¹A po tých veciach za kraľovania Artaxerxa, perzského kráľa, išiel hore Ezdráš, syn Seraiáša, syna Azariáša, syna Hilkiáša.

¹A po teh zgodbah, ob vladanju Artakserksa, kralja v Perziji, je šel Ezra, sin Seraja, sinu Azarija, sinu Hilkija,

²syna Šallúma, syna Cádoka, syna Achitúba,

²sinu Saluma, sinu Zadoka, sinu Ahituba,

³syna Amariáša, syna Azariáša, syna Merajóta,

³sinu Amarija, sinu Azarija, sinu Merajota,

⁴syna Zerachiáša, syna Uzziho, syna Bukkiho,

⁴sinu Zerahija, sinu Uzija, sinu Bukija,

⁵syna Abišuu, syna Pinchsa, syna Eleazára, syna Árona, najvyššieho kňaza.

⁵sinu Abisua, sinu Pinehasa, sinu Eleazarja, sinu Arona, prvega duhovnika –

⁶Ten istý Ezdráš išiel hore z Babylona, a bol to učený človek, zbehlý v zákone Mojžišovom, ktorý dal Hospodin, Bôh Izraelov, a kráľ mu dal podľa toho, jako bola ruka Hospodina, jeho Boha, na ňom, všetko, čo si žiadal.

⁶ta Ezra je šel gori iz Babilona. Ta je bil Pismouk, izurjen v zakonu Mojzesovem, ki ga je bil dal GOSPOD, Bog Izraelov. In ker je bila roka GOSPODA, Boga njegovega, nad njim, mu je dal kralj vse, kar je prosil.

⁷A išli hore aj niektorí zo synov Izraelových i z kňazov i Levitov i spevákov i vrátnych i Netinejcov do Jeruzalema v siedmom roku kráľa Artaxerxa.

⁷In ž njim je šlo nekaj sinov Izraelovih in duhovnikov in levitov in pevcev in vratarjev in Netinimcev gori v Jeruzalem, v sedmem letu kralja Artakserksa.

⁸A prišiel do Jeruzalema piateho mesiaca, a to bol siedmy rok kráľov.

⁸In dospel je v Jeruzalem v petem mesecu, ko je bilo sedmo leto kraljevo.

⁹Lebo prvého dňa prvého mesiaca odišiel hore z Babylona a prvého dňa piateho mesiaca prišiel do Jeruzalema tak, ako bola dobrá ruka jeho Boha na ňom.

⁹Zakaj prvi dan prvega meseca je bil določen odhod iz Babilona, prvi dan petega meseca pa je dospel v Jeruzalem, kjer je bila dobrotljiva roka Boga njegovega nad njim.

¹⁰Lebo Ezdráš bol ustavil svoje srdce zpytovať zákon Hospodinov a činiť a učiť v Izraelovi ustanovenie a súd.

¹⁰Zakaj Ezra je pripravil srce svoje, da bo preiskoval zakon GOSPODOV in ga izpolnjeval ter da bo učil v Izraelu postave in sodbe.

¹¹A toto je odpis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone, učenému v slovách prikázaní Hospodinových a jeho ustanovení o Izraelovi:

¹¹To pa je prepis lista, ki ga je dal kralj Artakserks duhovniku in pismouku Ezru, pismouku v besedah zapovedi GOSPODOVIH in njegovih postav za Izraela.

¹²Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone Boha nebies, dokonalý pokoj a tak ďalej.

¹²Artakserks, kralj kraljev, Ezru duhovniku, popolnemu pismouku zakona Boga nebes, in tako dalje.

¹³Odo mňa je daný rozkaz, aby každý, kto by v mojom kráľovstve z ľudu Izraelovho a z jeho kňazov i Levitov chcel dobrovoľne ísť do Jeruzalema s tebou, aby išiel,

¹³Izdajem ukaz, da naj pojdejo s teboj vsi od ljudstva Izraelovega in njih duhovnikov in levitov v državi moji, ki hočejo rade volje iti v Jeruzalem.

¹⁴pretože si poslaný od kráľa a od jeho siedmich radcov, aby si prezkúmal veci o Judsku a o Jeruzaleme podľa zákona svojho Boha, ktorý máš vo svojej ruke,

¹⁴Ker si poslan od kralja in od njegovih sedmih svetovalcev, da napraviš preiskavo o Judi in Jeruzalemu na podlagi zakona Boga svojega, ki je v roki tvoji,

¹⁵a aby si doniesol striebro a zlato, ktoré dobrovoľne obetovali kráľ a jeho radcovia Bohu Izraelovmu, ktorého príbytok je v Jeruzaleme,

¹⁵in da odneseš tja srebro in zlato, ki so ga kralj in svetniki njegovi radovoljno darovali Bogu Izraelovemu, čigar prebivališče je v Jeruzalemu,

¹⁶a všetko striebro a zlato, ktoré najdeš v celej krajine Babylonskej s dobrovoľnou obeťou ľudu a kňazov, ktorí by dobrovoľne obetovali pre dom svojho Boha, ktorý je v Jeruzaleme.

¹⁶in vse srebro in zlato, ki ga dobiš v vsej pokrajini Babilonski, s tem vred, kar bo ljudstvo in duhovništvo prostovoljno darovalo za hišo Boga svojega, ki je v Jeruzalemu:

¹⁷Preto nakúp bez odkladu za to striebro volov, baranov, oviec ako aj ich obilných obetí a ich liatych obetí a obetuj ich na oltári domu vášho Boha, ktorý je v Jeruzaleme.

