¹A opät zahorel hnev Hospodinov na Izraela. Lebo satan naviedol Dávida na nich povediac: Idi, spočítaj Izraela i Júdu!

¹In srd GOSPODOV se je zopet vnel zoper Izraelce, in izpodbodel je Davida zoper nje, rekoč: Pojdi, seštej Izraela in Judo.

²Preto povedal kráľ Joábovi, veliteľovi vojska, ktorý bol u neho: Nože pochoď po všetkých pokoleniach Izraelových od Dána až po Béršebu a spočítajte ľud, aby som vedel počet ľudu.

²In kralj reče Joabu, poveljniku vojske, ki je bil pri njem: Prehodi, prosim, vse rodove Izraelove, od Dana do Bersebe, in preštejte ljudstvo, da bi vedel število ljudstva.

³A Joáb povedal kráľovi: Ale nech pridá Hospodin, tvoj Bôh, k ľudu sto ráz toľko, koľko len koľvek ho je, a oči môjho pána kráľa nech to vidia. Ale prečo má môj pán kráľ záľubu v tejto veci?

³In Joab reče kralju: Naj prida GOSPOD, Bog tvoj, k ljudstvu, kolikorkoli ga je, še stokrat toliko, dokler to vidijo oči GOSPODA mojega, kralja! Ali zakaj to veseli gospoda mojega, kralja?

⁴Avšak slovo kráľovo bolo pevné voči Joábovi i proti iným veliteľom vojska. A tak vyšiel Joáb i velitelia vojska zpred kráľa, aby spočítali ľud, Izraela.

⁴Toda beseda kraljeva je obveljala zoper Joaba in zoper poveljnike vojske. In odidejo Joab in poveljniki vojske od obličja kraljevega, da preštejejo ljudstvo Izraelovo.

⁵A prepraviac sa cez Jordán položili sa táborom v Aroere po pravej strane mesta, ktoré leží prostred doliny potoka Gádovho a pri Jazere.

⁵In šli so čez Jordan in se utaborili v Aroerju, na desno ob mestu, ki je sredi doline Gadove, in proti Jazerju.

⁶Potom prišli do Gileáda a do zeme Tachtím-chodší, odkiaľ prišli do Dánjaana a naokolo k Sidonu.

⁶Potem so prišli v Gilead in v pokrajino Tahtim-hodši; in prišli so v Danjaan in v okolico Sidonsko,

⁷A prišli k pevnosti Týru a do všetkých miest Hevejov a Kananejov a odtiaľ vyšli na juh do zeme Júdovej, do Bér-šeby.

⁷in dospeli so k utrjenemu mestu Tiru in k vsem mestom Hevejcev in Kanaancev ter šli potem v južno stran Judovo, proti Bersebi.

⁸A tak pochodili celú zem a prišli po deviatich mesiacoch a po dvadsiatich dňoch do Jeruzalema.

⁸In prehodili so vso deželo in prišli v Jeruzalem ob koncu devetih mesecev in dvajsetih dni.

⁹A Joáb oddal počet sčítania ľudu kráľovi. A bolo Izraela osemsto tisíc silných mužov, súcich tasiť mečom, a mužov Júdových bolo päťsto tisíc mužov.

⁹In Joab je dal število preštetega ljudstva kralju; in bilo je v Izraelu osemsto tisoč vojakov, ki so izdirali meč, in v Judi petsto tisoč mož.

¹⁰Ale potom, keď už bol spočítal ľud, bilo srdce Dávidovo jeho, Dávida. A Dávid povedal Hospodinovi: Zhrešil som veľmi, že som to urobil. A tak teraz, ó, Hospodine, prosím, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.

¹⁰A Davidu je očitalo srce, potem ko je bil seštel ljudstvo. In reče David GOSPODU: Hudo sem grešil s tem, kar sem storil; ali sedaj, o GOSPOD, odpravi hlapca svojega krivico, kajti ravnal sem zelo nespametno.

¹¹A keď vstal Dávid ráno, stalo sa slovo Hospodinovo k prorokovi Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, povediac:

¹¹In ko vstane David zjutraj, pride beseda GOSPODOVA k proroku Gadu, vidcu Davidovemu, govoreč:

¹²Iď a budeš hovoriť Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.

¹²Pojdi in veli Davidu: Tako pravi GOSPOD: Troje ti ponujam, izberi si eno, da naj ti storim.

¹³A tak prišiel Gád ku Dávidovi a oznámil mu a riekol mu: Či ti má prijsť sedem rokov hladu vo tvojej zemi, alebo či chceš za tri mesiace utekať pred svojimi protivníkmi, a on, protivník, aby ťa honil, a či aby bol za tri dni mor v tvojej zemi? Teraz si rozmysli a vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.

¹³Pride torej Gad k Davidu in mu pove ter mu reče: Ali naj ti pride sedem let lakote v deželo tvojo? Ali hočeš tri mesece bežati pred nasprotniki svojimi, da te oni podijo? Ali naj razsaja tri dni kuga v deželi tvoji? Sedaj pa premisli in poglej, kakšen odgovor naj dam njemu, ki me je poslal.

