¹A Hospodin riekol Mojžišovi: Uteš si dvoje dosiek z kameňa, také, jaké boly tamtie prvé, a ja napíšem na dosky slová, ktoré boly na tých prvých doskách, ktoré si rozbil.

¹In GOSPOD veli Mojzesu: Izsekaj si dve kameniti plošči, kakršni sta bili prvi, in napišem nanju besede, ki so bile na prvih ploščah, ki si ju razbil.

²A buď hotový na ráno a ráno vyjdeš na vrch Sinai a tam mi budeš stáť na temene vrchu.

²In bodi pripravljen za jutro, in stopi zjutraj na goro Sinajsko in se postavi pred menoj na vrhu gore.

³Nikto nevyjde hore s tebou, ani nech sa nikto neukáže na celom tom vrchu, ani ovce ani voly nech sa nepasú naproti tomu vrchu.

³Nihče naj s teboj ne gre gori, nihče naj se tudi ne prikaže po vsej gori, tudi drobnica in goved naj se ne paseta tej gori nasproti.

⁴Utesal tedy dvoje dosiek z kameňa, ako boly tie prvé, a potom vstal Mojžiš skoro ráno a vyšiel na vrch Sinai, tak ako mu prikázal Hospodin, a vzal do svojej ruky dvoje dosiek z kameňa.

⁴In izsekal je dve kameniti plošči, kakršni sta bili prvi; in vstal je Mojzes zjutraj zgodaj in šel na goro Sinaj, kakor mu je bil zapovedal GOSPOD, in v roko svojo je vzel dve kameniti plošči.

⁵A Hospodin sostúpil v oblaku a stál s ním tam a zavolal menom: HOSPODIN.

⁵In GOSPOD je prišel doli v oblaku in je stal ondi poleg njega in klical ime GOSPODOVO.

⁶A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,

⁶In GOSPOD je šel mimo njega in klical: GOSPOD, GOSPOD, Bog mogočni, poln usmiljenja in milostiv, počasen za jezo in obilen v milosti in resnici,

⁷ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez tresu vinného, ale navštevuje neprávosť otcov na svojich synoch i na synoch synov, na treťom i na štvrtom pokolení.

⁷ki hrani milost tisočim, ki odpušča krivico in prestopek in greh, ki pa krivega nikakor ne šteje za nedolžnega, ki obiskuje očetov krivico nad sinovi in vnuki, nad tretjim in četrtim pokolenjem.

⁸A Mojžiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa.

⁸In Mojzes se hitro pripogne k zemlji in moli.

⁹A povedal: Prosím, jestli som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo!

⁹In reče: Če sem našel milost v tvojih očeh, o Gospod, naj gre, prosim, Gospod sam med nami; zakaj to ljudstvo je trdovratno; in odpusti krivico našo in greh naš in vzemi nas za svojo last.

¹⁰A on riekol: Hľa, učiním smluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, jaké neboly stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou.

¹⁰In odgovori: Glej, jaz sklepam zavezo: vpričo vsega ljudstva tvojega hočem delati čudeže, kakršnih ni bilo storjenih na vsej zemlji in med vsemi narodi; in vse ljudstvo, med katerim bivaš, bo videlo delo GOSPODOVO; kajti strašno bode to, kar bom delal pri tebi.

¹¹Zachovaj si, čo ti prikazujem dnes! Hľa, vyženiem zpred tvojej tvári Amoreja, Kananeja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.

¹¹Hrani, kar ti danes zapovedujem. Glej, izganjam pred teboj Amorejce in Kanaance in Hetejce in Ferizejce in Hevejce in Jebusejce.

¹²Chráň sa, aby si neučinil smluvy s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby neboli osídlom v tvojom strede!

¹²Varuj se, da ne skleneš zaveze s prebivalci dežele, v katero prideš, da ti ne postanejo zanka v sredi tvoji;

¹³Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate,

¹³temuč njih oltarje poderite in njih poslikane stebre zdrobite in njih Ašere [Drevje v čast boginji Ašeri (ali Astarti).] posekajte, –

¹⁴lebo sa nebudeš klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je silný Bôh žiarlivý.

¹⁴kajti drugemu bogu se ne smeš poklanjati, zakaj GOSPOD, čigar ime je Gorečnik, je goreč Bog; –

¹⁵Aby sa nestalo, keď by si učinil smluvu s obyvateľmi zeme, a smilnili by idúc za svojimi bohmi a obetovali by bitné obeti svojim bohom, že by ťa pozval niektorý z nich, a jedol by si z jeho obeti

¹⁵da ne skleneš zaveze s prebivalci dežele, in ko bi nečistovali za svojimi bogovi in darovali bogovom svojim, bi te kdo povabil in ti bi jedel od njih daritve,

¹⁶a vzal by si z jeho dcér svojim synom ženy, a jeho dcéry by smilnily idúc za svojimi bohmi a spôsobily by to, že by smilnili aj tvoji synovia odíduc za ich bohmi.

¹⁶in jemal bi njih hčere za svoje sinove, in njih hčere bi nečistovale za svojimi bogovi in zapeljale sinove tvoje, da nečistujejo za njih bogovi.

¹⁷Nespravíš si liatych bohov.

¹⁷Ulitih bogov si ne delaj! –

¹⁸Zachovávať budeš slávnosť nekvasených chlebov; sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, jako som ti prikázal, na určený čas, v mesiaci abíbe, lebo v mesiaci abíbe si vyšiel z Egypta.

¹⁸Praznik opresnikov obhajaj! Sedem dni boš jedel opresnike, kakor sem ti zapovedal, določeni čas v mesecu Abibu: kajti meseca Abiba si odšel iz Egipta.

