¹Počuj, Izraelu, ty dneská prejdeš cez Jordán, aby si vojdúc zaujal do dedičstva národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, mestá, veľké a ohradené až do neba,

¹Poslušaj, Izrael: ti pojdeš v tem času čez Jordan, da v posest vzameš last narodov, večjih in močnejših od tebe, velika, do neba obzidana mesta;

²veľký ľud a vysokej postavy, synov Enákových, ktorých znáš. A ty si počul hovoriť, kto vraj obstojí pred synmi Enákovými?

²veliko in visoke postave ljudstvo, sinove Enakimov, ki jih poznaš in si o njih slišal: Kdo more stati pred Enakovimi sinovi?

³Ale dnes budeš vedieť, že Hospodin, tvoj Bôh, je ten, ktorý ide pred tebou, zožierajúci oheň, on ich zahladí, on ich poníži pred tebou, a vyženieš ich a zahubíš ich rýchle, tak ako ti hovoril Hospodin.

³Danes torej vedi, da GOSPOD, tvoj Bog, gre pred teboj kot požigajoč ogenj: on jih potere in on jih potlači pred teboj, ti pa jih preženeš in v kratkem pokončaš, kakor ti je govoril GOSPOD.

⁴Nepovieš vo svojom srdci, keď ich zaženie Hospodin, tvoj Bôh, zpred tvojej tvári, vraj pre moju spravedlivosť ma sem voviedol Hospodin, aby som zaujal túto zem do dedičstva, a pre bezbožnosť týchto národov vyhnal ich Hospodin od mojej tvári.

⁴Ko pa jih prepodi GOSPOD, tvoj Bog, pred teboj, nikar si ne govori v srcu: Zaradi moje pravičnosti me je vpeljal sem GOSPOD, da obvladam to deželo; ker zaradi brezbožnosti teh narodov jih prežene GOSPOD pred teboj.

⁵Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi,

⁵A ne zaradi svoje pravičnosti in srca svojega poštenosti pojdeš tja, da dobiš v last njih deželo, marveč zaradi brezbožnosti teh narodov jih izžene GOSPOD, tvoj Bog, pred teboj ter da bi potrdil besedo, ki jo je prisegel tvojim očetom, Abrahamu, Izaku in Jakobu.

⁶a tedy budeš vedieť, že nie pre tvoju spravedlivosť dá ti Hospodin, tvoj Bôh, tú krásnu zem dobrú, aby si ju zaujal do dedičstva, lebo si ty ľud tvrdej šije.

⁶Vedi torej, da ti nikakor ne da GOSPOD, tvoj Bog, te dobre dežele v posest zaradi tvoje pravičnosti, zakaj trdovratno ljudstvo si ti.

⁷Pamätaj, nezabudni, že si popudzoval k hnevu Hospodina, svojho Boha, na púšti odo dňa, ktorého si vyšiel z Egyptskej zeme, dokiaľ ste len neprišli na toto miesto; staväli ste sa Hospodinovi na odpor.

⁷Spominjaj se, ne pozabi, kako si v puščavi dražil v jezo GOSPODA, svojega Boga: od dne, ko ste odšli iz dežele Egiptovske, in dokler ste potovali na ta kraj, ste bili uporni GOSPODU.

⁸Aj na Horebe ste popudili Hospodina k hnevu, a Hospodin sa rozhneval na vás tak, že vás chcel zahladiť,

⁸Tudi na Horebu ste razdražili v jezo GOSPODA, in GOSPOD se je razsrdil na vas, da vas je hotel pokončati:

⁹keď som ja bol vyšiel hore na vrch, aby som prevzal kamenné dosky, dosky smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin, a bol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí; chleba som nejedol ani som nepil vody.

⁹Ko sem bil šel na goro, da prejmem kameneni plošči, plošči zaveze, ki jo je GOSPOD sklenil z vami, sem ostal na gori štirideset dni in štirideset noči; kruha nisem jedel in vode nisem pil.

¹⁰A Hospodin mi dal dve kamenné dosky, popísané prstom Božím, a bolo na nich napísané podľa všetkých tých slov, ktoré hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia.

¹⁰In GOSPOD mi je izročil dve kameneni plošči, popisani z Božjim prstom; in pisano je bilo na njiju soglasno z vsemi besedami, ki jih je vam GOSPOD govoril na gori iz sredi ognja v dan zbora.

¹¹A stalo sa po štyridsiatich dňoch a po štyridsiatich nociach, že mi dal Hospodin dve kamenné dosky, dosky smluvy.

¹¹Ko je minilo štirideset dni in štirideset noči, mi da GOSPOD tisti kameneni plošči, plošči zaveze.

¹²A Hospodin mi riekol: Vstaň, sídi rýchle odtiaľto, lebo sa zkazil tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta; rýchle vybočili z cesty, ktorú som im prikázal, urobili si sliatinu.

¹²In GOSPOD mi reče: Vstani, hitro pojdi doli odtod; zakaj tvoje ljudstvo, ki si ga izpeljal iz Egipta, se je skazilo. Hitro so zašli s pota, ki sem ga jim zapovedal: naredili so si ulito podobo.

¹³A ešte mi riekol Hospodin takto: Videl som ten ľud, že hľa, je to ľud tvrdej šije.

¹³Dalje mi je govoril GOSPOD takole: Videl sem to ljudstvo, in glej, trdovratno ljudstvo je;

¹⁴Nechaj ma, a zahladím ich a vytriem ich meno zpod nebies a učiním teba národom, mocnejším a väčším čo do počtu ako je on.

