¹Potom prišli ku mne nejakí mužovia zo starších Izraelových a sedeli predo mnou.

¹In pridejo k meni možje izmed starejšin Izraelovih ter sedejo pred menoj.

²A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²Tedaj mi pride beseda GOSPODOVA, govoreč:

³Synu človeka, títo mužovia vzložili svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padnúť do svojej neprávosti položili pred svoju tvár. Či by sa ma tí mali pýtať, a ja im odpovedať?

³Sin človečji, ti možje so si vzeli grde malike svoje v srce in predse postavili spotiko za svojo krivico: ali naj jim odgovorim, ko me vprašajo?

⁴Preto im hovor a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Každému z domu Izraelovho, kto by si vzložil svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padať do svojej neprávosti by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi, tomu ja Hospodin odpoviem podľa toho, podľa množstva jeho ukydaných bohov,

⁴Zato jih ogovori in jim reci: Tako pravi Gospod Jehova: Vsak mož iz hiše Izraelove, ki si jemlje grde malike svoje v srce in si stavi spotiko za krivico svojo pred obličje, pa prihaja k proroku: jaz GOSPOD mu odgovorim primerno, po množini grdih malikov njegovih,

⁵aby som lapil dom Izraelov za ich srdce, pretože odcudziac sa mi odvrátili sa odo mňa pre svojich ukydaných bohov, všetci, koľko ich je.

⁵da ujamem hišo Izraelovo za njih srce, ker so se mi vsi vkup odtujili po grdih malikih svojih.

⁶Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Obráťte sa a odvráťte od svojich ukydaných bohov a od všetkých svojich ohavností odvráťte svoju tvár!

⁶Zato reci hiši Izraelovi: Tako pravi Gospod Jehova: Vrnite se in opustite grde malike svoje in odvrnite obraze od vseh gnusob svojih!

⁷Lebo ktokoľvek z domu Izraelovho alebo z pohostínov, ktorý pohostíni v Izraelovi, kto by sa oddelil nenasledujúc ma a vzložil by svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu svojej neprávosti na padnutie by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi dopytovať sa ma za seba, tomu odpoviem ja Hospodin svojím spôsobom.

⁷Zakaj vsakdo iz hiše Izraelove in izmed tujcev, ki bivajo v Izraelu, ki se loči od mene, da ne bi šel za menoj, in si v srce jemlje grde malike svoje in stavi predse spotiko za krivico svojo ter prihaja k proroku mene vpraševat zase: jaz GOSPOD mu odgovorim po svojem načinu.

⁸A obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a zdrtím ho tak, že bude za znamenie a príslovia, a vytnem ho zpomedzi svojho ľudu, a zviete, že ja som Hospodin.

⁸In obrnem obličje svoje zoper tistega moža in ga naredim v stvar strmenju, za znamenje in pregovor in ga iztrebim iz ljudstva svojega. In spoznate, da sem jaz GOSPOD.

⁹A prorok, keby sa dal naviesť, a hovoril by slovo, ja Hospodin navediem toho proroka a vystriem svoju ruku na neho a vyhladím ho zpomedzi svojho ľudu Izraela.

⁹Ako se pa prorok da premotiti in govori besedo, jaz GOSPOD sem premotil tistega proroka, in iztegnem roko zoper njega in ga pokončam izmed ljudstva svojega Izraela.

¹⁰A tak ponesú svoju neprávosť; aká bude neprávosť toho, kto sa bude pýtať, taká bude i neprávosť prorokova,

¹⁰In nosila bosta krivico svojo: krivica prorokova bode kakor krivica tistega, ki ga povprašuje;

¹¹aby neblúdili viacej, dom Izraelov, nenasledujúc ma ani aby sa nepoškvrňovali viacej všelijakými svojimi prestúpeniami, ale aby mi boli ľudom, a ja im budem Bohom, hovorí Pán Hospodin.

¹¹da ne bi več blodila hiša Izraelova od mene, tudi da bi se več ne onečiščevali z vsemi pregrehami svojimi; in bodo mi v ljudstvo in jaz jim bodem Bog, govori Gospod Jehova.

