¹A stalo sa siedmeho roku, piateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišli mužovia zo starších Izraelových pýtať sa Hospodina a posadili sa predo mnou.

¹In zgodi se v sedmem letu, deseti dan petega meseca, da so prišli nekateri iz starejšin Izraelovih vpraševat GOSPODA in so sedli predme.

²A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²In beseda GOSPODOVA pride do mene, govoreč:

³Synu človeka, hovor starším Izraelovým a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Či ste sa vy prišli mňa pýtať? Ako že ja žijem, nedám, aby ste sa ma pýtali, ani vám nedám odpovedi, hovorí Pán Hospodin.

³Sin človečji, ogovori starejšine Izraelove in jim reci: Tako pravi Gospod Jehova: Ste li prišli mene vpraševat? Kakor resnično živim, govori Gospod Jehova, ne bom vam odgovoril.

⁴Či azda ich budeš súdiť, či budeš súdiť, synu človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov!

⁴Jih li hočeš soditi, sin človečji? hočeš li soditi? Oznani jim gnusobe njih očetov

⁵A povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: V deň, v ktorý som si vyvolil Izraela a zdvihnul som svoju ruku semenu domu Jakobovho a dal som sa im poznať v Egyptskej zemi a pozdvihnul som im svoju ruku povediac: Ja som Hospodin, váš Bôh,

⁵ter jim reci: Tako pravi Gospod Jehova: V dan, ko sem izvolil Izraela in povzdignil roko v prisego semenu hiše Jakobove in sem se jim dal spoznati v deželi Egiptovski in jim, povzdignivši roko svojo, rekel: Jaz sem GOSPOD, Bog vaš –

⁶v ten deň som im pozdvihnul svoju ruku, že ich vyvediem z Egyptskej zeme do zeme, ktorú som vyhľadal pre nich, tečúcu mliekom a medom, ktorá je okrasou všetkých zemí.

⁶tisti dan sem jim povzdignil roko v prisego, da jih izpeljem iz dežele Egiptovske v deželo, ki sem jo razgledal zanje, kjer teče mleko in med, ki je lepota vsem deželam.

⁷A riekol som im: Odvrhnite každý hnusoby svojich očí a nepoškvrňujte sa ukydanými bohmi Egypťanov; ja som Hospodin, váš Bôh!

⁷In sem jim rekel: Sleherni vrzi od sebe ostude, ki so mu pred očmi, in ne oskrunjajte se z grdimi maliki Egipčanov; jaz sem GOSPOD, Bog vaš.

⁸Ale oni sa spurne staväli proti mne a nechceli počúvať na mňa; neodvrhli, niktorý, hnusôb svojich očí ani nezanechali ukydaných bohov Egypťanov. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť, že vykonám na nich svoj hnev prostred Egyptskej zeme.

⁸Ali oni so se mi uprli in me niso hoteli poslušati; nobeden ni vrgel od sebe ostude, ki jih je imel pred očmi, in grdih malikov Egipčanov niso zapustili. Zato sem mislil izliti srd svoj nadnje, da dopolnim jezo svojo zoper nje sredi dežele Egiptovske.

⁹Ale som učinil pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, medzi ktorými boli, pred ktorých očami som sa im dal poznať vyvedúc ich z Egyptskej zeme.

⁹Ali ravnal sem z ozirom na ime svoje, da ne bodi onečaščeno pred očmi narodov, med katerimi so bivali, vpričo katerih sem se jim dal spoznati, da bi jih peljal iz dežele Egiptovske.

¹⁰A vyviedol som ich z Egyptskej zeme a doviedol som ich na púšť.

¹⁰In storil sem, da so šli iz Egipta, in sem jih pripeljal v puščavo.

¹¹Tam som im dal svoje ustanovenia a oznámil som im svoje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi.

¹¹In dal sem jim postave svoje in jim oznanil sodbe svoje, po katerih bo živel človek, če jih izpolnjuje.

¹²Dal som im aj svoje soboty, aby boly znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem.

¹²Pa tudi sobote svoje sem jim dal, naj bodo znamenje med menoj in njimi, da bi spoznali, da sem jaz GOSPOD, ki jih posvečujem.

¹³Ale dom Izraelov sa spurne staväli proti mne na púšti; v mojich ustanoveniach nechodili a zavrhli moje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi, a veľmi znesvätili aj moje soboty. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť tam na púšti, aby som ich vyhladil.

