¹A stalo sa, keď už býval kráľ vo svojom dome, a Hospodin mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov,

¹In zgodi se, ko je prebival kralj v hiši svoji in mu je GOSPOD dal pokoj od vseh sovražnikov njegovih okoli,

²že povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Božia býva medzi pokrovcami.

²da reče kralj Natanu proroku: Poglej zdaj, jaz stanujem v cedrovi hiši, skrinja Božja pa prebiva pod preprogami.

³Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo Hospodin je s tebou.

³In Natan veli kralju: Pojdi, stóri vse, kar ti je v srcu, zakaj GOSPOD je s teboj.

⁴A stalo sa tej istej noci, že sa stalo slovo Hospodinovo k Nátanovi a Hospodin riekol takto:

⁴A še to noč pride beseda GOSPODOVA k Natanu, govoreč:

⁵Iď a povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval?

⁵Pojdi in reci hlapcu mojemu, Davidu: Tako pravi GOSPOD: Ali mi boš ti zgradil hišo, da prebivam v njej?

⁶Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku.

⁶Saj nisem prebival v hiši od dne, ko sem odpeljal sinove Izraelove iz Egipta, do današnjega dne, temuč sem hodil ž njimi v šatoru in prebivališču.

⁷Kadekoľvek som chodil medzi všetkými synmi Izraelovými, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému z pokolení Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, Izraela, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?

⁷Kamorkoli sem šel z vsemi sinovi Izraelovimi, sem li kdaj besedo govoril s katerim rodov Izraelovih, ki sem jim zapovedal pasti ljudstvo moje, Izraela, rekoč: Zakaj mi niste zgradili cedrove hiše?

⁸A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

⁸Tako torej véli hlapcu mojemu, Davidu: Tako pravi GOSPOD nad vojskami: Jaz sem te vzel s pašnikov, ko si hodil za ovcami, da bodeš vojvoda ljudstvu mojemu, Izraelu;

⁹A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niektorého z tých velikánov, ktorí sú na zemi.

⁹in sem bil s teboj, kamorkoli si šel, in sem zatrl vse sovražnike tvoje pred teboj in storil ti veliko ime, kakor ime velikašev, ki so na zemlji.

¹⁰A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv,

¹⁰In hočem pripraviti mesto ljudstvu svojemu in jih posaditi, da bodo prebivali na svojem in se več ne premikali, da jih tudi ne bodo stiskali več sinovi krivice kakor poprej

¹¹a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sudcov nad svojím ľudom Izraelom, a dal som ti odpočinutia od všetkých tvojich nepriateľov. A k tomu ti oznamuje Hospodin, že on, Hospodin, učiní tebe dom.

¹¹in odkar sem zapovedal sodnikom, da naj bodo nad ljudstvom mojim, Izraelom. In dal sem ti pokoj pred vsemi sovražniki tvojimi. Vrhutega ti GOSPOD oznanja, da GOSPOD zgradi hišo tebi.

¹²Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo.

¹²Ko se ti dopolnijo dnevi in boš ležal z očeti svojimi, hočem za tabo obuditi seme tvoje, ki pride iz osrčja tvojega, in utrditi kraljestvo njegovo.

¹³Ten vystaví môjmu menu dom, a ja postavím pevne trón jeho kráľovstva, takže bude stáť až na veky.

¹³On zgradi hišo imenu mojemu, in jaz utrdim kraljestva njegovega prestol na veke.

¹⁴Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.

¹⁴Jaz mu bodem za očeta, in on mi bode za sina. Kadar stori kaj krivega, ga bom pokoril s človeško šibo in kaznoval z udarci človečjih otrok.

¹⁵Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.

¹⁵Ali milost moja ne odstopi od njega, kakor sem jo odtegnil Savlu, ki sem ga odpravil izpred tebe.

¹⁶A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne až na veky.-

¹⁶Ampak hiša tvoja in kraljestvo tvoje bode stanovitno pred teboj vekomaj, prestol tvoj bodi utrjen na veke.

¹⁷Podľa všetkých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.

¹⁷Po vseh teh besedah in po vsej tej prikazni je točno govoril Natan Davidu.

¹⁸Potom vošiel kráľ Dávid do stánu Božieho a posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Pane, Hospodine, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem!

¹⁸Tedaj stopi David noter in sede pred GOSPODA in reče: Kdo sem jaz, o Gospod Jehova, in kaj je hiša moja, da si me privedel tako daleč?

