¹A Saul ešte vždycky dýchal hrozbou a vraždou na učeníkov Pánových a išiel k najvyššiemu kňazovi

¹Savel pa, še vedno dihteč pretenje in morjenje zoper učence Gospodove, pristopi k velikemu duhovniku

²a vyžiadal si od neho listy do Damašku na tamojšie synagógy, aby, jestli by tam našiel niektorých mužov alebo ženy tej cesty, doviedol ich sviazaných do Jeruzalema.

²in izprosi od njega pisem v Damask do shodnic, če najde kake pristaše tega pota, bodisi može ali žene, da jih zvezane pripelje v Jeruzalem.

³A v tom, čo išiel, stalo sa, že sa už blížil Damašku, a zrazu ho obkľúčilo svetlo z neba,

³Na poti pa, ko se je že bližal Damasku, se zgodi, da ga nagloma obsije svetloba z neba.

⁴a padnúc na zem počul hlas, ktorý mu hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ?

⁴In pade na zemljo in zasliši glas, da mu pravi: Savel, Savel, kaj me preganjaš?

⁵A on povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ, tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

⁵On pa reče: Kdo si, Gospod? A Gospod reče: Jaz sem Jezus, ki ga ti preganjaš.

⁶A on trasúc a desiac sa povedal: Pane, čo chceš, aby som učinil? A Pán jemu: Vstaň a vojdi do mesta, a povie sa ti, čo máš robiť.

⁶Ali vstani in pojdi v mesto, in tam se ti pove, kaj ti je treba storiti.

⁷A mužovia, ktorí s ním spolu cestovali, stáli ohromení, bez slova, ktorí síce hlas počuli, ale nevideli nikoho.

⁷Možje pa, ki so ž njim šli, se ustavijo in strmé, ko glas sicer slišijo, pa nikogar ne vidijo.

⁸Potom vstal Saul so zeme, ale keď sa mu otvorily oči, nevidel nikoho. Vtedy ho pojali za ruku a voviedli do Damašku.

⁸In Savel vstane s tal; ko pa odpre oči, ne vidi ničesar. Tedaj ga primejo za roko in pripeljejo v Damask.

⁹A bol tak tri dni, čo nevidel, a nejedol ani nepil.

⁹In tri dni ni videl, in ni jedel, ne pil.

¹⁰A bol nejaký učeník v Damašku, menom Ananiáš, ktorému riekol Pán vo videní: Ananiášu! A on povedal: Tu som Pane.

¹⁰Bil je pa neki učenec v Damasku, po imenu Ananija; in Gospod mu veli v prikazni: Ananija! On pa reče: Tu sem, Gospod.

¹¹A Pán zase jemu: Vstaň a idi do ulice, ktorá sa volá Priama, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, menom Tarzenského, lebo hľa, modlí sa.

¹¹A Gospod njemu: Vstani in pojdi v ulico, ki se imenuje Ravna, in vprašaj v hiši Judovi po nekem Taršanu, ki se imenuje Savel. Kajti glej, moli,

¹²(A Saul videl vo videní muža, menom Ananiáša, ktorý vošiel k nemu a položil ne neho ruky, aby prezrel).

¹²in je videl v prikazni moža, po imenu Ananija, da vstopi in položi nanj roke, da bi izpregledal.

¹³A Ananiáš odpovedal: Pane, počul som od mnohých ľudí o tomto mužovi, jako mnoho zlého učinil tvojim svätým v Jeruzaleme.

¹³Ananija pa odgovori: Gospod, slišal sem od mnogih o tem možu, koliko hudega je storil svetim tvojim v Jeruzalemu.

¹⁴A má aj tu moc od najvyšších kňazov poviazať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno.

¹⁴In tu ima oblast od velikih duhovnikov zvezati vse, ki kličejo ime tvoje.

¹⁵Ale Pán mu povedal: Iď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelových.

¹⁵Gospod pa mu veli: Pojdi; zakaj posoda izvoljena mi je on, da ponese ime moje pred pogane in kralje in sinove Izraelove.

¹⁶Lebo ja mu ukážem, ako mnoho musí on pretrpieť za moje meno.

