1Potom spravil kráľ Nabuchodonozor zlatý obraz, ktorého výška bola šesťdesiat lakťov a šírka šesť lakťov. Postavil ho na poli Dúra v krajine Babylona.
1Nebukadnezar kralj je napravil podobo iz zlata, šestdeset komolcev visoko, šest komolcev široko; postavil jo je v ravnini Duri, v pokrajini Babilonski.
2A kráľ Nabuchodonozor poslal shromaždiť satrapov, vojvodov, náčelníkov, sudcov, pokladníkov, znalcov zákona, radcov a všetkých vladárov krajín, aby prišli na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
2Nato je Nebukadnezar kralj poslal sklicat namestnike, deželne glavarje in oblastnike, višje sodnike, blagajnike, svetovalce, pravoznance in vse višje uradnike v pokrajinah, da pridejo k posvečevanju podobe, ki jo je bil postavil Nebukadnezar kralj.
3Vtedy sa shromaždili satrapovia, vojvodovia, náčelníci, sudcovia, pokladníci, znalci zákona, radcovia a všetci vladári krajín na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor, a stáli pred obrazom, ktorý postavil Nabuchodonozor.
3Zbero se torej namestniki, deželni glavarji in oblastniki, višji sodniki, blagajniki, svetovalci, pravoznanci in vsi višji uradniki v pokrajinah k posvečevanju podobe, ki jo je postavil Nebukadnezar kralj; in stali so pred podobo, ki jo je postavil Nebukadnezar.
4A hlásateľ volal z celej sily: Vám sa rozkazuje, ľuďom, národom a jazykom:
4In glasnik je klical na vso moč: Vam se ukazuje, o ljudstva, narodi in jeziki:
5Hneď, ako počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár, gajdy a všelijakú hudbu, padnite na svoju tvár a klaňajte sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor!
5Brž ko zaslišite glas roga, piščali, citer, sambuke, strun, soglasnic in vsaktere godbe, padite in molite podobo zlato, ki jo je postavil Nebukadnezar kralj.
6A kto by nepadol a neklaňal sa, tej istej hodiny bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
6Kdor pa ne pade in ne moli, zdajci bo vržen v gorečo, razbeljeno peč.
7Preto v ten istý čas, keď počuli všetci ľudia zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár a všelijakú hudbu, padli všetci ľudia, národy a jazyky a klaňali sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
7Zatorej so padla, brž ko so slišali glas roga, piščali, citer, sambuke, strun in vsaktere godbe, vsa ljudstva, narodi in jeziki, poklanjajoč se podobi zlati, ki jo je postavil Nebukadnezar kralj.
8Preto v ten istý čas pristúpili niektorí chaldejskí mužovia a žalovali na Židov.
8Zato pristopijo tisti čas kaldejski možje, ki tožijo Jude.
9Odpovedali a hovorili kráľovi Nabuchodonozorovi: Kráľu, ži na veky!
9Izpregovore in reko kralju Nebukadnezarju: Kralj, žívi vekomaj!
10Ty si, ó, kráľu, vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý počuje zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padol a klaňal sa zlatému obrazu,
10Ti si, o kralj, izdal povelje, naj vsak, kdor zasliši glas roga, piščali, citer, sambuke, strun, soglasnic in katere koli godbe, pade in moli podobo zlato;
11a že keby niekto nepadol a neklaňal sa, bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
11in kdor ne pade in ne moli, bodi vržen v gorečo, razbeljeno peč.
12A hľa, sú mužovia Židia, ktorých si ustanovil nad správou Babylonskej krajiny, Sadrach, Mézach a Abednégo, títo mužovia, kráľu, nedbajú na tvoj rozkaz, tvojich bohov nectia a zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa neklaňajú.
12So pa tu judovski možje, ki si jim poveril poslovodstvo pokrajine Babilonske: Sadrah, Mesah in Abednego; ti možje, o kralj, se ne menijo zate: tvojim bogovom ne služijo in podobe zlate, ki si jo postavil, ne molijo.