¹⁹Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza.

¹⁹Vse prvorojeno bodi moje, in vsa živina tvoja moškega spola, prvenci govedi in drobnice.

²⁰Ale prvorodené osľa vykúpiš ovcou alebo kozou. A keď nevykúpiš, zlomíš mu šiju. Každého prvorodeného zo svojich synov vykúpiš. A nikto sa neukáže predo mnou prázdny.

²⁰Prvorojeno oslice pa odkupi z jagnjetom, a če ga ne odkupiš, zlomi mu šijnjak. Vsakega prvenca izmed sinov svojih odkupi. In nihče naj se prazen ne prikaže pred obličjem mojim.

²¹Šesť dní budeš pracovať, a siedmeho dňa prestaneš; v oračke i v žatve prestaneš.

²¹Šest dni delaj, sedmi dan pa počivaj; ob času oranja in ob času žetve počivaj. –

²²A učiníš si slávnosť týždňov, slávnosť prvých plodov pšeničnej žatvy i slávnosť spratávania plodov pri konci roku.

²²In praznik tednov obhajaj, prvin žetve pšenične, tudi praznik spravljanja ob koncu leta.

²³Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina, Boha Izraelovho.

²³Trikrat v letu se naj prikažejo vsi moški tvoji pred obličjem Gospoda Jehove, Boga Izraelovega.

²⁴Lebo vyženiem národy zpred tvojej tvári a rozšírim tvoje hranice, a nikto nepožiada tvojej zeme, keď pojdeš hore, aby si sa ukázal pred tvárou Hospodina, svojho Boha, tri razy v roku.

²⁴Kajti izženem narode pred teboj in razširim meje tvoje; nihče tudi ne poželi dežele tvoje, ako se pojdeš prikazat pred obličjem GOSPODA, Boga svojega, trikrat v letu. –

²⁵Nebudeš obetovať krvi mojej obeti pri kvasenom, ani nezostane do rána obeť slávnosti Veľkej noci.

²⁵Ne smeš darovati krvi klalne daritve moje s skvašenim kruhom vred; tudi naj ne ostane daritev praznika pashe čez noč do jutra.

²⁶Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.

²⁶Zemljišča svojega prve prvine prinesi v hišo GOSPODA, Boga svojega. Kozliča ne kuhaj v mleku matere njegove.

²⁷A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom.

²⁷In GOSPOD reče Mojzesu: Napiši si te besede, kajti po glasu teh besed sem sklenil s teboj zavezo in z Izraelom.

²⁸A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov.

²⁸In bil je tam pri GOSPODU štirideset dni in štirideset noči, in kruha ni jedel in vode ni pil. In Gospod je napisal na plošči besede zaveze, desetero besed.

²⁹A stalo sa, keď schádzal Mojžiš s vrchu Sinai, (a dve dosky svedoctva v ruke Mojžišovej, keď schádzal s vrchu), že nevedel Mojžiš o tom, že sa skveje koža jeho tvári, pretože hovoril s ním Bôh.

²⁹In ko je potem šel Mojzes doli z gore Sinajske in je imel tisti dve plošči pričevanja v roki, ko je stopal z gore – ni vedel Mojzes, da se obraz njegov žari, ker je bil govoril ž Njim.

³⁰A keď videl Áron a všetci synovia Izraelovi Mojžiša a videli, že, hľa, skveje sa koža jeho tvári, báli sa priblížiť sa k nemu.

³⁰Aron pa in vsi sinovi Izraelovi gledajo Mojzesa, in glej, koža obličja njegovega se žari; in bali so se k njemu približati.

³¹Ale Mojžiš zavolal na nich, a vrátili sa k nemu Áron i všetky kniežatá v obci, a Mojžiš hovoril s nimi.

³¹A Mojzes jih pokliče, in vrnejo se k njemu Aron in vsi knezi občine; in Mojzes je govoril ž njimi.

³²Potom sa priblížili aj všetci synovia Izraelovi, a prikázal im všetko, čo s ním hovoril Hospodin na vrchu Sinai.

³²In potem pristopijo vsi sinovi Izraelovi; in zapove jim vse, kar mu je GOSPOD govoril na gori Sinaju.

³³A tak dohovoril Mojžiš s nimi a bol si dal závoj na svoju tvár.

³³In ko je Mojzes končal svoj govor ž njimi, dene zagrinjalo na obličje svoje.

³⁴Keď potom vchádzal Mojžiš pred tvár Hospodinovu, aby hovoril s ním, odstraňoval závoj, dokiaľ zase nevyšiel. A keď vyšiel, hovoril synom Izraelovým to, čo mu bolo prikázané.

³⁴Kadar pa je šel Mojzes noter pred obličje GOSPODOVO ž njim govorit, je snel zagrinjalo, dokler ni šel ven; in ko je bil prišel ven, je govoril sinovom Izraelovim, kar mu je bilo ukazano.In sinovi Izraelovi so videli obličje Mojzesovo, da se je žarila koža obličja njegovega; in Mojzes je zopet del zagrinjalo na obličje svoje, dokler ni šel noter govorit ž Njim.

³⁵A synovia Izraelovi videli tvár Mojžišovu, že sa skveje koža jeho tvári, a Mojžiš vše zase dal závoj na svoju tvár, dokiaľ nevošiel hovoriť s ním, to jest s Bohom.

³⁵In sinovi Izraelovi so videli obličje Mojzesovo, da se je žarila koža obličja njegovega; in Mojzes je zopet del zagrinjalo na obličje svoje, dokler ni šel noter govorit ž Njim.