¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹In prišla mi je beseda GOSPODOVA, govoreč:

²Synu človeka, hovor synom svojho ľudu a povieš im: Keby som uviedol meč na zem, a ľud zeme by vzali niektorého muža zpomedzi seba a ustanovili by si ho za strážcu,

²Sin človečji, govori ljudstva svojega sinovom ter jim reci: Če pošljem meč nad deželo, ljudstvo dežele pa vzame koga izmed sebe in ga sebi postavi za čuvaja;

³a keby uvidel meč, že prichádza na zem, a zatrúbil by na trúbu a napomenul by ľud,

³in če ta, videč meč prihajati nad deželo, zatrobenta in posvari ljudstvo:

⁴a keby počul niekto zvuk trúby a nedal by sa napomenúť, a meč by prišiel a vzal by ho, jeho krv bude na jeho hlavu:

⁴kdorkoli bi slišal trobente glas, a se ne bi dal posvariti, njega pobere prišli meč, in njegova kri bodi na glavi njegovi.

⁵počul zvuk trúby, ale sa nedal napomenúť, jeho krv bude na ňom, kým vtedy, keby sa bol dal napomenúť, bol by zachránil svoju dušu.

⁵Glas trobente je slišal, pa se ni dal posvariti: njega kri bodi nad njim samim; kajti ko bi bil sprejel posvarilo bi si otel dušo.

⁶A zase strážca, keby uvidel meč, že prichádza, a nezatrúbil by na trúbu, a ľud by nebol napomenutý, a meč by prišiel a vzal by niektorú dušu z nich, taký človek je vzatý pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z ruky strážcu.

⁶Ako pa čuvaj vidi meč prihajati, a ne zatrobenta in ljudstvo ne bo posvarjeno, meč pa pride ter pobere koga izmed njih: ta bo vzet v krivici svoji, ali kri njegovo bom zahteval iz roke čuvajeve.

⁷A ty, synu človeka, dal som ťa za strážcu domu Izraelovmu, aby si počujúc slovo z mojich úst napomenul ich odo mňa.

⁷Tebe torej, sin človečji, sem postavil hiši Izraelovi za čuvaja, da bi jih, čujoč besedo iz mojih ust, svaril v mojem imenu.

⁸Keby som povedal bezbožnému: Bezbožníku, istotne zomrieš, a nehovoril by si napomínajúc bezbožníka odvrátiť ho od jeho cesty, on, bezbožník, zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.

⁸Ako rečem brezbožnemu: Brezbožnik, moraš umreti! ti pa ne govoriš, da bi posvaril in odvrnil brezbožnega s poti njegove: tedaj umrje on, brezbožnik, zaradi krivice svoje, ali kri njegovo bom zahteval iz tvoje roke.

⁹Ale ty, keď napomenieš bezbožníka odvrátiť ho od jeho cesty, aby sa odvrátil od nej a keď sa neodvráti od svojej cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale ty vytrhneš svoju dušu zo záhuby.

⁹Ako pa posvariš brezbožnega zavoljo poti njegove, da naj se obrne od nje, pa se ne obrne od poti svoje, on umrje zavoljo krivice svoje, ti pa si otel dušo svojo.

¹⁰A tak ty, synu človeka, povedz domu Izraelovmu: Takto hovoríte: Pretože sú naše prestúpenia a naše hriechy na nás, a my v nich hynieme, jako by sme teda žili?

¹⁰Ti torej, sin človečji, govóri družini Izraelovi: Tako govorite in pravite: Prestopki naši in grehi naši leže na nas, in mi ginemo v njih; kako bi neki mogli živeti?

¹¹Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezbožník od svojej cesty a žil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Lebo prečo máte zomrieť, dome Izraelov?!

¹¹Reci jim: Kakor res živim, govori Gospod Jehova, nikakor mi ni po volji smrt brezbožnikova, temuč da se brezbožnik obrne od svojega pota in živi. Obrnite se, obrnite se od hudobnih potov svojih! ker čemu bi hoteli mreti, o družina Izraelova?