13Vtedy rozkázal Nabuchodonozor v rozzúrení a v prchlivosti, aby doviedli Sadracha, Mézacha a Abednéga, a vtedy doviedli tých mužov pred kráľa.
13Tedaj zapove Nebukadnezar, srdit in togoten, naj privedejo k njemu Sadraha, Mesaha in Abednega. In pripeljejo te može pred kralja.
14Nabuchodonozor odpovedal a riekol im: Sadrach, Mézach a Abednégo, povedzte, či zúmyselne nectíte môjho boha ani zlatému obrazu, ktorý som postavil, sa neklaniate?
14Nebukadnezar izpregovori ter jim reče: Je li z namenom, Sadrah, Mesah in Abednego, da ne služite mojim bogovom in ne molite podobe zlate, ki sem jo postavil?
15Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padli a klaňali sa obrazu, ktorý som učinil, urobte tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú istú hodinu uvrhnutí doprostred ohnivej pece rozpálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vytrhnul z mojich rúk?!
15Sedaj pa, ako ste pripravljeni, kadar zaslišite glas roga, piščali, citer, sambuke, strun, soglasnic in vsaktere godbe, da padete in molite podobo, ki sem jo napravil, dobro; ako pa je ne boste molili, zdajci boste vrženi v gorečo, razbeljeno peč. In kdo je tisti bog, ki vas otme iz roke moje?
16Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo.
16Sadrah, Mesah in Abednego odgovore in reko kralju: Nebukadnezar, ni nam treba tebi odgovarjati v tej reči.
17Jestli tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môže vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu!
17Bodisi, da nas Bog naš, ki mu služimo, more oteti iz goreče, razbeljene peči – in on nas otme iz tvoje roke, o kralj!
18Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa nebudeme klaňať.
18bodisi da ne, znano bodi tebi, kralj, da ne bomo služili bogovom tvojim in podobe zlate, ki si jo postavil, ne bomo molili!
19Vtedy sa naplnil Nabuchodonozor prchlivosťou, a obraz jeho tvári sa zmenil proti Sadrachovi, Mézachovi a Abednégovi, a odpovediac riekol, aby rozpálili pec sedemkrát nad to, jako bolo ináče treba rozpáliť.
19Tedaj se Nebukadnezar napolni jeze in pogled njegovega obličja se izpremeni zoper Sadraha, Mesaha in Abednega. In izpregovori pa veli, naj razbelijo peč sedemkrat bolj nego sicer.
20A rozkázal mužom, mohutným v sile, ktorí boli v jeho vojsku, aby poviazali Sadracha, Mézacha a Abednéga a vrhli ich do ohnivej pece rozpálenej.
20In ukaže možem, najmočnejšim možem v vojski svoji, naj zvežejo Sadraha, Mesaha in Abednega ter jih vržejo v gorečo, razbeljeno peč.
21Vtedy boli tí mužovia poviazaní vo svojich plášťoch, vo svojich košeliach a vo svojich klobúkoch, vôbec vo svojom rúchu, a boli hodení doprostred ohnivej pece rozpálenej.
21Zvežejo torej tiste može v njih spodnjih in vrhnjih suknjah in plaščih in v drugih njih oblačilih in jih vržejo v gorečo, razbeljeno peč.
22No, preto, že kráľov rozkaz súril, a že pec bola veľmi rozpálená, mužov, ktorí dopravili Sadracha, Mézacha a Abednéga hore, usmrtil plameň ohňa.
22Vsled tega pa, ker je bilo kraljevo povelje naglo in peč nenavadno razgreta, je plamen umoril tiste može, ki so nesli gori Sadraha, Mesaha in Abednega.
23A tí traja mužovia, Sadrach, Mézach a Abednégo, padli doprostred ohnivej pece rozpálenej poviazaní.
23A ti trije možje, Sadrah, Mesah in Abednego, so padli zvezani v sredo goreče, razbeljene peči.
24Vtedy sa predesil kráľ Nabuchodonozor a vstal rýchle a odpovediac riekol svojim radcom: Či sme neuvrhli troch mužov doprostred ohňa poviazaných? Odpovedali a riekli kráľovi: Je pravda, kráľu.