¹⁷zato nakupi z vso marljivostjo s temle denarjem govedi, ovnov, jagnjet in njim pristojnih jedilnih in pitnih daril ter jih daruj na oltarju v hiši Boga vašega, ki je v Jeruzalemu.

¹⁸A čo sa ti bude vidieť za dobré i tvojim bratom učiniť s ostatkom striebra a zlata, učiňte podľa vôle svojho Boha.

¹⁸In kar se tebi in bratom tvojim vzvidi storiti z ostalim srebrom in zlatom, storíte po volji Boga svojega!

¹⁹A nádoby, ktoré sú ti dané pre službu domu tvojho Boha, oddaj všetky pred Bohom Jeruzalema.

¹⁹In posode, ki so ti dane za službo v hiši Boga tvojega, oddaj pošteno pred Bogom v Jeruzalemu.

²⁰A ostatné, čo by bolo potrebné pre dom tvojho Boha, čo by ti pripadlo dať, to dáš z domu pokladov kráľových.

²⁰In karkoli bo še potrebno za hišo Boga tvojega, kar se ti naključi izdati, daj iz kraljeve zakladnice.

²¹A ja, kráľ Artaxerxes, rozkazujem všetkým pokladníkom, ktorí ste za riekou, aby sa všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, učený v zákone Boha nebies, vykonalo bez odkladu,

²¹In jaz, kralj Artakserks, ukazujem vsem zakladnikom, ki so za reko, storite z vso marljivostjo, karkoli vas bo prosil Ezra duhovnik, pismouk v zakonu Boga nebes;

²²až do sto hrivien striebra a až do sto korcov pšenice a až do sto batov vína a až do sto batov oleja a soli bez zápisu.

²²dajte do sto talentov srebra in do sto meric pšenice in do sto batov vina in sto batov olja in soli brez mere.

²³Všetko, čo je z rozkazu Boha nebies, nech sa vykoná presne pre dom Boha nebies. Lebo načo má byť zanietená prchlivosť na kráľovstvo kráľa a na jeho synov?!

²³Karkoli je zapovedano po Bogu nebes, naj se natančno stori za hišo Boga nebes, kajti čemu naj pride srd božji nad državo kraljevo in njegovih sinov?

²⁴A tiež vám oznamujeme, že čo do všetkých kňazov, Levitov, spevákov, vrátnych, Netinejcov a vôbec tých, ktorí konajú službu v dome toho Boha, nikto nemá práva uvaliť na nich daň, poplatok alebo clo.

²⁴Tudi se vam naznanja, da nimate oblasti, nakladati davke, užitnino in cestnino kateremukoli iz duhovnikov, levitov, pevcev, vratarjev, Netinimcev in služabnikov te hiše Božje.

²⁵A ty, Ezdrášu, podľa múdrosti svojho Boha, ktorou si obdarený, ustanov vrchnostenské osoby a sudcov, ktorí by súdili všetok ľud, ktorý je za riekou, zo všetkých tých, ktorí sú znalí zákonov tvojho Boha, a toho, kto by ich neznal, naučíte.

²⁵Ti pa, Ezra, po modrosti tvojega Boga, katera je v tvoji roki, postavi za sodnike in pravdnike, ki naj sodijo vse ljudstvo onostran reke, vse take, ki poznajo tvojega Boga postave. In kdor jih ne pozna, tega naučite.

²⁶Ale nad každým, nech by to bol ktokoľvek, kto by nečinil zákona tvojho Boha a zákona kráľovho, nech sa bez odkladu vykoná súd, už či aby zomrel či aby bol poslaný do vyhnanstva či aby bol pokutovaný na majetku alebo aby bol zatvorený do žalára.-

²⁶In kdorkoli ne bo izpolnjeval postave Boga tvojega in postave kraljeve, nad tem naj se izvrši sodba z vso strogostjo, bodisi na smrt ali v prognanstvo ali v zaplenjenje imetja ali v ječo.

²⁷Požehnaný Hospodin, Bôh našich otcov, ktorý dal takú vec do srdca kráľovho, aby okrášlil dom Hospodinov, ktorý je v Jeruzaleme!

²⁷Hvaljen bodi Jehova, naših očetov Bog, ki je to dal kralju v srce, da se odiči hiša GOSPODOVA, ki je v Jeruzalemu,in ki mi je naklonil milost pred kraljem in svetovalci njegovimi in pred vsemi kraljevimi močnimi vojvodami! In tako sem se ohrabril po roki GOSPODA, Boga svojege, ki je bila nad menoj, in izbral sem prvake Izraelove, da bi šli gori z menoj.

²⁸A naklonil ku mne milosť pred kráľom a pred jeho radcami a pred všetkými kniežatami kráľovými, mocnými! A ja súc posilnený podľa toho, jako bola ruka Hospodina, môjho Boha, nado mnou, shromaždil som popredných z Izraela, aby išli so mnou hore.

²⁸in ki mi je naklonil milost pred kraljem in svetovalci njegovimi in pred vsemi kraljevimi močnimi vojvodami! In tako sem se ohrabril po roki GOSPODA, Boga svojege, ki je bila nad menoj, in izbral sem prvake Izraelove, da bi šli gori z menoj.