¹⁶Jaz namreč mu pokažem, koliko mora trpeti za moje ime.

¹⁷Vtedy odišiel Ananiáš a vošiel do domu a položiac na neho ruky povedal: Saule, bratu, Pán ma poslal, Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel a bol naplnený Svätým Duchom.

¹⁷In Ananija odide in pride v hišo, ter položivši nanj roke, reče: Savel, brat! Gospod me je poslal, Jezus, ki se ti je prikazal na poti, po kateri si šel, da izpregledaš in se napolniš svetega Duha.

¹⁸A hneď spadly s jeho očí jako čo by lupiny, a prezrel naskutku a vstal a dal sa pokrstiť

¹⁸In precej padejo z oči njegovih kakor luskine, in takoj izpregleda. In vstane ter se da krstiti.

¹⁹a prijal pokrm a posilnil sa. A bol niekoľko dní s učeníkmi, ktorí boli v Damašku.

¹⁹In vzame jedi in se pokrepča. In bil je nekaj dni z učenci, ki so bili v Damasku.

²⁰A hneď hlásal v synagógach Ježiša Krista, že je on Syn Boží.

²⁰In precej je po shodnicah oznanjeval Jezusa, da je on Sin Božji.

²¹A žasli všetci, ktorí to počuli, a vraveli: Či toto nie je ten, ktorý to hubil v Jeruzaleme tých, ktorí vzývajú to meno? A sem tiež prišiel nato, aby ich poviazaných odviedol pred najvyšších kňazov.

²¹In zavzemali so se vsi, ki so ga slišali, in so govorili: Ni li ta tisti, ki je zatiral v Jeruzalemu te, ki so klicali to ime? in sem je bil prišel zato, da jih zvezane popelje k višjim duhovnikom!

²²Ale Saul čoraz mocnel a miatol dôvodmi Židov, ktorí bývali v Damašku, dokazujúc, že on, Ježiš, je Kristus.

²²Savel pa je čimdalje prihajal močnejši in begal Jude, ki so bili v Damasku, trdno dokazujoč, da je ta Kristus.

²³A keď už bolo pominulo hodne dní, uradili sa medzi sebou Židia zabiť ho.

²³Ko je pa minilo dosti dni, se posvetujejo Judje, kako ga bodo umorili;

²⁴Ale Saul zvedel o ich úklade. A striehli aj brány vodne i vnoci, aby ho zabili.

²⁴ali Savel zve za njih zalezovanje. Stražijo pa tudi pri vratih noč in dan, da bi ga umorili;

²⁵Ale učeníci ho pojali vnoci a spustili cez múr spustiac ho po povraze v pletenci.

²⁵toda učenci njegovi ga vzemo po noči in ga spuste čez zid po vrvi v košu.

²⁶A keď prišiel Saul do Jeruzalema, pokúšal sa pridružiť sa učeníkom; ale sa ho báli všetci, pretože mu neverili, že by bol učeníkom.

²⁶Ko pa pride v Jeruzalem, se je poskušal pridružiti učencem; ali vsi so se ga bali, ker niso verjeli, da je učenec.

²⁷Ale Barnabáš ho pojal a zaviedol k apoštolom a porozprával im, ako videl na ceste Pána, a že s ním hovoril, a jako v Damašku smele hovoril v mene Ježišovom.

²⁷Barnaba pa ga vzame in pripelje k apostolom in jim razloži, kako je bil na poti videl Gospoda in da je v Damasku srčno govoril v imenu Jezusovem.

²⁸A bol s nimi vchádzajúc a vychádzajúc, v Jeruzaleme.

²⁸In bival je ž njimi, hodeč v Jeruzalemu ven in noter in srčno govoreč v imenu Gospodovem.

²⁹A hovoril smele v mene Pána Ježiša a vravel a hádal sa s hellenistami, a oni sa pokúšali zabiť ho.

²⁹Govoril je pa tudi in se prepiral z grškimi Judi; a oni so ga nameravali umoriti.

³⁰Ale keď o tom zvedeli bratia, zaviedli ho dolu do Cezáree a vyslali ho do Tarzu.

