1Ľúbilo sa Dáriovi ustanoviť nad kráľovstvom sto dvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve.
1Vzvidelo se je pa Dariju postaviti nad kraljevino sto in dvajset namestnikov, ki naj bodo po vsej kraljevini,
2A nad nimi postavil tri kniežatá, z ktorých jedným bol Daniel, ktorým tí satrapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda.
2in čeznje tri vojvode, katerih eden je bil Daniel: da jim bodo dajali račune tisti namestniki ter da kralj ne bo imel škode.
3Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom.
3Tedaj je ta Daniel nadkriljeval vojvode in namestnike, ker je bil odličen duh v njem; in kralj ga je mislil postaviti nad vse kraljestvo.
4Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada.
4Tedaj so vojvode in namestniki gledali, kako bi našli kaj zoper Daniela, da bi ga tožili zastran kraljestva; ali niso mogli dobiti razloga za tožbo, ne hudega dejanja, zato ker je bil zvest in pregreška ali hudega dejanja ni bilo zaslediti pri njem.
5Vtedy povedali tí mužovia: Nenajdeme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha.
5Nato so rekli tisti možje: Ne dobimo razloga za tožbo zoper tega Daniela, razen če najdemo kaj zoper njega, kar zadeva Boga njegovega postavo.
6Vtedy sa ruchom shromaždily tie kniežatá i tí satrapovia ku kráľovi a takto mu vraveli: Kráľu Dárie, ži na veky!
6Potem se ta vojvoda in namestniki pripodé h kralju ter ga ogovore takole: Kralj Darij, žívi vekomaj!
7Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov.
7Vsi vojvode kraljestva, oblastniki in namestniki, svetovalci in deželni glavarji, so se posvetovali in sklenili, naj se postavi kraljev zakon in izda ostra prepoved: kdorkoli bo v tridesetih dneh kaj prosil kateregasibodi boga ali človeka razen tebe, o kralj, bodi vržen v levnjak!
8A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a napíš písmo, ktoré by nemohlo byť zmenené podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.
8Sedaj torej, o kralj, izdaj to prepoved in podpiši spis, ki se ne sme izpremeniti po postavi Medov in Peržanov, ki je neomajna.
9Preto kráľ Dárius napísal písmo a vydal zápoveď.
9Zatorej je kralj Darij podpisal spis in prepoved.
10A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto.
10In ko je Daniel zvedel, da je spis podpisan, je šel v hišo svojo (imel pa je v zgornji sobi svoji odprta okna proti Jeruzalemu) in je trikrat vsak dan padel na kolena in molil in se zahvaljeval pred Bogom svojim, prav kakor je delal poprej.
11Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom.
11Tedaj se pripode ti možje in zalotijo Daniela, da moli in milo prosi pred Bogom svojim.
12Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení.
12Potem pristopijo in govore pred kraljem glede kraljeve prepovedi: Nisi li podpisal prepovedi, da bodi vsak, ki bo v tridesetih dneh prosil kaj katerega boga ali človeka razen tebe, o kralj, vržen v levnjak? Kralj odgovori in reče: Res je to po postavi Medov in Peržanov, ki je neomajna.
13Vtedy odpovedali a riekli pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, nedbá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na tvoju zápoveď, ktorú si napísal, ale trikrát za deň prosí svoju prosbu od svojho Boha.
13Nato odgovore in reko pred kraljem: Tisti Daniel, ki je izmed ujetnikov iz Judeje, se ne meni zate, o kralj, ne za prepoved, ki si jo podpisal, temuč trikrat na dan opravlja svojo molitev.
14Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi zarmútil a obrátil na Daniela svoje srdce, aby ho vyslobodil a usiloval sa až do západu slnca, aby ho vytrhol.
14Kralju pa, ko je slišal te besede, ni bilo nikakor pogodu in se je namenil v srcu, da reši Daniela; in do solnčnega zahoda si je prizadeval ga oteti.
15Vtedy sa znova s hrmotom shromaždili tí mužovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, že Médovia a Peržania majú zákon, aby každá zápoveď a každé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo nezmeniteľné.
15Tedaj se pripode ti možje h kralju in mu reko: Vedi, o kralj, da je pri Medih in Peržanih postava, da se ne sme izpremeniti nobena prepoved, ne naredba, ki jo je kralj postavil.
16Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí.
16Nato kralj zapove, in pripeljejo Daniela ter ga vržejo v levnjak. Kralj izpregovori in reče Danielu: Bog tvoj, ki mu služiš neprestano, on naj te reši!
17A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi.
17In prineso kamen ter ga polože vrhu jame, in kralj ga zapečati s prstanom svojim in s svojih mogočnežev prstani, da bi se glede Daniela nič ne izpremenilo.
18Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho.
18Nato odide kralj v palačo svojo ter prenoči ob postu, ne dovoli žen pripeljati predse, in spanje ga mine.
19Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov.
19In vstane kralj z jutranjo zarjo, ko se je svitalo, in hitro gre k levnjaku.
20A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov?
20In ko se približa jami, zavpije po Danielu z žalostnim glasom. Kralj izpregovori in reče Danielu: O Daniel, živega Boga služabnik, ali te je mogel Bog tvoj, ki mu služiš neprestano, rešiti levov?
21Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky!
21Nato reče Daniel kralju: O kralj, žívi vekomaj!
22Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého.
22Moj Bog je poslal angela svojega, in zaprl je žrela levom, da mi niso škodovali, kajti pred njim sem bil spoznan za nedolžnega, in tudi pred teboj, kralj, nisem storil nič žalega.
23Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha.
23Tega se kralj silno oveseli in zapove, naj izvlečejo Daniela iz jame. In potegnejo Daniela iz jame, in nobene poškodbe ni bilo videti na njem, ker je upal v Boga svojega.
24A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti.
24In kralj zapove, in pripeljejo tiste može, ki so ovadili Daniela, in vržejo v levnjak nje, njih otroke in žene; in niso še prileteli do tal v jamo, že so jih levi zgrabili ter jim vse kosti strli.
25Vtedy napísal kráľ Dárius všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš pokoj!
25Tedaj je kralj Darij pisal vsem ljudstvom, narodom in jezikom, ki prebivajo po vsej zemlji: Mir naj se vam pomnoži!
26Odo mňa vyšlo nariadenie, aby v celom panstve môjho kráľovstva triasli sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je živý Bôh a stojí pevne až naveky; jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho panstvo bude trvať až do konca.
26Povelje dajem, da naj po vsej kraljevini, kamor sega gospostvo moje, ljudje trepetajo in se boje Boga Danielovega; zakaj on je živi Bog in ostane večno, in gospostvo njegovo bo trajalo do konca;
27Vyslobodzuje a vytrhuje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vyslobodil Daniela z moci ľvov.
27on rešuje in otimlje ter dela znamenja in čudeže na nebu in na zemlji: ta je otel Daniela iz oblasti levov.In ta Daniel je imel srečo ob kraljevanju Darija in ob kraljevanju Cira, Perzijca.
28A tomuto Danielovi sa dobre vodilo i v kráľovstve Dáriovom i v kráľovstve Peržana Cýra.
28In ta Daniel je imel srečo ob kraljevanju Darija in ob kraljevanju Cira, Perzijca.