¹Po týchto udalostiach zveličil kráľ Ahasver Hámana, syna Hammedátu Agagského, a vyvýšil ho, takže postavil jeho stolicu nado všetky kniežatá, ktoré boly s ním.

¹Po teh dogodbah je kralj Ahasver velikega storil Hamana, sina Hamedata, Agagejca, in ga je povišal ter postavil stol njegov nad vse kneze, ki so bili pri njem.

²A všetci služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, kľakali a klaňali sa Hámanovi, lebo tak bol rozkázal o ňom kráľ; ale Mardocheus nekľakol ani sa nepoklonil.

²In vsi hlapci kraljevi, ki so bili ob kraljevih vratih, so pripogibali kolena in padali na tla pred Hamanom, kajti tako je bil kralj zapovedal za njega. Ali Mardohej ni pripogibal kolen in ni padal na tla pred njim.

³Vtedy povedali služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, Mardocheovi: Prečo ty prestupuješ prikázanie kráľovo?

³Tedaj reko kraljevi hlapci, ki so bili ob kraljevih vratih, Mardoheju: Zakaj prestopaš kraljevo zapoved?

⁴A stalo sa, keď mu len hovorili o tom deň ako deň, a neposlúchol ich, že to oznámili Hámanovi, aby videli, či budú stáť slová Mardocheove, lebo im oznámil, že je on Žid.

⁴In ko so mu tako vsak dan govorili in jih on ni slušal, naznanijo to Hamanu, da bi videli, bodo li obstale besede Mardohejeve; zakaj bil je jim povedal, da je Jud.

⁵A keď videl Háman, že Mardocheus nekľaká ani sa mu neklania, vtedy bol Háman naplnený veľkým hnevom.

⁵In ko je videl Haman, da Mardohej ne pripogiba kolen in se mu ne klanja do tal, se je ves razsrdil.

⁶A pohŕdal ním vo svojich očiach natoľko, že nepovažoval toho za hodné vystrieť ruku len na samého Mardochea; lebo mu boli oznámili národ Mardocheov, a tak hľadal Háman vyhladiť všetkých Židov, kde ktorí boli v celom kráľovstve Ahasverovom, celý národ Mardocheov.

⁶A zdelo se mu je premalo, da se loti Mardoheja samega; zakaj oznanili so mu, katerega ljudstva je Mardohej; zato je nameraval pokončati vse Jude, ki so bili po vsej kraljevini Ahasverovi, narod Mardohejev.

⁷A tedy prvého mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac nísan, dvanásteho roku kráľa Ahasvera, hodili púr, to jest los, pred Hámanom, a tak hádzali zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac, až do dvanásteho, ktorý to mesiac je adar.

⁷V prvem mesecu, ki je mesec Nisan, v dvanajstem letu kralja Ahasvera, so vrgli pur, to je žreb, pred Hamanom, vrgli so ga od dne do dne, od meseca do meseca, in zadeli so dvanajsti mesec, ki je mesec Adar.

⁸A Háman riekol kráľovi Ahasverovi: Je nejaký národ, rozptýlený a oddelený od iných medzi národami po všetkých krajinách tvojho kráľovstva, a ich, toho národa zákony sú rozdielne od zákonov všetkých národov, a kráľových zákonov nezachovávajú. Preto nie je to na prospech kráľovi nechať ich na pokoji.

⁸In Haman reče kralju Ahasveru: Neko ljudstvo živi razkropljeno in zase ločeno med ljudstvi po vseh deželah kraljestva tvojega, in njega postave so drugačne nego vseh ljudstev, in po kraljevih postavah se ne ravna; zato ni kralju v prid, če ga trpi.

⁹Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech sa napíše, aby ich vyhubili, a odvážim desať tisíc hrivien striebra do rúk tým, ktorí konajú kráľovu prácu, aby ich vniesli medzi poklady kráľove.

⁹Ako je kralju ugodno, piši, da naj ga pogube; in jaz odtehtam deset tisoč talentov srebra v roke tistim, ki oskrbujejo kraljeva opravila, da ga neso v kraljevo zakladnico.

¹⁰A kráľ snímuc svoj prsteň so svojej ruky dal ho Hámanovi, synovi Hammedatovmu, Agagskému, protivníkovi Židov.

¹⁰Tedaj si sname kralj prstan z roke ter ga da Hamanu, sinu Hamedata, Agagejcu, nasprotniku Judov.

¹¹A kráľ povedal Hámanovi: To striebro je dané tebe i ten ľud, aby si s ním spravil to, čo sa ti ľúbi.

¹¹In kralj reče Hamanu: Srebro bodi dano tebi, tudi tisto ljudstvo, da se ž njim stori, kar se ti dobro vidi.

¹²Vtedy boli povolaní pisári kráľovi, prvého mesiaca, trinásteho dňa. Toho dňa bolo napísané všetko tak, ako to rozkázal Háman vladárom kráľovým a vojvodom, ktorí boli nad každou krajinou, a kniežatám každého národa, každej krajine podľa jej písma a každému národu podľa jeho jazyka; v mene kráľa Ahasvera to bolo napísané a zapečatené prsteňom kráľovým.

¹²Nato pokličejo kraljeve pisarje trinajsti dan v prvem mesecu, in napisalo se je po vsem, kakor je velel Haman, namestnikom kraljevim in oblastnikom, ki so bili nad vsako pokrajino, in knezom vsakega ljudstva, za vsako pokrajino po njeni pisavi in vsakemu ljudstvu v njegovem jeziku; v imenu kralju Ahasvera je bilo pisano in zapečateno s kraljevim prstanom.

¹³A listy boly poslané po behúňoch do všetkých krajín kráľových, aby plienili, vraždili a zahubili všetkých Židov od mladého do starého, deti i ženy jedného dňa, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť.

¹³In listi so bili poslani po hitrih slih v vse kraljeve pokrajine, da naj pokončajo, pomore in pogube vse Jude, mlade in stare, otročiče in žene, enega dne, na trinajsti dan dvanajstega meseca, ki je mesec Adar, in naj zaplenijo njih imetje.

¹⁴Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon po všetkých jednotlivých krajinách, bol poslaný otvorený, verejný všetkým národom, aby boli hotoví na ten deň.

¹⁴In da bi se povelje izdalo v vsaki posamezni pokrajini, so objavili vsebino lista vsem ljudstvom, da naj bodo pripravljeni na ta dan.Brzi sli so hitro šli po besedi kraljevi, ko je bilo povelje izdano v Susanu v palači. Kralj in Haman pa sta sedla, da pijeta, mesto Susan pa je bilo zbegano.

¹⁵Vtedy vyšli behúni, hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane. A kráľ a Háman si sadli, aby pili, kým mesto Súsan bolo celé zdesené a zmätené.

¹⁵Brzi sli so hitro šli po besedi kraljevi, ko je bilo povelje izdano v Susanu v palači. Kralj in Haman pa sta sedla, da pijeta, mesto Susan pa je bilo zbegano.