¹A vojna trvala dlho medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid mocnel vše viac a viac, a dom Saulov slabnul viac a viac.

¹In bil je dolgo boj med hišo Savlovo in hišo Davidovo. In David je čimdalje bolj napredoval, Savlova hiša pa je bolj in bolj pešala.

²A Dávidovi sa narodili synovia v Hebrone, z ktorých jeho prvorodený bol Amnon, syn Achinoami Jezreelskej,

²In Davidu so se rodili sinovi v Hebronu: prvenec je bil Amnon, iz Ahinoame Jezreelske;

³a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, predtým ženy Nábala Karmelského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaja, kráľa Gešúra;

³drugi pa Kileab, iz Abigaile, bivše žene Nabala Karmelskega; in tretji Absalom, sin Maake, hčere Talmaja, kralja v Gesurju;

⁴štvrtý bol Adoniáš, syn Chaggity, piaty Šefatiáš, syn Abitály,

⁴četrti Adonija, sin Hagite, in peti Sefatija, sin Abitale;

⁵a šiesty bol Jitream, syn Egly, ženy Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Hebrone.

⁵in šesti Itream iz Egle, žene Davidove. Ti so se rodili Davidu v Hebronu.

⁶A stalo sa, keď bola vojna medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým, že sa Abner mocne zastával domu Saulovho.

⁶In bilo je, dokler sta se bojevali hiša Savlova in hiša Davidova, da se je Abner kazal močnega za hišo Savlovo.

⁷Ale Saul mal ženinu, ktorej bolo meno Ricpa, dcéra Ajju. A Iš-bóšet povedal Abnerovi: Prečo si vošiel k ženine môjho otca?

⁷Savel pa je bil imel priležnico, po imenu Ricpo, hčer Ajevo. In Isboset reče Abnerju: Zakaj se družiš z očeta mojega priležnico?

⁸A Abner sa veľmi nahneval pre slová Iš-bóšeta a povedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milosrdenstvo s domom Saula, tvojho otca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vyhľadávaš na mne neprávosť tej ženy?

⁸In razjezi se Abner hudo zaradi teh besed Isbosetovih in reče: Sem li jaz pasja glava, ki se oklepa Jude? Danes izkazujem milost hiši očeta tvojega Savla, bratom in prijateljem njegovim, in tebe nisem izdal Davidu v roke, pa ti mi danes očitaš pregrešek s tisto žensko?

⁹Tak nech učiní Bôh Abnerovi a tak nech pridá, že jako prisahal Hospodin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím,

⁹Bog naj stori Abnerju to in ono naj pridene, ako ne izvršim, kakor je GOSPOD prisegel Davidu,

¹⁰aby preniesol kráľovstvo preč od domu Saulovho a aby postavil trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dána až po Bér-šebu.

¹⁰da se vzame kraljestvo od hiše Savlove in se postavi Davidov prestol nad Izraelom in nad Judo, od Dana do Bersebe!

¹¹A nemohol viacej odpovedať Abnerovi ani slova, pretože sa ho bál.

¹¹In ni mogel Abnerju odgovoriti besede, ker se ga je bal.

¹²A Abner poslal poslov k Dávidovi hneď na mieste s odkazom: Komuže patrí zem? A tiež aby povedali: Učiň so mnou svoju smluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som obrátil k tebe celého Izraela.

¹²In pošlje Abner poročnike pri tej priči k Davidu in reče: Čigava je dežela? in sporoči: Skleni zavezo z menoj, in glej, roka moja bode s teboj, da potegnem vsega Izraela za teboj!

¹³A Dávid odpovedal: Dobre, ja učiním s tebou smluvu, len jednu vec žiadam od teba, a to, aby si neuvidel mojej tvári, krome ak prv dovedieš Míchaľ, dcéru Saulovu, keď prijdeš, aby si videl moju tvár.

¹³David reče: Dobro, hočem storiti zavezo s teboj; le eno reč zahtevam od tebe, namreč: ne boš videl obličja mojega, razen da mi prej pripelješ Mihalo, hčer Savlovo, ko prideš, da vidiš obličje moje.

¹⁴A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov.

¹⁴Pošlje tudi David poročnike k Isbosetu, Savlovemu sinu, in sporoči: Daj mi ženo mojo Mihalo, ki sem si jo zaročil s sto sprednjimi kožicami Filistejcev.