24Tedaj se prestraši Nebukadnezar kralj, hitro vstane in izpregovori ter reče svetovalcem svojim: Nismo li vrgli treh mož zvezanih v ogenj? Odgovore in reko kralju: Res je, o kralj!
25Odpovedal a riekol: Hľa, ja vidím štyroch mužov nepoviazaných, ktorí slobodne chodia prostred ohňa, a nieto na nich porušenia, a ten štvrtý je na pohľad podobný synovi bohov.
25Odgovori in reče: Glejte, vidim štiri može razvezane, hodeče posredi ognja, in ni jim nič zlega; in četrti je videti kakor sin bogov.
26Vtedy sa priblížil Nabuchodonozor čelustiu ohnivej pece rozpálenej, odpovedal a riekol: Sadrach, Mézach a Abednégo, služobníci Najvyššieho Boha, vyjdite a poďte von! Vtedy vyšli Sadrach, Mézach a Abednégo zprostred ohňa.
26Nato stopi Nebukadnezar pred isteje razbeljene peči, izpregovori in veli: Sadrah, Mesah in Abednego, Najvišjega Boga služabniki, pojdite ven in pridite sem! Tedaj pridejo Sadrah, Mesah in Abednego ven iz ognja.
27A shromaždili sa satrapovia, vojvodovia, náčelníci a radcovia kráľovi a hľadeli na tých mužov, že oheň nemal nijakej moci nad ich telami, ba ani len vlas na ich hlave nebol oškvrklý, a ich plášte neboly zmenené, ani neprešiel na nich zápach ohňa.
27In namestniki, deželni glavarji in oblastniki in svetovalci kraljevi so se zbrali in so videli, da ni imel ogenj nobene moči do njih teles: lasje na njih glavah niso bili osmojeni, tudi njih spodnje suknje se niso nič izpremenile in smod ognja jih ni bil prešinil.
28Vtedy odpovedal Nabuchodonozor a riekol: Nech je požehnaný Bôh Sadrachov, Mézachov a Abednégov, ktorý poslal svojho anjela a vytrhnul svojich služobníkov, ktorí dúfali v neho tak, že neposlúchli ani rozkazu kráľovho, ale vydali svoje telá v záhubu, aby neslúžili ani aby sa neklaňali niktorému bohu krome svojmu Bohu.
28Nebukadnezar izpregovori in reče: Hvaljen bodi Bog Sadrahov, Mesahov in Abednegov, ki je poslal angela svojega in otel služabnike svoje, ki so upali vanj in prestopili povelje kraljevo in žrtvovali telesa svoja, da ne bi služili nobenemu bogu in ga ne molili razen le svojega Boga.
29A preto nariaďujem, aby každý človek z ktoréhokoľvek národa, ľudu alebo jazyka, ktorý by povedal niečo rúhavé proti Bohu Sadrachovmu, Mézachovmu a Abednégovmu, bol rozsekaný na kusy, a jeho dom aby bol obrátený na hnojisko, pretože nieto iného Boha, ktorý by mohol vytrhnúť ako on.
29Zatorej bodi moja zapoved: V vsakem ljudstvu, narodu ali jeziku, kdor bi izrekel kaj pregrešnega zoper Boga Sadrahovega, Mesahovega in Abednegovega, bodi na kosce razsekan in hiša mu bodi izprevrnjena v gnojišče; zato ker ni drugega boga, ki more tako rešiti kakor ta.Nato je kralj povišal Sadraha, Mesaha in Abednega v pokrajini Babilonski.
30Vtedy zase zvelebil kráľ Sadracha, Mézacha a Abednéga, takže sa mali dobre v krajine Babylona.
30Nato je kralj povišal Sadraha, Mesaha in Abednega v pokrajini Babilonski.
31Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoží váš pokoj!
32Vidí sa mi byť slušným, aby som rozprával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Najvyšší Bôh.
33Aké veľké sú jeho znamenia a jaké mocné jeho divy! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a jeho panstvo trvá z pokolenia na pokolenia.