¹⁴A Dávid povedal Gádovi: Úzko mi je veľmi. Nech upadneme, prosím, do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je mnohé a veľké, ale nech neupadnem do ruky človeka.

¹⁴In David reče Gadu: V stiski sem veliki! Naj rajši pademo v roko GOSPODOVO, kajti usmiljenje njegovo je veliko, in nikar naj ne padem v roko človeško!

¹⁵A tak dal Hospodin mor na Izraela od rána až do uloženého času. A zomrelo z ľudu od Dána až po Bér-šebu sedemdesiat tisíc mužov.

¹⁵In GOSPOD je poslal kugo nad Izraela od jutra do določenega časa; in pomrlo je iz ljudstva od Dana do Bersebe sedemdeset tisoč ljudi.

¹⁶A keď vystrel anjel svoju ruku na Jeruzalem, aby ho hubil, ľutoval Hospodin toho zlého a riekol anjelovi, ktorý hubil medzi ľudom: Dosť je! Teraz už spusti svoju ruku. A anjel Hospodinov bol pri humne Aravnu Jebuzejského.

¹⁶In ko iztegne angel roko proti Jeruzalemu, da ga pogubi, je bilo žal GOSPODU hudega in veli angelu, ki je pokončeval ljudstvo: Dosti je, odtegni zdaj roko svojo! In angel GOSPODOV je bil pri gumnu Aravna Jebusejca.

¹⁷A Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ktorý bil medzi ľudom, a riekol: Hľa, ja som zhrešil a ja som sa dopustil neprávosti, ale tieto ovce, čo že tie urobily?! Nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca.

¹⁷In David reče GOSPODU, ko je videl angela, ki je pobijal ljudstvo: Glej, jaz sem grešil in jaz sem ravnal popačeno, te ovce pa, kaj so storili? Roka tvoja bodi, prosim, zoper mene in zoper očeta mojega hišo!

¹⁸A Gád prišiel k Dávidovi toho dňa a riekol mu: Iď hore a postav Hospodinovi oltár na humne Aravnu Jebuzejského.

¹⁸In Gad pride tisti dan k Davidu in mu reče: Pojdi gori, zgradi oltar GOSPODU na gumnu Aravna Jebusejca.

¹⁹A tak odišiel Dávid hore podľa slova Gádovho, tak, ako prikázal Hospodin.

¹⁹In David je šel gori po besedi Gadovi, kakor je ukazal GOSPOD.

²⁰A Aravna hľadiac z domu videl kráľa a jeho služobníkov, že idú k nemu, a preto vyšiel Aravna a poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi.

²⁰In Aravna se ozre in zagleda kralja in služabnike njegove, da gredo proti njemu; in Aravna izide in se prikloni kralju z obrazom do tal.

²¹Aravna povedal: Prečo prišiel môj pán kráľ k svojmu služobníkovi? A Dávid riekol: Kúpiť od teba humno a postaviť na ňom Hospodinovi oltár, aby bola zastavená rana a sňatá s ľudu.

²¹In Aravna reče: Zakaj je prišel gospod moj, kralj, k hlapcu svojemu? David pa reče: Kupiti hočem gumno od tebe, da zgradim oltar GOSPODU, da neha kuga med ljudstvom.

²²A Aravna povedal Dávidovi: Nech vezme a nech obetuje môj pán kráľ to, čo sa mu vidí za dobré. Vidz, tu voly na zápalnú obeť a mlatidlá a správa pre voly na drevo.

²²In Aravna reče Davidu: Vzame naj gospod moj, kralj, in daruje, kar se mu vidi dobro: glej, tu so voli za žgalno daritev in mlatilnice in oprava volovska za drva.

²³To všetko dával kráľ Aravna kráľovi. A Aravna povedal kráľovi: Hospodin, tvoj Bôh, nech si ťa obľúbi!

²³Vse to, o kralj, Aravna pokloni kralju. Še reče Aravna kralju: GOSPOD, Bog tvoj, te milo sprejmi!

²⁴Ale kráľ riekol Aravnovi: Nie, ale iba kúpim od teba a zaplatím a nebudem obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, zápalných obetí, daných darom. A tak kúpil Dávid humno i voly za päťdesiat šeklov striebra.

²⁴A kralj reče Aravnu: Nikar, ampak res hočem to kupiti od tebe za ceno, ker nočem darovati žgalnih daritev GOSPODU, Bogu svojemu, ki bi jih brez stroškov imel. Kupil je torej David gumno in vole za petdeset seklov srebra.In David je ondi zgradil oltar GOSPODU ter daroval žgalne in mirovne daritve. In GOSPOD se je dal izprositi za deželo, in kuga je nehala med Izraelom.

²⁵A Dávid tam postavil Hospodinovi oltár a obetoval zápalné obeti i pokojné obeti. A Hospodin sa dal uprosiť zemi, a zastavená bola rana a sňatá s Izraela.

²⁵In David je ondi zgradil oltar GOSPODU ter daroval žgalne in mirovne daritve. In GOSPOD se je dal izprositi za deželo, in kuga je nehala med Izraelom.