¹⁵A Iš-bóšet poslal a vzal ju od muža, od Paltiela, syna Laišovho.

¹⁵In Isboset pošlje in jo vzame od moža njenega, od Faltiela, sina Laisovega.

¹⁶A jej muž išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou až po Bachúrim. A Abner mu povedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa.

¹⁶In njen mož je šel ž njo in spotoma jokal, idoč za njo do Bahurima. Tedaj mu reče Abner: Pojdi, vrni se! In se je vrnil.

¹⁷A Abner hovoril so staršími Izraelovými a riekol: Už dávno hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami.

¹⁷In Abner se je zmenil s starejšinami Izraelovimi in dejal: Nekdaj ste želeli, da vam bodi David kralj.

¹⁸A tak teraz to vykonajte. Lebo Hospodin povedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svojho služobníka, zachránim svoj ľud Izraela vytrhnúc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všetkých jeho nepriateľov.

¹⁸Sedaj pa izvršite to! Zakaj GOSPOD je govoril o Davidu: Po roki služabnika mojega Davida hočem rešiti ljudstvo svoje Izraela iz roke Filistejcev in iz vseh njih sovražnikov pesti.

¹⁹A Abner hovoril aj v uši Benjamina. A potom odišiel Abner, aby hovoril aj v uši Dávida v Hebrone, všetko, čo sa videlo za dobré Izraelovi a celému domu Benjaminovmu.

¹⁹Enako je govoril Abner na ušesa Benjamincem. Potem je šel Abner govorit tudi na ušesa Davidu v Hebronu vse, kar se je dobro videlo Izraelu in vsej Benjaminovi hiši.

²⁰Tak prišiel Abner k Dávidovi do Hebrona a s ním dvadsať mužov. A Dávid učinil Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu.

²⁰Pride tedaj Abner k Davidu v Hebron in dvajset mož ž njim. In David napravi gostijo Abnerju in možem, ki so bili pri njem.

²¹A Abner povedal Dávidovi: Vstanem a pojdem a shromaždím k svojmu pánovi kráľovi celého Izraela, a učinia s tebou smluvu, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si žiada tvoja duša. A tak prepustil Dávid Abnera, a odišiel v pokoji.

²¹In Abner reče Davidu: Vstanem in pojdem in zberem vsega Izraela h gospodu svojemu, kralju, da bi sklenili zavezo s teboj in da boš vsem kraljeval, kakor želi duša tvoja. Nato odpošlje David Abnerja, in ta odide v miru.

²²A tu hľa, hneď za tým prišli služobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od porážky lupičov, a dopravili so sebou veľkú korisť. Ale Abnera už nebolo s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil, a odišiel v pokoji.

²²In glej, hlapci Davidovi in Joab se vrnejo z bojnega obhoda in prineso veliko plena s seboj. Abner pa ni bil več pri Davidu v Hebronu, zakaj ta ga je bil odposlal, in on je šel v miru.

²³A tedy Joáb i všetko vojsko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riekli: Prišiel Abner, syn Nérov, ku kráľovi, a prepustil ho, a odišiel v pokoji.

²³Ko torej pride Joab z vsem bojnim moštvom, povedo Joabu, rekoč: Abner, sin Nerov, je prišel h kralju, in on ga je pustil, da je šel v miru.

²⁴Potom prišiel Joáb ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, aby zase odišiel?

²⁴Tedaj gre Joab noter h kralju in reče: Kaj si storil? Glej, Abner je prišel k tebi: zakaj si ga odpustil, da je šel, kamor mu drago?

²⁵Veď znáš Abnera, syna Nérovho. Lebo prišiel na to, aby ťa podviedol a aby zvedel tvoje vychádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všetko, čo robíš.

²⁵Poznaš vendar Abnerja, Nerovega sina, da te je prišel varat in pozvedovat, kako hodiš ven in noter, da bi vedel vse, kar delaš.

²⁶A keď vyšiel Joáb od Dávida, poslal poslov za Abnerom, ktorí ho vrátili a doviedli od cisterny Síra. Ale Dávid nevedel o tom.

²⁶In ko pride Joab od Davida, pošlje sle za Abnerjem, in privedejo ga od vodnjaka Sire. A David ni vedel za to.

²⁷A keď sa navrátil Abner do Hebrona, zaviedol ho Joáb do ústrania, doprostred brány, aby s ním potajme hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zomrel, za krv Azaela, jeho brata.

