¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi, lebo ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som učinil tieto svoje znamenia v jeho strede,

¹In GOSPOD reče Mojzesu: Idi k Faraonu; kajti zakrknil sem srce njegovo in srce hlapcev njegovih zato, da bi napravil ta znamenja svoja med njimi,

²a aby si rozprával v uši svojho syna a svojho vnuka to, čo som vykonal v Egypte, a moje znamenia, ktoré som učinil na nich, aby ste vedeli, že ja som Hospodin.

²in zato, da bi ti pripovedoval ušesom sinov svojih in otrok sinov svojih, kar sem izvršil v Egiptu, in o znamenjih mojih, ki sem jih naredil med njimi; da boste spoznali, da sem jaz GOSPOD.

³A tak vošiel Mojžiš a Áron k faraonovi, a riekli mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Hebrejov: Dokedy sa nebudeš chcieť pokoriť predo mnou? Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!

³In odideta Mojzes in Aron k Faraonu ter mu rečeta: Tako pravi GOSPOD, Bog Hebrejcev: Doklej se boš ustavljal ponižati se pred menoj? Izpusti ljudstvo moje, da mi služi!

⁴Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť môj ľud, hľa, zajtra dovediem kobylky na tvoju krajinu.

⁴Sicer ako se boš branil odpustiti ljudstvo moje, glej, jutri pošljem kobilice v pokrajine tvoje.

⁵A pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem, a požerú ostatné, čo uniklo, to, čo vám pozostalo po ľadovci, a obžerú všetky stromy, ktoré vám pučia na poli.

⁵In pokrijejo površje zemlje, da je ne boste nič videli; in pojedle bodo ostanek, kar se je ohranilo in kar vam je preostalo po toči, in oglodale bodo vsa drevesa, ki vam rasto na polju;

⁶A naplnia sa tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov a domy všetkých Egypťanov, čoho nevideli tvoji otcovia ani otcovia tvojich otcov odo dňa, od ktorého len boli kedy ktorí alebo sú na zemi, až do tohoto dňa. A obrátiac sa vyšiel od faraona.

⁶in napolnijo hiše tvoje in hiše vseh služabnikov tvojih in hiše vseh Egipčanov, kolikor jih niso videli očetje tvoji in dedje, odkar so na zemlji do današnjega dne. In obrne se in odide od Faraona.

⁷A služobníci faraonovi povedali jemu, faraonovi: Dokedy nám bude tento osídlom? Prepusti tých ľudí, aby slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že zhynul Egypt?

⁷Tedaj reko Faraonu hlapci njegovi: Doklej nam bode ta mož za zanko? Odpusti tiste ljudi, da služijo GOSPODU, svojemu Bogu! Ali mar še ne veš, da je Egipt pri koncu?

⁸A tak bol vrátený Mojžiš a Áron k faraonovi, ktorý im povedal: Iďte, slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto sú to všetci, ktorí pojdú?

⁸In pokličejo nazaj Mojzesa in Arona k Faraonu, in on jima reče: Pojdite, služite GOSPODU, Bogu svojemu! Kateri pa so tisti, ki naj gredo?

⁹A Mojžiš riekol: Všetci pojdeme, mladí i starí, naši synovia i naše dcéry; so svojím drobným stádom a so svojím dobytkom pojdeme, lebo máme slávnosť Hospodinovu.

⁹In Mojzes odgovori: S svojo mladino in s svojimi starci pojdemo; s sinovi in hčerami svojimi, z drobnico in govedjo svojo odidemo; ker imamo praznik GOSPODOV.

¹⁰A on im povedal: Nech je tak Hospodin s vami, jako vás ja prepustím i vaše drobné deti. Hľaďte, lebo je zlé pred vašou tvárou.

¹⁰In on jima reče: Bodi tako GOSPOD z vami, kakor jaz odpuščam vas in otročiče vaše! Glejte, da imate v mislih kaj hudega!

¹¹Nie tak, ale nože iďte vy mužovia samotní a slúžte Hospodinovi; lebo veď to hľadáte. A zahnali ich od tvári faraonovej.

¹¹Ne tako! Pojdite le vi možje, in služite GOSPODU; zakaj to je, kar ste želeli. In izgnali so ju izpred obličja Faraonovega.

¹²A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na Egyptskú zem pre kobylky, aby vyšly na Egyptskú zem a požerú všetku bylinu zeme, všetko, čo ešte zanechal ľadovec.

¹²Tedaj reče GOSPOD Mojzesu: Iztegni roko svojo nad deželo Egiptovsko zaradi kobilic, da pridejo nad Egiptovsko deželo in požro vsa zelišča na zemlji, vse, kar je preostalo po toči.

¹³Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egyptskú zem, a Hospodin hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky.

¹³In Mojzes iztegne palico svojo nad deželo Egiptovsko, in GOSPOD zažene vzhodni veter v deželo ves tisti dan in vso noč; in ko se je zdanilo, prinese vzhodni veter kobilice.

¹⁴A kobylky vyšly na celú zem Egyptskú a spustily sa na všetky kraje Egypta v náramne veľkom množstve. Nebolo nikdy predtým takého množstva kobyliek ako to, ani po nich viacej takého nebude.

