¹A Jetro, madianské knieža-kňaz, svokor Mojžišov, počul o všetkom, čo učinil Bôh Mojžišovi a Izraelovi, svojmu ľudu, že Hospodin vyviedol Izraela z Egypta.

¹In slišal je Jetro, duhovnik madianski, tast Mojzesov, o vsem, kar je storil Bog Mojzesu in Izraelu, ljudstvu svojemu, da je GOSPOD odpeljal Izraela iz Egipta.

²A Jetro, svokor Mojžišov, vzal Cipporu, ženu Mojžišovu, potom, keď ju bol odoslal

²In vzame Jetro, tast Mojzesov, Ziforo, Mojzesovo ženo (potem ko jo je bil nazaj poslal),

³i jej dvoch synov, z ktorých jednému bolo meno Geršom, pretože povedal: Som pohostínom v cudzej zemi;

³in njena dva sinova, katerih imeni sta: prvega Gerson, ker je rekel Mojzes: „Priseljenec sem v tuji zemlji“,

⁴a meno druhého bolo Eliezer, lebo vraj Bôh môjho otca mi bol na pomoci a vytrhol ma od meča faraonovho.

⁴in drugega Eliezer, „kajti Bog očeta mojega mi je bil v pomoč in me je otel meča Faraonovega“;

⁵A vtedy prišiel Jetro, svokor Mojžišov, i jeho synovia i jeho žena k Mojžišovi na púšť, kde ležal táborom pri vrchu Božom.

⁵in pride Jetro, tast Mojzesov, ž njegovima sinoma in njegovo ženo k Mojzesu v puščavo, kjer je taboril pri gori Božji.

⁶A odkázal Mojžišovi: Ja, tvoj svokor Jetro, idem k tebe i tvoja žena i obaja jej synovia s ňou.

⁶In sporoči Mojzesu: Jaz, tast tvoj Jetro, sem prišel k tebi in tvoja žena in ž njo dva sinova njena.

⁷Vtedy vyšiel Mojžiš vústrety svojmu svokrovi a pokloniac sa bozkal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu.

⁷In Mojzes pride naproti tastu svojemu, in prikloni se ter ga poljubi; nato vprašata drug drugega, če se jima dobro godi, in gresta v šator.

⁸A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo učinil Hospodin faraonovi a Egypťanom pre Izraela, o všetkých ťažkostiach, ktoré prichádzaly na nich na ceste, a jako ich po každé vytrhnul Hospodin.

⁸In Mojzes pripoveduje tastu svojemu vse, kar je storil GOSPOD nad Faraonom in nad Egipčani zaradi Izraela, in o vseh težavah, ki so jih prebili na potovanju, in kako jih je reševal GOSPOD.

⁹A Jetro sa radoval všetkému tomu dobrému, ktoré učinil Hospodin Izraelovi a že ho vytrhol z ruky Egypťanov.

⁹In vzradostil se je Jetro ob vsej dobroti, ki jo je GOSPOD storil Izraelu, da ga je otel iz roke Egipčanov.

¹⁰A Jetro povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z ruky Egypťanov a z ruky faraonovej, ktorý vytrhol ten ľud zpod ruky Egypťanov.

¹⁰In reče Jetro: Hvaljen bodi GOSPOD, ki vas je otel iz roke Egipčanov in iz roke Faraonove, ki je otel to ljudstvo izpod pesti Egipčanov.

¹¹Teraz viem, že je Hospodin väčší nad všetkých bohov, lebo za to, že sa pyšne chovali, dopustil to všetko na nich.

¹¹Zdaj vem, da je GOSPOD večji od vseh bogov: zakaj ravno v tem, s čimer so prevzetovali, se je povišal nad nje.

¹²A Jetro, svokor Mojžišov, vzal zápal a bitné obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všetci starší Izraelovi, aby jedli chlieb so svokrom Mojžišovým pred Bohom.