²⁷Ko pa se vrne Abner v Hebron, ga potegne Joab na stran pod vrata, da bi na tihem ž njim govoril, in tam ga zabode v trebuh, da je umrl, zaradi krvi Asahela, brata njegovega.

²⁸Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľovstvo pred Hospodinom až na veky na krvi Abnera, syna Nérovho.

²⁸Ko David poslej to zasliši, reče: Nedolžen sem in kraljestvo moje pred GOSPODOM vekomaj pri krvi Abnerja, sina Nerovega.

²⁹Nech prijde jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho otca, ani nech nie je vyťatý z domu Joábovho trpiaci na tok semena ani malomocný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani trpiaci nedostatkom chleba.

²⁹Naj pride ta kri na glavo Joabu in na njegovega očeta vso hišo, in hiša Joabova ne bodi nikdar brez človeka, ki ima sluzotok ali gobe, ali ki hodi ob palici, ali ki pade pod mečem, ali ki mu primanjkuje kruha.

³⁰A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, zavraždili Abnera preto, že zabil Azaela, ich brata, v Gibeone v boji.

³⁰Tako sta Joab in Abisaj, brat njegov, umorila Abnerja, zato ker je usmrtil njiju brata Asahela v boju pri Gibeonu.

³¹A Dávid riekol Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Abnerom! A kráľ Dávid išiel za márami.

³¹David pa veli Joabu in vsemu ljudstvu, ki je bilo pri njem: Raztrgajte oblačila svoja in prepašite se z raševnikom in žalujte pred Abnerjem! In David kralj je šel za mrtvaškim odrom.

³²A tak pochovali Abnera v Hebrone. A kráľ pozdvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Abnerovým a plakal i všetok ľud.

³²In pokopali so Abnerja v Hebronu, in kralj je povzdignil glas svoj in jokal pri grobu Abnerjevem, in vse ljudstvo je plakalo.

³³A kráľ trúchliac za Abnerom povedal: Či tak mal zomrieť Abner, ako zomiera blázon?

³³In kralj je pel žalostinko nad Abnerjem, govoreč: Je li moral umreti Abner, kakor umre nespametnik?

³⁴Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sovrené medenými putami. Tak si padol, ako niekto padne pred synmi neprávosti. Vtedy sa znova pustil všetok ľud do plaču nad ním.

³⁴Roke tvoje niso bile zvezane, ne noge tvoje vklenjene v spone; padel si, kakor pade človek pred malopridneži! In vse ljudstvo je plakalo za njim tem bolj.

³⁵A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi pokrm, kým ešte bol deň, prisahal Dávid povediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pridá, jestli prv, ako zajde slnce, okúsim chleba, alebo nech už by to bolo čokoľvek.

³⁵In vse ljudstvo pride, da nagne Davida, da bi jedel kruh, dokler je še dan; a David priseže, rekoč: Bog mi stóri to in prideni še to, ako okusim kruh ali kaj drugega, dokler ne zajde solnce!

³⁶A poznal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všetko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všetkému ľudu.

³⁶In vse ljudstvo je to priznalo in mu je ugajalo, kakor je bilo sploh, karkoli je storil kralj, dobro v očeh ljudstva.

³⁷A tak poznal všetok ľud i celý Izrael toho dňa, že to nebolo od kráľa, aby zabili Abnera, syna Nérovho.

³⁷In spoznalo je vse ljudstvo in ves Izrael tisti dan, da ni prišlo od kralja, da je bil ubit Abner, sin Nerov.

³⁸A kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že knieža a velikán padol tohoto dňa v Izraelovi?

³⁸In kralj reče hlapcem svojim: Ne veste li, da je danes padel knez in velikan v Izraelu?Jaz pa sem še slaboten, čeprav maziljeni kralj. In ta dva moža, sinova Zervijina, sta mi pretrda. GOSPOD poplačaj tistemu, ki ravna krivično, po krivičnosti njegovi!

³⁹A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo mužovia, synovia Ceruje, sú mi priťažkí a pritvrdí. Hospodin nech odplatí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlosti.

³⁹Jaz pa sem še slaboten, čeprav maziljeni kralj. In ta dva moža, sinova Zervijina, sta mi pretrda. GOSPOD poplačaj tistemu, ki ravna krivično, po krivičnosti njegovi!