¹Toto sú slová smluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraelovými v Moábskej zemi, krome smluvy, ktorú uzavrel s nimi na Horebe.

¹To so besede zaveze, ki jo je GOSPOD zapovedal Mojzesu skleniti s sinovi Izraelovimi v deželi Moabski, razen zaveze, ki jo je sklenil ž njimi na Horebu.

²Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi,

²In Mojzes je klical vsemu Izraelu in jim je govoril: Sami ste videli vse, kar je GOSPOD storil vam pred očmi v Egiptovski deželi Faraonu in vsem njegovim služabnikom in vsej deželi njegovi:

³tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky.

³velike izkušnje, ki so jih videle vaše oči, tista znamenja in velike čudeže.

⁴Avšak nedal vám Hospodin srdca, aby ste rozumeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, až do tohoto dňa.

⁴Toda GOSPOD vam ni dal srca, da bi umeli, in oči, da bi videli, in ušes, da bi slišali, do tega dne.

⁵A vodil som vás štyridsať rokov po púšti: vaše rúcha nezvetšely na vás, ani tvoja obuv nezvetšela na tvojej nohe.

⁵In vodil sem vas štirideset let po puščavi; oblačilo se ni prestaralo na vas in obuvalo ne raztrgalo na nogah vaših.

⁶Chleba ste nejedli a vína ani iného opojného nápoja ste nepili, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Bôh.

⁶Kruha niste jedli, tudi vina in močne pijače niste pili, da bi spoznali, da jaz sem GOSPOD, Bog vaš.

⁷Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich.

⁷In ko ste prišli v ta kraj, Sihon, kralj v Hesbonu, in Og, kralj v Basanu, sta prišla nam nasproti se vojskovat, in smo ju porazili

⁸A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho.

⁸in zavzeli smo njiju deželo in jo dali v dediščino Rubenskim in Gadskim in polovici Manasejevega rodu.

⁹A tedy budete ostríhať slová tejto smluvy a činiť ich, aby ste rozumne činili všetko, čokoľvek budete robiť.

⁹Hranite torej besede te postave in jih izpolnjujte, da boste imeli srečo v vsem, kar počenjate.

¹⁰Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, vaše hlavy-kniežatá, vaše pokolenia, vaši starší, vaši správcovia, všetci mužovia Izraelovi,

¹⁰Danes stojite vsi pred GOSPODOM, Bogom svojim, vaši poglavarji, vaši rodovi, vaši starejšine in oblastniki, vsi Izraelovi možje,

¹¹vaše deti, vaše ženy i tvoj pohostín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, až po toho, ktorý čerpá tvoju vodu,

¹¹vaši otročiči, vaše žene, tudi tujci vaši, ki bivajo v vašem taboru, od tistega, ki seka drva, do njega, ki nosi vodo:

¹²aby si prešiel v smluvu Hospodina, svojho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes,

¹²da vstopite v zavezo GOSPODA, svojega Boga, in v njegovo prisego, ki jo GOSPOD, tvoj Bog, sklepa danes s teboj;

¹³aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.

¹³da te danes potrdi sebi za ljudstvo ter da ti bode za Boga, kakor ti je govoril in kakor je prisegel očetom tvojim, Abrahamu, Izaku in Jakobu.

¹⁴A nie len s vami samými ja uzavieram túto smluvu a túto prísahu,

¹⁴A ne sklepam te zaveze in te prisege z vami samimi,

¹⁵ale i s každým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes.

¹⁵marveč enako ž njim, ki tu danes stoji z nami pred GOSPODOM, našim Bogom, kakor ž njim, ki ga danes ni tukaj z nami.

¹⁶Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli.

¹⁶Kajti veste, kako smo prebivali v deželi Egiptovski in kako smo prešli skozi narode, mimo katerih smo šli,

¹⁷A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich.

¹⁷in videli ste njih ostude in njih malike, les in kamen, srebro in zlato, ki so bili med njimi.

¹⁸Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť,

¹⁸Pazite, da ne bo med vami moža ali žene, družine ali rodú, čigar srce se odvrača danes od GOSPODA, našega Boga, da bi šel služit bogovom onih narodov; da ne bo med vami korenine, ki rodi strup in pelin;

¹⁹a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým.

¹⁹in čeprav sliši besede te kletve, vendar se blagoslavlja v svojem srcu in govori: Mir mi bode, čeprav živim po zakrknjenosti svojega srca; da naj pogine pijani z žejnim vred.

²⁰Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov, a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies.

²⁰Ne bo mu hotel GOSPOD odpustiti, temuč takrat vzkipi GOSPODOVA jeza in njegova gorečnost proti tistemu možu, in ležala bo na njem vsa kletev, ki je pisana v tej knjigi, in GOSPOD izbriše njegovo ime izpod neba.

²¹A Hospodin ho odlúči na zlé od všetkých pokolení Izraelových podľa všetkých kliatob smluvy, napísanej v tejto knihe zákona,

²¹In GOSPOD ga odmeni v nesrečo izmed vseh Izraelovih rodov, soglasno z vsemi kletvami zaveze, zapisane v tej knjigi postave.

²²takže povie budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí povstanú po vás, i cudzinec, ktorý prijde z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hospodin na ňu,

²²In poreče prihodnji rod, otroci vaši, ki nastopijo za vami, in inostranec, ki pride iz daljne dežele, ko bodo videli nadloge te dežele in bolezni, s katerimi jo je bolno storil GOSPOD,

²³sírou a soľou, že je pohoreniskom celá ich zem; že sa neposieva ani že nerodí, ani že nerastie na nej nijaká bylina, že je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré podvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti.

²³ter da je vsa zemlja le žveplo in sol, pogorišče, ki se ne obseva in ki ne rodi, ki na njej ne raste bilje kakor v kraju razdejane Sodome in Gomore, Adame in Seboima, ki jih je GOSPOD pokončal v jezi in togoti svoji –

²⁴A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu?

²⁴da, vsi narodi poreko: Zakaj je GOSPOD tako storil tej deželi? kaj pomeni žar te jeze velike?

²⁵A povedia: Preto, že opustili smluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme,

²⁵Tedaj jim odgovore: Zato, ker so zapustili zavezo GOSPODA, Boga svojih očetov, ki jo je sklenil ž njimi, ko jih je vodil iz dežele Egiptovske,

²⁶a odišli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých neznali, a ktorých im nebol udelil.

²⁶in so šli in služili drugim bogovom ter se jim poklanjali, bogovom, katerih niso poznali in katerih jim on ni bil pridelil.

²⁷Preto sa zapálil hnev Hospodinov na tú zem, aby uviedol na ňu všetku tú kliatbu, napísanú v tejto knihe,

²⁷Zato se je razvnela GOSPODOVA jeza proti tej deželi, da je pripravil nadnjo vse prokletstvo, ki je pisano v tej knjigi;

²⁸a Hospodin ich vyplienil z ich zeme v hneve a v prchlivosti a ľutosti, veľkej, a vyvrhol ich do inej zeme, jako je tomu dnes.

²⁸in GOSPOD jih je izruval iz njih dežele v jezi in v srdu in v veliki togoti in jih pahnil v drugo deželo, kakor je danes.Skrivne reči so GOSPODA, našega Boga, a kar je razodetega, naše je in naših otrok vekomaj, da bi izpolnjevali vse besede tega zakona.

²⁹Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom až na veky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.

²⁹Skrivne reči so GOSPODA, našega Boga, a kar je razodetega, naše je in naših otrok vekomaj, da bi izpolnjevali vse besede tega zakona.