¹³Toda hiša Izraelova se mi je uprla v puščavi: niso živeli po postavah mojih in so zaničevali sodbe moje, po katerih bo živel človek, če jih izpolnjuje; in silno so oskrunjali sobote moje. Zato sem mislil izliti nadnje srd svoj, da jih pokončam.

¹⁴Avšak učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol.

¹⁴Ali ravnal sem z ozirom na ime svoje, da ne bodi onečaščeno pred očmi narodov, vpričo katerih sem jih izpeljal.

¹⁵Ale i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku na púšti, že ich nevovediem do zeme, ktorú som bol dal, tečúcu mliekom a medom, okrasu to všetkých zemí,

¹⁵Vendar pa sem povzdignil roko svojo njim v prisego v puščavi, da jih ne bom peljal v deželo, ki sem jo jim dal, kjer teče mleko in med, ki je lepota vsem deželam,

¹⁶pretože zavrhli moje súdy a v mojich ustanoveniach nechodili a znesvätili aj moje soboty, lebo ich srdce išlo za ich ukydanými bohmi.

¹⁶ker so zavrgli sodbe moje in niso živeli po mojih postavah in oskrunili sobote moje; zakaj njih srce je šlo za njih grdimi maliki.

¹⁷Ale moje oko sa zľutovalo nad nimi, takže som ich nezkazil a neučinil som im konca na púšti.

¹⁷Ali prizaneslo jim je oko moje, da jih nisem pogubil ter jih nisem dočista pokončal v puščavi.

¹⁸A povedal som ich synom tam na púšti: Nechoďte v ustanoveniach svojich otcov a ich súdov neostríhajte ani sa nepoškvrňujte ich ukydanými bohmi.

¹⁸In dejal sem njih otrokom v puščavi: Po postavah očetov svojih ne živite in po njih šegah se ne ravnajte, tudi ž njih maliki se ne oskrunjajte.

¹⁹Ja som Hospodin, váš Bôh; choďte v mojich ustanoveniach a ostríhajte moje súdy a čiňte ich

¹⁹Jaz sem GOSPOD, Bog vaš: po mojih postavah živite in moje pravde izpolnjujte ter po njih ravnajte;

²⁰a sväťte moje soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh.

²⁰in sobote moje posvečujte, da bodo v znamenje med menoj in vami, da bi vedeli, da sem jaz GOSPOD, Bog vaš.

²¹Ale aj synovia sa spurne staväli proti mne; v mojich ustanoveniach nechodili ani neostríhali mojich súdov, aby ich boli činili, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi; moje soboty znesvätili. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť, že vykonám na nich svoj hnev na púšti.

²¹Ali otroci so se mi uprli: niso živeli po postavah mojih in niso hranili pravd mojih, da bi jih izpolnjevali, po katerih bo živel človek, če jih izpolnjuje; sobote moje so oskrunjevali. Tedaj sem mislil izliti nadnje srd svoj, da dopolnim jezo svojo nad njimi v puščavi.

²²Avšak odvrátil som svoju ruku a učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol.

²²A zadržal sem roko svojo in ravnal sem z ozirom na ime svoje, da ne bodi oskrunjeno pred očmi narodov, vpričo katerih sem jih izpeljal.

²³No, i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku tam na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a rozoženiem ich po rôznych krajinách,

²³Tudi sem povzdignil roko in jim prisegel v puščavi, da jih razkropim med narode in raztresem po deželah,

²⁴pretože nečinili mojich súdov a moje ustanovenia zavrhli a znesvätili moje soboty, a že ich oči boly obrátené za ukydanými bohmi ich otcov.

²⁴ker niso izvrševali sodb mojih, ampak zaničevali so postave moje in oskrunjevali sobote moje in njih oči so gledale za maliki očetov svojih.

²⁵Preto som im aj ja dal ustanovenia nie dobré a súdy, ktorými nebudú žiť,

²⁵Pa tudi jaz sem jim dal postave, ki niso dobre, in sodbe, po katerih se niso mogli ohraniti v življenju.

²⁶a poškvrnil som ich v ich daroch tým, že vodili všetko, čo otvára život, cez oheň, aby som ich spustošil, aby poznali, že ja som Hospodin.

²⁶In oskrunil sem jih ž njih darili, s tem, da so vodili skozi ogenj vse prvorojeno: da bi jih opustošil, da spoznajo, da sem jaz GOSPOD.

