¹Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

¹Tedaj je pel Mojzes in sinovi Izraelovi tole pesem GOSPODU, govoreč takole: Pel bom GOSPODU, ker se je slavno poveličal: konja in jezdeca njegovega je pahnil v morje.

²Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať.

²Moč moja in pesem moja je GOSPOD, on mi je postal rešitev. Ta je moj Bog mogočni, slavil ga bom, očeta mojega Bog, poveličeval ga bom.

³Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno.

³GOSPOD je pravi vojščak, GOSPOD je ime njegovo.

⁴Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori.

⁴Faraonove vozove in vojsko njegovo je pahnil v morje, in najizvrstnejši vojvode njegovi so se pogreznili v Rdeče morje.

⁵Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň.

⁵Valovje jih je zagrnilo, pogreznili so se v globočine kakor kamen.

⁶Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa.

⁶Desnica tvoja, GOSPOD, se je poveličala v moči, desnica tvoja, GOSPOD, je strla sovražnika.

⁷Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište.

⁷In v obilosti svojega veličastva si porazil nje, ki so se vzpenjali zoper tebe; izpustil si jezo svojo, ta jih je požrla kot strnišče.

⁸Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.

⁸In z dihom nozdrvi tvojih so se nakopičile vode, tekoče vode so se postavile kakor jez, zgostili so se valovi v srcu morja.

⁹Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka.

⁹Rekel je sovražnik: Poženem se za njim, dohitim ga, delil bom plen, nasitila se jih bo pohlepnost moja; izderem meč svoj, roka moja jih pokonča.

¹⁰Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.

¹⁰A ti si pihnil z vetrom svojim – morje jih je zagrnilo, potopili so se kakor svinec v silnih vodah.

¹¹Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!

¹¹Kdo je tebi enak med bogovi, GOSPOD? kdo je kakor ti, poveličan v svetosti, poln vzvišene slave, čudeže delajoč?

¹²Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem.

¹²Iztegnil si desnico svojo, in požrla jih je zemlja.

¹³Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti.

¹³Ti si peljal v usmiljenju svojem ljudstvo, ki si ga bil odkupil; peljal si jih v moči svoji k prebivališču svetosti svoje.

¹⁴Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee.

¹⁴Začuvši to, so vztrepetali narodi, strah je prevzel prebivalce filistejske.

¹⁵Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána.

¹⁵Tedaj so se prestrašili vojvode edomski, trepet se je polastil korenjakov moabskih, zbali so se prebivalci kanaanski.

¹⁶Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl.

¹⁶Naj jih obidejo strahovi in prešine groza, zaradi mogočnosti tvoje roke naj otrpnejo kakor kamen, dokler ne prejde mimo ljudstvo tvoje, GOSPOD, dokler ne prejde mimo ljudstvo, ki si ga sebi pridobil.

¹⁷Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.

¹⁷Vpeljal jih boš in jih zasadil na gori dediščine svoje, na mesto, ki si ga pripravil, GOSPOD, za prebivanje svoje, v svetišče, GOSPOD, ki so ga utrdile roke tvoje.

¹⁸Hospodin bude kraľovať na veky vekov.

¹⁸GOSPOD bo kraljeval vselej in vekomaj!

¹⁹Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.

¹⁹Kajti konji Faraonovi ž njegovimi vozovi in konjiki so šli v morje, in GOSPOD je poslal nadnje vode morja, sinovi Izraelovi pa so šli po suhem sredi morja.

²⁰A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.

²⁰In Mirjama prorokinja, sestra Aronova, je vzela boben v roko, in vse žene so šle za njo z bobni in v kolu.

²¹A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.

²¹In Mirjama jim je odpevala: Pojte GOSPODU, ker se je slavno poveličal: konja in jezdeca njegovega je pahnil v morje.

²²Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody.

²²In Mojzes ukaže, da odrine Izrael od Rdečega morja, in šli so v puščavo Sursko. In potujoč tri dni po puščavi, niso našli vode.

²³Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara.

²³In prišli so v Maro, pa niso mogli piti vode iz Mare, ker je bila grenka. Zato se imenuje ta kraj Mara [T. j. grenkoba.].

²⁴A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť?

²⁴In ljudstvo je mrmralo zoper Mojzesa, govoreč: Kaj bomo pili?

²⁵A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.

²⁵On pa je klical h GOSPODU, in pokaže mu GOSPOD les, in ko ga je vrgel v vodo, je voda postala sladka. Tu mu je dal postavo in pravice, in tu ga je izkusil

²⁶A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje.

²⁶in rekel: Ako boš res poslušal glas GOSPODA, svojega Boga, in delal, kar je prav v očeh njegovih, in pazil na zapovedi njegove in čuval vse postave njegove, ne pošljem nad te nobene teh bolezni, ki sem jih poslal nad Egipt, zakaj jaz sem GOSPOD, zdravnik tvoj.In prišli so v Elim, kjer je bilo dvanajst studencev in sedemdeset palm, in utaborili so se tam pri vodah.

²⁷Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.

²⁷In prišli so v Elim, kjer je bilo dvanajst studencev in sedemdeset palm, in utaborili so se tam pri vodah.