

³³A kráľ povedal Barzillajovi: Ty poď so mnou, a budem ťa zaopatrovať u seba v Jeruzaleme.

³³In kralj veli Barzilaju: Pojdi z menoj na ono stran in hočem te oskrbeti pri sebi v Jeruzalemu.

³⁴Ale Barzillaj povedal kráľovi: Koľko je dní rokov môjho života, aby som išiel s kráľom hore do Jeruzalema?

³⁴Barzilaj pa reče kralju: Koliko je še dni življenja mojega, da bi šel s kraljem gori v Jeruzalem?

³⁵Osemdesiat rokov mi je dnes, či môžem ešte rozoznať medzi dobrým a zlým? Či ochutná tvoj služobník to, čo budem jesť, alebo to, čo budem piť? Či budem ešte počúvať na hlas spevákov a speváček? A prečo má byť tvoj služobník ešte na ťarchu môjmu pánu kráľovi?

³⁵Osemdeset let sem sedaj star: morem li razločevati med dobrim in hudim? More li hlapcu tvojemu tekniti, kar bo jedel in kar bo pil? Morem li še poslušati glas pevcev in pevk? Čemu naj torej bode hlapec tvoj še v nadlego gospodu svojemu, kralju?

³⁶Len na málo by prešiel tvoj služobník Jordán s kráľom. Alebo načo by sa mi mal odplácať kráľ takou odplatou?

³⁶Hlapec tvoj je samo hotel malo spremiti kralja čez Jordan, in zakaj bi mi kralj podelil tako povračilo?

³⁷Dovoľ, prosím, že by sa navrátil tvoj služobník, a nech zomriem vo svojom meste, kde je hrob môjho otca a mojej matky. A hľa, tvoj služobník Kimham prejde a pojde s mojím pánom kráľom, a tomu učiň to, čo bude dobré v tvojich očiach.

³⁷Naj se sme, prosim, vrniti hlapec tvoj, da umrjem v mestu svojem, pri grobu očeta svojega in matere svoje. A glej, tu je hlapec tvoj Kimham, ta naj gre na ono stran z mojim gospodom kraljem, in njemu stóri, kar se ti vidi prav.

³⁸A kráľ povedal: Nech ide so mnou Kimham, a ja mu učiním to, čo bude dobré v tvojich očiach, a čokoľvek budeš žiadať odo mňa, učiním ti.

³⁸In kralj odgovori: Kimham naj torej gre z menoj, in storiti mu hočem, kar je dobro v tvojih očeh; tudi vse, česar boš želel od mene, storim zate.

³⁹A tak prešiel všetok ľud cez Jordán, a prešiel i kráľ. A kráľ bozkal Barzillaja a požehnal ho, a navrátil sa na svoje miesto.

³⁹In ko je prešlo vse ljudstvo čez Jordan in je tudi kralj bil na oni strani, poljubi kralj Barzilaja in ga blagoslovi. On pa se vrne v svoj kraj.

⁴⁰A kráľ išiel ďalej do Gilgala, a Kimham išiel s ním. A všetok ľud Júdu doprevádzal kráľa i polovica ľudu Izraelovho.

⁴⁰Kralj pa je šel čez v Gilgal in Kimham je šel ž njim; in vse ljudstvo Judovo je spremljalo kralja na ono stran, tudi polovica ljudstva Izraelovega.

⁴¹A hľa, všetci mužovia Izraelovi prišli ku kráľovi a povedali mu: Prečo ťa ukradli naši bratia, mužovia Júdovi, a prepravili kráľa i jeho dom cez Jordán i všetkých mužov Dávidových s ním?

⁴¹In glej, vsi možje Izraelovi pridejo h kralju in mu reko: Zakaj so te ukradli bratje naši, možje Judovi, in so prepeljali kralja in družino njegovo čez Jordan in vse može Davidove ž njim?

⁴²Na to odpovedali všetci mužovia Júdovi proti mužom Izraelovým: Pretože nám je kráľ bližší čo do rodu. A prečože sa hneváte na to? Či sme azda jedli niečo od kráľa? Alebo či nám dal nejaké dary za to?

⁴²A vsi možje Judovi odgovore možem Izraelovim: Kralj je nam bliže! Zakaj se srdite zato? Ali smo dobili kaj kraljeve hrane ali kako darilo od njega?Možje Izraelovi pa odgovore možem Judovim in reko: Mi imamo desetkrat več pri kralju, in tudi Davidu smo več nego vi, zakaj ste nas torej zaničevali? In nismo li mi prvi govorili, da privedemo nazaj kralja svojega? Ali besede mož Judovih so bile trše nego mož Izraelovih besede.

⁴³A mužovia Izraelovi odpovedali mužom Júdovým a riekli: My máme desať dielov v kráľovi a tak tiež i na Dávida máme viacej práva ako vy. Nuž prečože ste nás znevážili? A či sme my nehovorili prv o tom, aby sme zase dopravili zpät svojho kráľa? Ale reč mužov Júdových bola tvrdšia, než bola reč mužov Izraelových.

⁴³Možje Izraelovi pa odgovore možem Judovim in reko: Mi imamo desetkrat več pri kralju, in tudi Davidu smo več nego vi, zakaj ste nas torej zaničevali? In nismo li mi prvi govorili, da privedemo nazaj kralja svojega? Ali besede mož Judovih so bile trše nego mož Izraelovih besede.