¹²A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹²In pride mi beseda GOSPODOVA, govoreč:

¹³Synu človeka, keby zhrešila proti mne zem dopustiac sa nevernosti, a keby som vystrel na ňu svoju ruku a polámal by som jej palicu chleba a poslal by som na ňu hlad a vyplienil by som z nej človeka i hovädo,

¹³Ko se dežela pregreši zoper mene s tem, da se mi izneveri, in iztegnem roko svojo zoper njo in ji starem podporo kruha in pošljem lakoto nadnjo in zatarem v njej človeka in živino,

¹⁴a keby boli v nej títo traja mužovia: Noach, Daniel a Job, oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli len svoju dušu, hovorí Pán Hospodin.

¹⁴pa bi bili ti trije možje v njej, Noe, Daniel in Job: oni bi po pravičnosti svoji oteli samo svoje duše, govori Gospod Jehova.

¹⁵Keby som uviedol ľútu zver na zem, a osirotila by ju, a bola by pustá na toľko, že by neišiel nikto cez ňu pre zver,

¹⁵Ko pripeljem hude zveri v deželo, da ji pogube prebivalce, da postane pustinja in nihče ne bo hodil skozi njo zavoljo zveri,

¹⁶hoci by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér; oni sami by boli vytrhnutí, a zem by bola pustinou.

¹⁶pa bi bili ti trije možje v njej, res, kakor živim, govori Gospod Jehova: oni ne otmo ne sinov, ne hčeri; sami bodo oteti, a dežela bode pustinja.

¹⁷Alebo keby som uviedol meč na tú zem a keby som povedal: Meču, prejdi zemou! a keby som z nej vyplienil človeka i hovädo,

¹⁷Ali če pripeljem meč nad tisto deželo in velim: Meč, pojdi skozi deželo! in tako zatarem v njej človeka in živino,

¹⁸a čo by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nevytrhli by synov ani dcér, ale iba oni sami by boli vytrhnutí.

¹⁸pa bi bili ti trije možje v njej, res, kakor živim, govori Gospod Jehova, oni ne otmo ne sinov, ne hčeri, toda sami bodo oteti.

¹⁹Alebo keby som poslal mor na tú istú zem a vylial by som na ňu svoju prchlivosť v krvi, aby som vyplienil z nej človeka i hovädo,

¹⁹Ali če pošljem kugo v tisto deželo in izlijem togoto svojo nadnjo v krvi, da zatarem v njej človeka in živino,

²⁰a Noach, Daniel a Job by boli v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že by nevytrhli syna ani dcéry; oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli iba svoju dušu.

²⁰pa bi bili v njej Noe, Daniel in Job, res, kakor živim, govori Gospod Jehova: ne otmo ne sinov, ne hčeri, oteli bodo samo svoje duše po pravičnosti svoji.

²¹Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Tým menej vytrhnú potom, keď pošlem svoje štyri zlé súdy, meč a hlad a ľútu zver a mor na Jeruzalem vyplieniť z neho človeka i hovädo!

²¹Toda tako pravi Gospod Jehova: Ko pošljem nad Jeruzalem svoje štiri sodbe: meč, lakoto, hude zveri in kugo, da zatarem v njem ljudi in živino,

²²A hľa, pozostane v ňom niečo uniklé, tí, ktorí budú vyvedení von, synovia a dcéry; hľa, tí vyjdú k vám, a uvidíte ich cestu a ich skutky a potešíte sa nad zlom, ktoré uvediem na Jeruzalem, nad všetkým tým, čo uvediem naň.

²²vendar, glej, v njem ostanejo ohranjenci, sinovi in hčere, katere popeljejo ven; glej, pridejo k vam ven, in videli boste njih življenje in njih dejanja; in potolaženi boste zastran nesreče, ki sem jo pripeljal nad Jeruzalem, zastran vsega, kar sem pripeljal nadenj.In bodo vas tolažili, ko boste videli njih življenje in njih dejanje; in spoznate, da nisem brez vzroka storil vsega, karkoli sem storil v njem, govori Gospod Jehova.

²³A potešia vás, keď uvidíte ich cestu a ich skutky a zviete, že nie darmo som učinil všetko to, čo som učinil na ňom, hovorí Pán Hospodin.

²³In bodo vas tolažili, ko boste videli njih življenje in njih dejanje; in spoznate, da nisem brez vzroka storil vsega, karkoli sem storil v njem, govori Gospod Jehova.