¹A nejaký muž z domu Léviho odišiel a vzal si za ženu dcéru z pokolenia Léviho.

¹Odide pa mož iz hiše Levijeve in si vzame hčer Levijevo.

²A žena počala a porodila syna a vidiac ho, že je krásny, kryla ho tri mesiace.

²In žena spočne ter rodi sina, in ko vidi, da je lep, ga skriva tri mesece.

³A keď ho už nemohla ďalej ukryť, vzala pre neho koš z trsti a omazala ho glejovinou a smolou, vložila do neho dieťa a potom položila do rákosia pri brehu rieky.

³In ko ga ni mogla dalje skrivati, vzame zanj pletenico iz papirovega trstja in jo zamaže z ilovico in s smolo, potem položi dečka vanjo in jo dene v ločje na Nilovem bregu.

⁴A jeho sestra sa postavila zďaleka, aby zvedela, čo sa s ním bude diať.

⁴Njegova sestra pa se postavi oddaleč, da bi videla, kaj se bo ž njim zgodilo.

⁵V tom sišla dcéra faraonova na pokraj rieky kúpať sa, a jej dievčatá sa prechádzaly popri rieke. A keď uvidela koš medzi rákosím, poslala svoju dievku a vzala ho.

⁵In pride doli hči Faraonova kopat se v reki; in njene dekle se izprehajajo poleg reke. In zagleda pletenico sredi ločja in pošlje svojo deklo, da jo prinese.

⁶A otvoriac kôš uvidela ho, dieťa, a hľa, plačúce chlapča. A zľutovala sa nad ním a riekla: Toto je z hebrejských detí.

⁶Ko jo pa odpre, vidi dete, in glej, deček joče. In stori se ji milo in reče: Izmed otrok Hebrejcev je ta.

⁷A jeho sestra povedala dcére faraonovej: Či mám ísť a zavolať ti ženu dojku, z hebrejských žien, aby ti odchovala dieťa?

⁷In sestra njegova reče hčeri Faraonovi: Ali naj grem in ti pokličem ženo dojnico izmed Hebrejk, da ti odgoji to dete?

⁸A dcéra faraonova jej riekla: Iď! A deva išla a zavolala matku dieťaťa.

⁸In hči Faraonova ji veli: Pojdi! In deklica gre in pokliče otrokovo mater.

⁹A dcéra faraonova jej riekla: Odnes toto dieťa a odchovaj mi ho, a ja ti dám tvoju mzdu. A žena vzala dieťa a chovala ho.

⁹In hči Faraonova ji veli: Vzemi tega otročička in odgoji mi ga, in dam ti plačilo tvoje. In žena vzame otroka, in ga je vzgajala.

¹⁰A keď odrástlo dieťa, doviedla ho k dcére faraonovej. A bol jej za syna, a nazvala jeho meno Mojžiš, a riekla: Lebo som ho vytiahla z vody.

¹⁰In ko je deček odrastel, ga je privedla k hčeri Faraonovi. In bil ji je za sina in imenovala je ime njegovo Mojzes, rekoč: Ker sem ga potegnila iz vode.

¹¹A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojžiš, že vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťažkú prácu. A videl egyptského muža, ktorý bil hebrejského muža, jedného z jeho bratov.

¹¹In zgodi se v tistih dnevih, da pride Mojzes, ko je bil že velik, k bratom svojim in gleda njih težaško delo; in vidi moža Egipčana, da tepe moža Hebrejca, izmed bratov njegovih.

¹²A obzrúc sa sem i ta a vidiac, že nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku.

¹²In ozre se sem in tja, in ko vidi, da ni nikogar blizu, ubije Egipčana in ga zagrebe v pesek.

¹³Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí mužovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blížneho?

¹³In izide zopet drugi dan, in glej, dva moža, Hebrejca, se prepirata. In reče tistemu, ki je delal krivico: Zakaj tepeš bližnjega svojega?

¹⁴Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie.

¹⁴Ta pa reče: Kdo te je postavil za kneza in sodnika nam? Misliš li me umoriti, kakor si umoril Egipčana? Tedaj se Mojzes prestraši in reče: Gotovo se je zvedela ta stvar!

¹⁵A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojžiša. Ale Mojžiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni.

¹⁵In Faraon, ko je začul o tem dogodku, je nameraval Mojzesa umoriti. A Mojzes pobegne izpred obličja Faraonovega, in je prebival v deželi Madianski; in usede se pri nekem studencu.

¹⁶A madianský kňaz mal sedem dcér, ktoré prišly a ťahaly vodu a nalievaly do válovov, aby napojily stádo oviec a kôz svojho otca.

¹⁶Duhovnik madianski pa je imel sedmero hčera, ki so prišle zajemat vodo; in napolnile so korita, da bi napojile čredo očeta svojega.

¹⁷Ale prijdúc pastieri odohnali ich. Vtedy vstal Mojžiš a pomohol im a napojil ich stádo.

¹⁷A pridejo pastirji in jih odženo. Mojzes pa vstane in jim pomaga in napoji njih čredo.

¹⁸Keď potom prišly k Reguelovi, svojmu otcovi, povedal: Prečo ste sa dnes poponáhľaly a prišly ste tak skoro?

¹⁸In ko pridejo k Reguelu, očetu svojemu, jim reče: Zakaj ste se danes vrnile tako hitro?

¹⁹A ony riekly: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z ruky pastierov, ba ešte nám i naťahal vody a napojil stádo.

¹⁹In odgovore: Mož Egipčan nas je rešil iz rok pastirjev in tudi nam zajel vode in napojil je čredo.

²⁰A povedal svojim dcéram: A kdeže je? Prečo ste tam nechaly človeka? Zavolajte ho, a bude jesť chlieb.

²⁰On pa reče hčeram svojim: In kje je on? zakaj ste popustile tistega moža? Pokličite ga, da jé z nami kruh!

²¹A Mojžiš privolil bývať s mužom. A Reguel dal Mojžišovi Ciporu, svoju dcéru za ženu.

²¹In Mojzes privoli, da ostane pri tem možu; ta pa da Mojzesu Ziforo, hčer svojo.

²²A porodila syna, a nazval jeho meno Geršom, lebo povedal: Pohostín som v cudzej zemi.

²²In ko porodi sina, imenuje on ime njegovo Gersom, kajti reče: Priseljenec sem v tuji zemlji.

²³A stalo sa po dlhom čase, že zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty.

²³In zgodi se v mnogih tistih dnevih, da umrje egiptovski kralj. In sinovi Izraelovi so zdihovali zaradi tlake in vpili so, in njih vpitje od tlačanstva je prišlo k Bogu.

²⁴A Bôh počul ich nárek, a Bôh sa rozpamätal na svoju smluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom.

²⁴In uslišal je Bog njih stokanje, in spomnil se je Bog svoje zaveze z Abrahamom, z Izakom in z Jakobom.In Bog je pogledal na sinove Izraelove, in spoznal jih je Bog.

²⁵A Bôh videl synov Izraelových a Bôh zvedel.

²⁵In Bog je pogledal na sinove Izraelove, in spoznal jih je Bog.