³⁰Ko pa zvedo to bratje, ga odpeljejo doli v Cezarejo in ga pošljejo v Tars.

³¹A tak sbory po celom Judsku a po Galilei a Samárii maly pokoj vzdelávajúc sa a chodiac v bázni Pánovej a rozhojňovaly sa techou Svätého Ducha.

³¹Tako je zdaj cerkev po vsej Judeji in Galileji in Samariji imela mir in je napredovala; in ker je hodila v strahu Gospodovem in v tolažbi svetega Duha, se je razmnoževala.

³²A stalo sa, keď chodil Peter po nich po všetkých, že sišiel i k svätým, ktorí bývali v Lydde.

³²Zgodi se pa, ko je Peter obiskoval vse, da pride tudi k svetim, ki so prebivali v Lidi.

³³A našiel tam nejakého človeka, menom Eneáša, ktorý už od ôsmich rokov ležal na posteli a ktorý bol porazený.

³³In tu najde nekega človeka, po imenu Eneja, ki je že osem let ležal v postelji, ker je bil mrtvouden.

³⁴A Peter mu povedal: Eneášu, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a posteľ si. A hneď vstal.

³⁴In Peter mu veli: Eneja, Jezus Kristus te ozdravlja; vstani in postelji si sam! In precej vstane.

³⁵A videli ho všetci, ktorí bývali v Lydde a v Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.

³⁵In videli so ga vsi, ki so prebivali v Lidi in Saronu, in so se izpreobrnili h Gospodu.

³⁶A v Joppe bola istá učenica, menom Tabita, čo znamená v preklade Dorkas čiže Laň. Tá bola plná dobrých skutkov a milodarov, ktoré dávala.

³⁶A v Jopi je bila neka učenka, po imenu Tabita (ki se imenuje, če raztolmačiš: Srna); ta je bila polna dobrih del in miloščin, ki jih je delila.

³⁷A stalo sa v tých dňoch, že onemocnela a zomrela. A keď ju umyli, položili ju vo vrchnom príbytku.

³⁷Zgodi se pa tiste dni, da zboli in umrje; in omivši jo, jo polože v gornjo izbo.

³⁸A keďže bola Lydda blízko Joppy, a keď počuli učeníci, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov a prosili: Neváhaj prijsť až k nám.

³⁸Ker je pa Lida blizu Jope in so učenci slišali, da je Peter tam, pošljejo k njemu dva moža, proseč, naj ne odlaša priti k njim.

³⁹A Peter vstal a išiel s nimi. A keď ta prišiel, vyviedli ho do vrchného príbytku, a obstúpily ho všetky tie vdovy plačúc a ukazovaly sukne a plášte, ktoré im robila Dorkas, dokiaľ bola s nimi.

³⁹Peter pa vstane in gre ž njima. In ko pride, ga peljejo v gornjo izbo; in vse vdove ga obstopijo, jokajoč in kažoč suknje in oblačila, ki jim jih je delala Srna, dokler je bila ž njimi.

⁴⁰Vtedy vyhnal Peter všetkých von a skloniac kolená modlil sa a obrátiac sa k mŕtvemu telu povedal: Tabita, vstaň! A ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa.

⁴⁰Peter pa izžene vse ven ter poklekne in moli; nato se obrne k truplu in reče: Tabita, vstani! In ona odpre oči, in ko ugleda Petra, sede.

⁴¹A on jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a postavil ju pred nich živú.

⁴¹In podavši ji roko, jo vzdigne; in pokliče svete in vdove ter jim jo pokaže živo.

⁴²A zvedeli o tom po celej Joppe, a mnohí uverili na Pána.

⁴²In to se razglasi po vsej Jopi, in veliko jih je sprejelo vero v Gospoda.Zgodi se pa, da je dosti dni prebil v Jopi pri nekem Simonu strojarju.

⁴³A stalo sa, že zostal v Joppe za hodne dní u istého Šimona koželuha.

⁴³Zgodi se pa, da je dosti dni prebil v Jopi pri nekem Simonu strojarju.