¹²In daroval je Jetro, tast Mojzesov, žgalne in klalne daritve Bogu; Aron pa in vsi starejšine Izraelovi so prišli, da bi jedli kruh s tastom Mojzesovim pred obličjem Božjim.

¹³A stalo sa na druhý deň, že sadnul Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera.

¹³In zgodi se zjutraj, da se je usedel Mojzes, da bi sodil ljudstvu; in ljudstvo je stalo pred Mojzesom od jutra do večera.

¹⁴A keď videl svokor Mojžišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera?

¹⁴In videl je tast Mojzesov vse, kar dela z ljudstvom, in je rekel: Kakšno opravilo je to, ki ga imaš z ljudstvom? Zakaj sediš ti edini, vse ljudstvo pa stoji pred teboj od jutra do večera?

¹⁵A Mojžiš povedal svojmu svokrovi: Preto, lebo ľud prichádza ku mne pýtať sa Boha.

¹⁵In odgovori Mojzes tastu svojemu: Ljudstvo prihaja k meni posvetovat se z Bogom.

¹⁶Keď majú nejakú spornú vec, prijdú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blížnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony.

¹⁶Ko imajo kako pravdo, pridejo k meni, in jaz razsojam med njimi in jim naznanjam Božja pravila in postave njegove.

¹⁷A svokor Mojžišov mu povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú konáš.

¹⁷In njegov tast mu reče: Ni dobro, kar delaš.

¹⁸Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať.

¹⁸Preveč se utrudiš in tudi to ljudstvo, ki je pri tebi; pretežavno je to delo zate; sam ga ne moreš vršiti.

¹⁹Poslúchni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nesnadné veci k Bohu.

¹⁹Zdaj pa čuj moj glas, hočem ti dati svet, in Bog bode s teboj: Bodi zastopnik ljudstva pred Bogom in donašaj njih zadeve pred Boga;

²⁰A budeš im vysvetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im cestu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť.

²⁰in razjasnjuj jim pravila in postave in oznanjaj jim pot, po katerem naj hodijo, in delo, ki naj ga opravljajo.

²¹Ale ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých mužov, ktorí sa boja Boha, mužov pravdy, ktorí nenávidia nespravedlivého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi.

²¹Toda ozri se med vsem ljudstvom po vrlih možeh, bogaboječih, ki so vdani resnici, sovražni krivičnemu dobičku; in postavi jih za načelnike čez tisoč, načelnike čez sto, načelnike čez petdeset in za načelnike čez deset.

²²A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou.

²²Oni naj sodijo ljudstvu vsak čas; in vse velike zadeve naj razgrnejo tebi, karkoli pa bo manjšega, naj sodijo sami: tako olajšaj sebi, in oni naj nosijo breme s teboj.

²³Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáže, budeš môcť obstáť, i všetok tento ľud bude prichádzať na svoje miesto v pokoji.

²³Če ta nasvet izpolniš in ti Bog to ukaže, boš mogel prestati, pa tudi to ljudstvo pride vse do kraja svojega v miru.

²⁴A Mojžiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal.

²⁴In Mojzes je slušal glas svojega tasta ter storil vse, kar mu je rekel.

²⁵A tedy vybral Mojžiš statných mužov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi,

²⁵In izbral je Mojzes vrlih mož izmed vseh Izraelcev in jih postavil za poglavarje nad ljudstvom: za načelnike čez tisoč, načelnike čez sto, načelnike čez petdeset in za načelnike čez deset.

²⁶a súdili ľud každého času. Ťažkú vec doniesli k Mojžišovi, a každú vec malú rozsúdili sami.

²⁶In sodili so ljudstvu vsakteri čas: težke stvari so razgrinjali Mojzesu, karkoli pa je bilo manjšega, so sodili sami.In Mojzes se je poslovil od svojega tasta, ta pa je šel v deželo svojo.

²⁷Potom prepustil Mojžiš svojho svokra, ktorý išiel svojou cestou do svojej zeme.

²⁷In Mojzes se je poslovil od svojega tasta, ta pa je šel v deželo svojo.