¹⁴pusti mi, da jih pokončam in izbrišem njih ime izpod neba; tebe pa hočem storiti v narod močnejši in večji, nego so oni.

¹⁵Vtedy som sa obrátil a sišiel som s vrchu - a vrch horel ohňom - a dve dosky smluvy som niesol na oboch svojich rukách.

¹⁵Obrnil sem se torej in stopal doli z gore, gora pa je z ognjem gorela, in tisti dve plošči zaveze sem držal z obema rokama:

¹⁶Ale keď som videl, že hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, svojmu Bohu: urobili ste si teľa, sliatinu, vybočiac rýchle z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin,

¹⁶In pogledam, in glej, pregrešili ste se zoper GOSPODA, svojega Boga, ko ste si naredili ulito tele; hitro ste zašli s pota, ki vam ga je zapovedal GOSPOD.

¹⁷pochytil som dve dosky a hodil som ich s oboch svojich rúk a rozbil som ich pred vašimi očami.

¹⁷Tedaj zgrabim tisti plošči ter ju vržem iz rok, in razbil sem ju pred vašimi očmi.

¹⁸A padnúc ležal som pred Hospodinom ako tam prv, štyridsať dní a štyridsať nocí, chleba som nejedol ani som nepil vody pre všetky vaše hriechy, ktorými ste hrešili robiac to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ste ho popudzovali k hnevu.

¹⁸In padel sem pred GOSPODOM in ležal kakor poprej štirideset dni in štirideset noči: kruha nisem jedel in vode nisem pil zaradi vseh vaših grehov, s katerimi ste se pregrešili, ker ste storili, kar je zlo v očeh GOSPODOVIH, da ga dražite v jezo.

¹⁹Lebo som sa bál hnevu a prchlivosti, pretože sa bol rozhneval Hospodin na vás a chcel vás zahladiť. Ale Hospodin ma vyslyšal aj tento raz.

¹⁹Zakaj bal sem se srda in togote, s katero se je jezil GOSPOD nad vami, hoteč vas pokončati. Ali GOSPOD me je uslišal tudi to pot.

²⁰Aj na Árona sa vtedy veľmi rozhneval Hospodin a tiež ho chcel zahladiť, ale aj za Árona som sa modlil toho času.

²⁰Tudi nad Aronom se je srdil GOSPOD silno, hoteč ga pokončati; in molil sem tudi za Arona tisti čas.

²¹A vzal som váš hriech, ktorý ste urobili, totiž to teľa, a spálil som ho ohňom a tĺkol som ho drviac mocne, až bolo obrátené na prach, na drobný prach, a potom som hodil jeho prach do potoka, ktorý tiekol s vrchu.

²¹In vzamem vaš greh, tele, ki ste ga naredili, in ga sežgem v ognju in razbijem na kosce ter vsega strem, da je bil drobičken prah, in prah vržem v potok, ki teče z gore.

²²I v Tabere i v Masse i v Kibrót-hattáve popudzovali ste Hospodina k hnevu.

²²Tudi v Taberi, v Masi in pri Grobeh poželjivosti ste dražili GOSPODA v jezo.

²³I vtedy, keď vás bol poslal Hospodin z Kádeš-barnee povediac: Iďte hore a zaujmite do dedičstva zem, ktorú som vám dal! postavili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, na odpor a neverili ste mu a nepočúvali ste na jeho hlas.

²³In ko vas je GOSPOD poslal iz Kades-barnee, rekoč: Pojdite gori, pripravite v svojo last deželo, ki sem vam jo dal, ste se uprli povelju GOSPODA, svojega Boga, in niste mu verovali in niste poslušali njegovega glasu.

²⁴Protivili ste sa Hospodinovi od prvého dňa, ktorého som vás poznal.

²⁴Uporni ste bili GOSPODU od dne, odkar vas poznam.

²⁵A padnúc ležal som pred Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí, ktoré som tam ležal, lebo Hospodin povedal, že vás ide zahladiť.

²⁵Padel sem torej in ležal pred GOSPODOM tistih štirideset dni in štirideset noči, ker je bil rekel GOSPOD, da vas pokonča.

²⁶A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou!

²⁶In molil sem h GOSPODU in dejal: Gospod Jehova, ne pogubi ljudstva svojega in dediščine svoje, ki si jo odkupil po velikosti svoji, ki si jo izpeljal iz Egipta z mogočno roko.

²⁷Pamätaj na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jakoba! Nehľaď na tvrdosť tohoto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech!

²⁷Spomni se svojih hlapcev, Abrahama, Izaka in Jakoba; ne oziraj se na trdokornost tega ljudstva, na njih brezbožnost in greh;

²⁸Aby neriekli obyvatelia zeme, z ktorej si nás vyviedol: Pretože ich nemohol Hospodin voviesť do zeme, o ktorej im hovoril, a pretože ich nenávidel, ich vyviedol, aby ich usmrtil na púšti.

²⁸da se ne bo govorilo v deželi, odkoder si nas izpeljal: Ker jih GOSPODU ni bilo moči privesti v deželo, katero jim je obljubil, in ker jih je sovražil, jih je izpeljal, da jih pobije v puščavi.Saj ljudstvo so tvoje in dediščina tvoja, ki si jo izpeljal z veliko svojo močjo in z iztegnjeno ramo svojo.

²⁹A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.

²⁹Saj ljudstvo so tvoje in dediščina tvoja, ki si jo izpeljal z veliko svojo močjo in z iztegnjeno ramo svojo.