Slovakian

Slovenian

Exodus

22

1Keby niekto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a zabije to alebo to predá, nahradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drobného stáda za dobytča.
1Če kdo ukrade vola ali ovco in zakolje ali proda živinče, naj povrne pet volov za vola in štiri ovce za ovco.
2(Keby bol zlodej pristihnutý pri vlamačstve, a bude uderený tak, že zomrie, nebude pre neho viny na krvi.
2Ako se zasači tat pri vlomu in ga kdo udari, da umrje, ne bodi kriv krvi;
3Ale ak vzišlo nad ním slnce, je pre neho vina na krvi.) Istotne nahradí a keď nemá čím, predá sa pre svoju krádež.
3ako pa mu je že izšlo solnce, bodi sojen zaradi krvi. Tat mora vsekakor povrniti: ako nima ničesar, bodi prodan za svojo tatvino.
4Keď sa najde ukradené v jeho ruke, už či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je živé, nahradí dvojnásobne.
4Ako se najde v roki njegovi, kar je ukradel, živo, bodi vol ali osel ali ovca, naj povrne dvojno.
5Keby niekto spásol pole alebo vinicu a pustil by svoje hovädo, aby sa páslo na cudzom poli, najlepším svojho poľa a najlepším svojej vinice nahradí.
5Če kdo popase njivo ali vinograd in izpusti živino svojo, da naj se pase na njivi drugega, povrne škodo z najboljšim, kar ima na njivi svoji in v vinogradu svojem.
6Keby vyšiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, istotne nahradí škodu ten, kto zapálil požiar.
6Ako nastane ogenj in se vname trnje in zgori kopica snopja ali rastoče žito ali polje, mora povrniti, kdor je zažgal.
7Keby dal niekto svojmu blížnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukradlo by sa z domu toho človeka, keď sa najde zlodej, nahradí dvojnásobne.
7Če kdo shrani pri svojem prijatelju denar ali blago, in bode ukradeno iz hiše tega moža: ako se tat najde, mora dvojno povrniti;
8Keď sa nenajde zlodej, pán toho domu bude predvedený pred Bohov, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho.
8ako tatu ne najdejo, naj se postavi hišni gospodar pred sodnike, ni li iztegnil roke svoje po blagu bližnjega svojega.
9Pre každé také previnenie, už či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek ztratené, o ktorom by niekto vravel, že je to, vec obidvoch prijde až pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vinného, nahradí svojmu blížnemu dvojnásobne.
9Ob vsakem poneverjenju, če gre za vola, ali osla, ali ovco, ali obleko ali za katerokoli izgubljeno reč, o kateri se pravi: Moja je, naj pride pravda obeh strank pred sodnike: kogar sodniki spoznajo za krivega, ta naj dvojno plača bližnjemu svojemu.
10Keby dal niekto svojmu blížnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto nevidel,
10Če kdo shrani pri svojem sosedu osla ali vola ali ovco ali kako drugo žival, in ta pogine ali bode poškodovana ali odpeljana, ne da bi kdo videl to:
11prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí.
11prisega GOSPODOVA naj odloči med njima, ni li iztegnil roke svoje po blagu bližnjega svojega, in lastnik njegov jo sprejme, in oni ne bo dolžan povrniti.
12Ale keby sa ukradlo od neho, nahradí jeho pánovi.
12Ako pa mu je bilo ukradeno, naj povrne lastniku.
13Ak by bolo roztrhané divou zverou, donesie to na svedoctvo; toho, čo bolo roztrhané, nenahradí.
13Če je zver raztrgala živinče, naj to prinese v potrdilo; raztrganega mu ni treba povrniti.
14A keby si niekto vypožičal niečo od svojho blížneho, a dolámalo by sa alebo by zomrelo, kým by jeho pán nebol s ním, istotne nahradí.
14In če si kdo izposodi od svojega bližnjega živino, in bode poškodovana ali pogine v nenavzočnosti gospodarjevi, mu jo mora povrniti,
15Ak bol jeho pán s ním, nenahradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu.
15ako pa je gospodar zraven, mu je ne povrne: najeta je bila, in vštelo se je v najemščino.
16A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu.
16Če kdo zapelje devico, ki ni še zaročena, in leži ž njo, mora plačati doto in si jo vzeti za ženo.
17Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena.
17Če mu je pa njen oče nikakor noče dati, naj odšteje denarja primerno doti, navadni za device.
18Čarodejnici nedáš žiť.
18Čarovnici ne daj živeti.
19Ktokoľvek by ležal s hovädom, istotne zomrie.
19Kdorkoli leži z živino, mora umreti.
20Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hospodinovi, nech je vyhladený pod kliatbou na úplnú záhubu.
20Kdor daruje bogovom mimo samega GOSPODA, bodi iztrebljen.
21Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.
21Tujcu ne delaj sile in ga ne tlači, kajti tujci ste bili v deželi Egiptovski.
22Nebudeš trápiť niktorú vdovu ani sirotu.
22Nobene vdove in sirote ne žalite.
23Keby si ju trápil, sirotu, vtedy vedz, že ak bude kričať ku mne o pomoc, istotne počujem jej krik,
23Če jih kakorkoli razžališ in bodo vpile k meni, gotovo uslišim njih vpitje;
24a rozpáli sa môj hnev, a pobijem vás mečom, a tak budú vaše ženy vdovy a vaši synovia siroty.
24in razvname se jeza moja, in vas pomorim z mečem, da bodo žene vaše vdove in otroci vaši sirote.
25Ak požičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu jako úžerník, nevložíš na neho úžerného úroku.
25Če denarja posodiš ljudstvu mojemu, ubožcu, ki biva zraven tebe, ne bodi mu kakor oderuh, tudi mu ne naloži obresti.
26Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blížneho, do západu slnca mu to vrátiš,
26Če sploh prejmeš plašč bližnjega svojega v zastavo, povrni mu ga, preden solnce zaide;
27lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na pokrytie jeho tela. V čomže by ležal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, že by som počul, lebo ja som milosrdný.
27kajti to je edina odeja njegova, obleka za nagoto njegovo: v čem naj bi spal? In zgodi se, če bo vpil k meni, da ga uslišim, kajti jaz sem milostljiv.
28Sudcom nebudeš zlorečiť ani kniežaťu vo svojom ľude nebudeš kliať.
28Sodnikov ne kolni in kneza ljudstva svojega ne preklinjaj.
29Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne.
29Ne odlašaj darovati od obilosti žita svojega in tekočine svoje. Prvenca izmed sinov svojih daruj meni.
30Tak učiníš so svojím volom i so svojím drobným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôsmeho dňa ho dáš mne.
30Enako delaj z govedjo in drobnico svojo: sedem dni naj ostane pri materi svoji, osmi dan jo pa daruj meni.In sveti možje mi bodite; zato mesa, ki je na polju raztrgano od zveri, ne jejte, temuč ga vrzite psom.
31Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného zverou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.
31In sveti možje mi bodite; zato mesa, ki je na polju raztrgano od zveri, ne jejte, temuč ga vrzite psom.