¹²A ty, synu človeka, povedz synom svojho ľudu: Spravedlivosť spravedlivého? Nevytrhne ho v deň jeho prestúpenia, ako ani bezbožník neklesne vo svojej bezbožnosti v deň, v ktorý by sa odvrátil od svojej bezbožnosti, ani spravedlivý nebude môcť v nej žiť v deň, v ktorý by zhrešil.

¹²Ti pa, sin človečji, govori ljudstva svojega sinovom: Pravičnost pravičnega ga ne reši v dan, ko se pregreši; in vsled krivičnosti svoje ne pade brezbožnik v dan, ko se izpreobrne od krivičnosti; pravični pa ne bo mogel živeti po pravičnosti svoji v dan, ko bo grešil.

¹³Keď poviem spravedlivému: Istotne bude žiť; ale on nadejúc sa na svoju spravedlivosť páchal by neprávosť, nespomenú sa niktoré jeho skutky spravedlivosti, ale pre svoju neprávosť, ktorú spáchal, pre tú zomrie.

¹³Ko rečem pravičnemu, da bo gotovo živel, pa se zanaša na pravičnost svojo in počenja krivičnost: tedaj se ne bo spominjalo nobeno iz pravičnih del njegovih, temuč zaradi krivičnosti svoje, ki jo je storil, mora umreti.

¹⁴A zase keď poviem bezbožníkovi: Istotne zomrieš; ale keby sa odvrátil od svojho hriechu a činil by súd a spravedlivosť:

¹⁴Ako pa rečem brezbožnemu: Moraš umreti! in se izpreobrne od greha svojega in streže pravici in pravičnosti,

¹⁵keď navráti bezbožník záloh; to, čo vzal násilne, nahradí a bude chodiť v ustanoveniach života nerobiac neprávosti, istotne bude žiť, nezomrie.

¹⁵tako da povrne zastavo, kar je po sili vzel, prinese nazaj, ravna po postavah življenja, ne delajoč nič krivičnega; gotovo bo živel, ne umrje;

¹⁶Nespomenú sa mu niktoré jeho hriechy, ktorými hrešil; činí súd a spravedlivosť, istotne bude žiť.

¹⁶nobeden iz grehov njegovih, ki jih je zagrešil, se mu ne bo spominjal; pravici in pravičnosti je stregel: gotovo bo živel.

¹⁷A jednako hovoria synovia tvojho ľudu: Nie je správnou cesta Pánova; ale je to ich cesta, ktorá nie je správna.

¹⁷Toda ljudstva tvojega sinovi pravijo: Ni ravna pot Gospodova! ko vendar njih pot ni ravna.

¹⁸Keď sa odvráti spravedlivý od svojej spravedlivosti a pácha neprávosť, zomrie za to.

¹⁸Ko se odvrne pravični od pravičnosti svoje in počenja krivičnost, umrje zategadelj.

¹⁹A zase, keď sa odvráti bezbožník od svojej bezbožnosti a činí súd a spravedlivosť, ten bude žiť pre tie veci.

¹⁹In ko se odvrne brezbožni od krivičnosti svoje in streže pravici in pravičnosti, bo živel zaradi tega.

²⁰A predsa hovoríte: Nie je správnou cesta Pánova. Každého vás budem súdiť podľa jeho ciest, dome Izraelov!-

²⁰A vi vendar pravite: Ni ravna pot Gospodova. Vsakega izmed vas bom sodil po potih njegovih, o družina Izraelova!

²¹A stalo sa dvanásteho roku, desiateho mesiaca, piateho dňa toho mesiaca, od nášho prestehovania, že prišiel ku mne ubehlík z Jeruzalema a vravel: Mesto je zbité.

²¹In zgodilo se je v dvanajstem letu našega ujetništva, peti dan desetega meseca, da pride k meni ubežnik iz Jeruzalema in reče: Mesto je premagano!

²²A ruka Hospodinova bola prišla na mňa večer, prv ako bol prišiel ubehlík, a otvoril moje ústa, až prišiel ku mne ráno, a tak sa otvorily moje ústa, a nebol som už viacej nemý.

²²GOSPODOVA roka pa je prišla nadme zvečer, preden je ubežnik prišel; in odprl mi je usta, dokler ni prišel oni k meni zjutraj, in tako so bila usta moja odprta in nisem več molčal.