²⁷Preto hovor domu Izraelovmu, synu človeka, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Ešte i týmto ma obrážali vaši otcovia, pri svojej vierolomnosti, ktorej sa dopúšťali proti mne:

²⁷Zatorej, sin človečji, govori družini Izraelovi in jim reci: Tako pravi Gospod Jehova: Še s tem so me zasramovali očetje vaši, ko so zagrešili nezvestobo zoper mene:

²⁸keď som ich voviedol do zeme, vzhľadom na ktorú som zdvihnul svoju ruku prisahajúc, že im ju dám, nech videli ktorýkoľvek vysoký breh alebo ktorýkoľvek košatý strom hustý, obetovali tam svoje bitné obeti a dávali tam svoje popudzujúce obetné dary a kládli tam svoju upokojujúcu vôňu a vylievali tam svoje liate obeti.

²⁸Ko sem jih pripeljal v deželo, za katero sem povzdignil roko svojo, da jim jo dam, so gledali po vsakem visokem griču in po vsakem košatem drevesu, in ondi so darovali klalne žrtve svoje in dajali darila svoja v draženje nevolje in ondi napravljali prijeten duh in izlivali pitne daritve svoje.

²⁹A riekol som im: Čo je to jaká výšina, na ktorú to vy chodíte? A tak sa volá výšinou až do tohoto dňa.

²⁹In rekel sem jim: Kaj pomeni tista višava, na katero hodite? In imenuje se njeno ime „višava“ do današnjega dne.

³⁰Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Či sa budete poškvrňovať cestou svojich otcov a budete smilniť odchádzajúc za ich hnusobami?

³⁰Zato reci hiši Izraelovi: Tako pravi Gospod Jehova: Kako? skrunite se po navadi očetov svojih in hodite nečistovat za njih grdobami;

³¹I donášaním svojich darov, vodením svojich synov cez oheň poškvrňujete sa pri všetkých svojich ukydaných bohoch až do tohoto dňa, a ja by som mal dať, aby ste sa ma pýtali, dome Izraelov? Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nedám, aby ste sa ma pýtali.

³¹in skrunite se še do tega dne ob vseh grdih malikih svojih, ko darujete darila svoja, ko vodite sinove svoje skozi ogenj! in jaz naj vam odgovorim, ko me vprašujete, družina Izraelova? Kakor res živim, govori Gospod Jehova, ne maram, da bi me vprašali!

³²A to, čo vystupuje na vášho ducha, to, čo myslíte, istotne nebude, to, čo hovoríte, budeme vraj ako iné národy, ako čeľade iných zemí slúžiac drevu a kameňu.

³²In tisto, kar preudarjate v srcu, se nikakor ne uresniči; ko govorite: Enaki hočemo biti poganskim narodom, rodovinam po deželah, da služimo lesu in kamenju.

³³Jako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, tak isté je, že silnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou budem kraľovať nad vami.

³³Kakor res živim, govori Gospod Jehova, gotovo bom z mogočno roko in z iztegnjeno ramo in v razlitem srdu kraljeval nad vami!

³⁴A vyvediem vás z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, silnou rukou a vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou

³⁴In izpeljem vas izmed ljudstev in zberem vas iz dežel, po katerih ste raztreseni, z mogočno roko in z iztegnjeno ramo in v razlitem srdu.

³⁵a zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár;

³⁵In pripeljem vas v puščavo ljudstev in tam se bom pravdal z vami od obličja do obličja;

³⁶ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egyptskej zeme, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán Hospodin.

³⁶kakor sem se pravdal z očeti vašimi v puščavi dežele Egiptovske, tako se bom pravdal z vami, govori Gospod Jehova.

³⁷A preženiem vás popod palicu a uvediem vás do záväzku smluvy.

³⁷In velel vam bom preiti pod palico in peljal vas bom v vezi zaveze.

³⁸A vylúčim z vás tých, ktorí sa mi protivia, a ktorí vierolomne odpadúvajú odo mňa; zo zeme ich pohostínstva ich vyvediem; ale do zeme Izraelovej nevojdú. A zviete, že ja som Hospodin.

³⁸In izločim izmed vas upornike in tiste, ki so odpadli od mene; odpeljem jih iz dežele, kjer bivajo kot tujci, ali v zemljo Izraelovo ne pridejo. In spoznate, da sem jaz GOSPOD.