¹⁴In prišle so kobilice nad vso Egiptovsko deželo in posedle so vse kraje Egipta v silno veliki množici; nikdar poprej ni bilo takšnih kobilic, tudi pozneje ne bo takih.

¹⁵A pokryly povrch celej zeme, takže sa zatemnila zem, a požraly všetku bylinu zeme i všetko ovocie stromov, ktoré bol zanechal ľadovec, a nepozostalo ničoho zeleného ani na stromoch ani na poľných bylinách v celej zemi Egyptskej.

¹⁵Kajti pokrile so površje vse dežele, tako da se je stemnila dežela, in požrle so vsa zelišča na zemlji in vse sadje po drevju, kar je bilo preostalo po toči; in nič zelenega ni ostalo, ne drevja, ne zelišč na polju, po vsej deželi Egiptovski.

¹⁶Vtedy sa ponáhľal faraon zavolať Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám.

¹⁶Tedaj pokliče Faraon hitro Mojzesa in Arona in reče: Grešil sem zoper GOSPODA, vašega Boga, in zoper vas.

¹⁷A tak teraz odpusť, prosím, môj hriech už len tento raz, a modlite sa Hospodinovi, svojmu Bohu, žeby odstránil odo mňa len ešte túto smrť.

¹⁷Sedaj pa odpusti, prosim, greh moj, samo še zdaj, in prosita GOSPODA, vašega Boga, da odvrne od mene vsaj to smrt.

¹⁸A vyšiel od faraona a modlil sa Hospodinovi.

¹⁸In Mojzes odide od Faraona ter prosi GOSPODA.

¹⁹A Hospodin obrátil západný vietor, od mora, veľmi silný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Nezostalo ani jedinej kobylky vo všetkých krajoch Egypta.

¹⁹In GOSPOD stori, da potegne zahodni veter, jako silen, ki je vzdignil kobilice in jih zagnal v Rdeče morje. Ne ene kobilice ni ostalo v vseh krajih Egipta.

²⁰Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových.

²⁰GOSPOD pa je otrdil srce Faraonovo, da ni odpustil sinov Izraelovih.

²¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebesiam, a bude taká tma na Egyptskej zemi, že ju budú môcť nahmatať.

²¹In reče GOSPOD Mojzesu: Iztegnil roko proti nebu, in nastane tema nad Egiptovsko deželo, tema, da jo bodo kar tipali.

²²Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku k nebesiam, a povstala hustá tma po celej zemi Egyptskej, ktorá trvala tri dni.

²²In Mojzes iztegne roko proti nebu, in bila je gosta tema po vsej deželi Egiptovski tri dni.

²³Nevideli jeden druhého, ani nepovstal nikto zo svojho miesta ani sa nepohol za tri dni, ale všetci synovia Izraelovi mali svetlo vo svojich bydliskách.

²³Niso videli drug drugega, nihče tudi ni vstal s svojega mesta v teh treh dnevih; a vsi sinovi Izraelovi so imeli svetlo v prebivališčih svojih.

²⁴Tu zavolal faraon Mojžiša a povedal: Iďte, slúžte Hospodinovi, len svoje drobné stádo a svoj dobytok zanechajte tu. I vaše deti nech idú a vami!

²⁴In pokliče Faraon Mojzesa in reče: Idite, služite GOSPODU; samo vaše ovce in vaši voli naj ostanejo tu, tudi otroci vaši naj gredo z vami.

²⁵Ale Mojžiš riekol: Nie, ale i sám dáš bitné obeti a zápaly do našej ruky, aby sme obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu.

²⁵Mojzes pa odgovori: Tudi klalne in žgalne daritve moraš dati v roke naše, da jih pripravimo GOSPODU, Bogu svojemu.

²⁶Aj náš dobytok pojde s nami. Nezostane tu ani kopyta, lebo z toho vezmeme, aby sme slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. A my ani nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, dokiaľ ta neprijdeme.

²⁶Tudi živina naša pojde z nami, tu ne sme ostati niti en parkelj, ker od nje vzamemo, s čimer bomo služili GOSPODU, Bogu svojemu; kajti mi ne vemo, s čim naj služimo GOSPODU, dokler ne pridemo tjakaj.

²⁷Ale Hospodin zatvrdil srdce faraonovo, a nechcel ich prepustiť.

²⁷Ali GOSPOD je otrdil srce Faraonovo, da jih ni hotel izpustiti.

²⁸A faraon mu povedal: Idi odo mňa! Chráň sa, aby si viacej nevidel mojej tvári. Lebo toho dňa, ktorého by si uvidel moju tvár, zomrieš.

²⁸In Faraon mu reče: Pojdi izpred mene! Varuj se, da ne vidiš več obličja mojega, zakaj v dan, kadar bi zagledal obličje moje, umrješ.In Mojzes reče: Prav si povedal: nikoli več ne bom videl obličja tvojega.

²⁹Na to odpovedal Mojžiš: Pravdu si povedal: neuvidím viacej tvojej tvári.

²⁹In Mojzes reče: Prav si povedal: nikoli več ne bom videl obličja tvojega.