¹⁹A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, Pane, Hospodine, takže si hovoril ešte aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti, a to na spôsob človeka, Pane, Hospodine!

¹⁹In to se je še premalo videlo tvojim očem, o Gospod Jehova, kajti govoril si tudi o hlapca svojega hiši za daljno prihodnost, in to po načinu človeka, Gospod Jehova!

²⁰A čože ti má ešte viac hovoriť Dávid, keď ty predsa znáš svojho služobníka, Pane, Hospodine!

²⁰In kaj more David še govoriti tebi? Saj poznaš hlapca svojega, o Gospod Jehova!

²¹Pre svoje slovo a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké a dal si to znať svojmu služobníkovi.

²¹Zaradi besede svoje in po srcu svojem si storil vso to velikost, oznanivši jo hlapcu svojemu.

²²Preto si zvelebený, Hospodine, Bože, lebo nie je nikoho tebe rovného, ani niet Boha krome teba, podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.

²²Zategadelj si velik, o Jehova Bog! kajti ni ga tebi enakega, tudi ni Boga razen tebe, po vsem tem, kar smo slišali z ušesi svojimi.

²³A kto je ako tvoj ľud, ako Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išli Bohovia, sám Bôh vykúpiť sebe za ľud a učiniť si meno (A vykonať vám, synovia Izraelovi, túto tak veľkú vec!), a prišiel si, ó, Bože, učiniť svojej zemi strašné veci, pred tvárou svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta, z národov, a od jeho bohov.

²³In je li en narod na zemlji podoben ljudstvu tvojemu, Izraelu, ki je zaradi njega šel Bog, da ga odkupi sebi v ljudstvo ter si napravi veliko ime in stori take velike in strašne reči zanj in za deželo svojo, vpričo ljudstva svojega, ki si ga sebi odkupil iz Egipta, izpod oblasti narodov in njih bogov?

²⁴A pevne si si postavil svoj ľud, Izraela, sebe za ľud až na veky. A ty, Hospodine, stal si sa im Bohom.

²⁴In pripravil si sebi ljudstvo svoje, Izraela, da ti bodi ljudstvo na veke, ti pa, Jehova, si postal njih Bog!

²⁵A tak teraz, Hospodine, Bože, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, ráč postaviť tak, aby stálo až na veky, a učiň, ako si hovoril.

²⁵Sedaj pa, o Jehova Bog, potrdi na vekomaj besedo, ki si jo govoril za hlapca svojega in za hišo njegovo, in stori, kakor si govoril.

²⁶A nech je tvoje meno veľké až na veky, tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov je Bohom nad Izraelom, a dom tvojho služobníka Dávida nech je stály pred tvojou tvárou!

²⁶Da naj se poveličuje ime tvoje vekomaj in se govori: GOSPOD nad vojskami je Bog nad Izraelom. In hiša hlapca tvojega Davida bodi trdna pred teboj!

²⁷Lebo ty, Hospodine Zástupov, Bože Izraelov, zjavil si svojmu služobníkovi povediac: Zbudujem ti dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce pomodliť sa ti túto modlitbu.

²⁷Zakaj ti, GOSPOD nad vojskami, Bog Izraelov, si razodel ušesu hlapca svojega, rekoč: Hišo ti hočem zgraditi. Zato se je hlapec tvoj osrčil, da moli to molitev tebi.

²⁸A tak teraz, Pane, Hospodine, ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová pravdou, keď už si hovoril svojmu služobníkovi sľúbiac mu to dobré.

²⁸In sedaj, o Gospod Jehova, ti si Bog, in besede tvoje so resnica, in ti si govoril hlapcu svojemu to predobro obljubo:sedaj torej rači blagosloviti hlapca svojega hišo, da ostane pred teboj vekomaj, zakaj ti, o Gospod Jehova, si to obljubil. Bodi torej z blagoslovom tvojim blagoslovljena tvojega hlapca hiša vekomaj!

²⁹A teraz tedy ráč a požehnaj dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Pane, Hospodine, si hovoril, a z tvojho požehnania nech je požehnaný dom tvojho služobníka až na veky!

²⁹sedaj torej rači blagosloviti hlapca svojega hišo, da ostane pred teboj vekomaj, zakaj ti, o Gospod Jehova, si to obljubil. Bodi torej z blagoslovom tvojim blagoslovljena tvojega hlapca hiša vekomaj!