³⁹A vy, dome Izraelov, takto hovorí Pán Hospodin: Teda len iďte a slúžte každý svojim ukydaným bohom! Ale potom ma istotne budete poslúchať a nebudete viacej zneuctievať meno mojej svätosti svojimi darmi a svojimi ukydanými bohmi.

³⁹Vi torej, družina Izraelova, tako pravi Gospod Jehova: Pojdite, služite vsak malikom svojim! A pozneje – me boste resnično poslušali in imena svetosti moje ne boste več oskrunjevali z darili svojimi in z grdimi maliki svojimi.

⁴⁰Lež na vrchu mojej svätosti, na vrchu výšiny Izraelovej, hovorí Pán Hospodin, tam mi budú slúžiť celý dom Izraelov, všetci, koľko ich je, v zemi; tam budem mať v nich záľubu a tam sa budem pýtať po vašich obetiach pozdvihnutia ako i po prvotine vašich darov so všetkými vašimi posviatnosťami.

⁴⁰Zakaj na gori svetosti moje, na gori višine Izraelove, govori Gospod Jehova, tam mi bo vsa družina Izraelova služila, vsi čiherni v deželi; tam jih milo sprejmem in tam bom zahteval vaše dari povzdignjenja in prvine vaših daril z vsem vred, kar posvečujete.

⁴¹Jako v upokojujúcej vôni budem mať vo vás záľubu, keď vás vyvediem z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, a budem posvätený vo vás pred očami národov.

⁴¹Kakor prijeten duh vas milo sprejmem, ko vas odpeljem izmed ljudstev in vas zberem iz dežel, po katerih ste bili razkropljeni, in se nad vami izkažem svetega pred očmi poganskih narodov.

⁴²A zviete, že ja som Hospodin, keď vás vovediem do zeme Izraelovej, do zeme, vzhľadom na ktorú som pozdvihnul svoju ruku prisahajúc, že ju dám vašim otcom.

⁴²In spoznate, da sem jaz GOSPOD, ko vas pripeljem v zemljo Izraelovo, v tisto deželo, za katero sem povzdignil roko svojo, da jo dam očetom vašim.

⁴³A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na všetky svoje činy, ktorými sta sa poškvrňovali, a budete sa sami sebe oškliviť pre všetky svoje nešľachetnosti, ktoré ste páchali.

⁴³In ondi se spomnite vseh potov svojih in vseh dejanj svojih, s katerimi ste se oskrunjali, in sami sebi se boste studili zavoljo vseh hudobnosti, ki ste jih zakrivili.

⁴⁴A zviete, že ja som Hospodin, keď učiním s vami pre svoje meno, nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich porušených činov, dome Izraelov, hovorí Pán Hospodin.

⁴⁴In spoznate, da sem jaz GOSPOD, ko bom z vami ravnal z ozirom na svoje ime, ne po vaših hudobnih potih in ne po vaših izprijenih dejanjih, o družina Izraelova, govori Gospod Jehova.

⁴⁵A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

⁴⁵In beseda GOSPODOVA mi pride, govoreč:

⁴⁶Synu človeka, obráť svoju tvár na juh a kvapkaj slovo proti poludniu a prorokuj proti lesu poľa na juhu.

⁴⁶Sin človečji, obrni obličje proti poldnevu in kapljaj besede proti jugu in prorokuj zoper gozd poljane na Jugu,

⁴⁷A povieš lesu na juhu: Počuj slovo Hospodinovo! Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zanietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; nezhasne plameň, prudký preveľmi, a budú ním opálené všetky tváre od juhu až na sever.

⁴⁷in reci gozdu na Jugu: Čuj besedo GOSPODOVO! Tako pravi Gospod Jehova: Glej, jaz podnetim ogenj v tebi, ki požre vse zeleno drevje v tebi in vse suho drevje; plamteči ogenj ne bo mogel pogasniti in osmodil bo vse obraze od poldneva do polnoči.

⁴⁸A uvidia, každé telo, že ja Hospodin som ho zapálil; nezhasne.

⁴⁸In vse meso bo videlo, da sem ga podnetil jaz GOSPOD; ne ugasne.Tedaj sem rekel: Ah Gospod Jehova! Oni govore o meni: Ali ne govori ta zgolj v prilikah?

⁴⁹A povedal som: Ach, Pane, Hospodine, oni mi hovoria, či vraj on nehovorí iba podobenstvá?

⁴⁹Tedaj sem rekel: Ah Gospod Jehova! Oni govore o meni: Ali ne govori ta zgolj v prilikah?