²³A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²³In pride mi beseda GOSPODOVA, govoreč:

²⁴Synu človeka, obyvatelia tých spustošenín na zemi Izraelovej hovoria, že vraj Abrahám bol sám jediný a dostal zem do državia; ale nás je mnoho, nám je daná zem do državia.

²⁴Sin človečji, prebivalci tistih razvalin po zemlji Izraelovi govore in pravijo: Abraham je bil edinec in je dobil to deželo v posest; nas je pa veliko, nam je dežela dana v posest.

²⁵Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: S krvou jedávate a svoje oči pozdvihujete k svojim ukydaným bohom a vylievate krv a mali by ste dostať zem do državia?

²⁵Zatorej jim reci: Tako pravi Gospod Jehova: Jeste meso s krvjo in obračate oči h grdim malikom svojim ter prelivate kri, in vi naj bi posedli deželo?

²⁶Stojíte na svojom meči, páchate ohavnosť, a každý poškvrňujete ženu svojho blížneho a mali by ste dostať zem do državia?

²⁶Zanašate se na svoj meč, gnusobe počenjate in oskrunjate ženo drug drugemu, in vi naj bi posedli deželo?

²⁷Takto im povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Ako že ja žijem, tí, ktorí sú v tých spustošeninách, padnú od meča, a kto je na šírom poli, toho dám divej zveri, aby ho zožrala, a tí, ktorí sú na hradoch a v jaskyniach, pomrú morom.

²⁷Tole jim povej: Tako pravi Gospod Jehova: Kakor res živim, kateri bivajo v razvalinah, padejo pod mečem; in kdor je na polju, tega dam divjim zverinam v žrtje, in kateri so v trdnjavah in votlinah, pomrjejo za kugo.

²⁸A obrátim zem na pustinu a na púšť; a tak prestane pýcha jej sily, a spustnú vrchy Izraelove, takže nebude nikoho, kto by išiel cez ne.

²⁸In storim deželo v puščavo in pustinjo, da preneha napuh moči njene; in opustošene bodo gore Izraelove, da nihče ne bo hodil po njih.

²⁹A zvedia, že ja som Hospodin, keď obrátim zem na pustinu a na púšť pre všetky ich ohavnosti, ktoré páchali.

²⁹Tedaj spoznajo, da sem jaz GOSPOD, ko storim deželo v puščavo in pustinjo zaradi vseh njih gnusob, ki so jih počenjali.

³⁰A ty, synu človeka, synovia tvojho ľudu sú to, ktorí sa shovárajú o tebe pri stenách a vo dveriach domov, a hovoria jeden druhému, každý svojmu bratovi: Nože poďte a počujte, jaké je to slovo, ktoré vyšlo od Hospodina!

³⁰Kar se pa tiče tebe, sin človečji, ljudstva tvojega sinovi se pogovarjajo o tebi ob zidovih in med hišnimi vrati in drug pravi drugemu, brat bratu: Pojdiva vendar in poslušajva, kakšna je beseda, ki prihaja od GOSPODA.

³¹A prichádzajú k tebe, jako prichádzava ľud, a sedia pred tebou jako môj ľud a počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia; lebo svojimi ústami konajú ľúbezné veci, ale ich srdce ide za ich mrzkým ziskom.

³¹In hodijo k tebi, kakor ko se ljudstvo shaja, in sedé pred teboj kakor ljudstvo moje in poslušajo besede tvoje, pa ne delajo po njih; kajti ljubeznivo govore s svojimi usti, njih srce se pa žene za njih dobičkom.

³²A hľa, si im ako ľúbezná pieseň speváka krásneho hlasu a hrajúceho výborne, a tiež počuť počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia.

³²In glej, ti si jim kakor pesem o ljubezni, kakor če kdo zna lepo peti in sladko gosti: poslušajo besede tvoje, a ne delajo po njih.In kadar pride to (glej, že prihaja!), tedaj spoznajo, da je bil prorok med njimi.

³³No, keď to prijde, hľa, už aj ide, vtedy zvedia, že bol prorok medzi nimi.

³³In kadar pride to (glej, že prihaja!), tedaj spoznajo, da je bil prorok med njimi.