¹Ale hovorím: Po celý čas, dokiaľ je dedič nedospelý, v ničom nie je rozdielny od sluhu, hoci je pánom všetkého;

¹Pravim pa, dokler je dedič nedoleten, se nič ne razločuje od sužnja, čeprav je vsega gospodar;

²ale je pod tútormi a pod správcami, až do času, ktorý určil otec.

²marveč je pod varuhi in oskrbniki do dne, postavljenega po očetu.

³Tak i my: keď sme boli nedospelí, boli sme podrobení pod živly sveta, v službu.

³Tako smo bili tudi mi, dokler smo bili nedoletni, pod prvim ukom sveta zasužnjeni;

⁴Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon,

⁴ko pa je bil dopolnjen čas, je odposlal Bog Sina svojega, rojenega iz žene, podvrženega postavi,

⁵aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo.

⁵da odkupi tiste, ki so bili pod postavo, da prejmemo sinovstvo.

⁶A že ste synovia, poslal Bôh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!

⁶Ker ste pa sinovi, je odposlal Bog Duha Sina svojega v vaša srca, ki kliče: Abá, Oče!

⁷Takže už nie si sluha, ale syn, a jestli syn, aj dedič Boží skrze Krista.

⁷Tako nisi več suženj, ampak sin; ako pa si sin, si tudi dedič po Bogu.

⁸Ale vtedy neznajúc Boha slúžili ste bohom, ktorí prírodou nie sú nimi.

⁸Ali takrat ste, seveda ne poznavajoč Boga, sužnjevali tistim, ki po naravi niso bogovi;

⁹Ale teraz poznajúc Boha, ba čo viac, poznaní súc od Boha, jakože sa opät obraciate k bezvládnym a biednym živlom, ktorým chcete zase slúžiť znova?

⁹a sedaj, spoznavši Boga, še bolj pa spoznani od Boga, kako da se zopet vračate k prvim naukom, medlim in ubornim, ki jim hočete vnovič sužnjevati?

¹⁰Bedlivo pozorujete na dni, mesiace, časy a roky.

¹⁰Dneve obhajate in mesece in čase in leta!

¹¹Bojím sa o vás, aby som nejako nebol nadarmo pracoval na vás.

¹¹Bojim se za vas, da bi se ne bil morda zastonj trudil za vas.

¹²Buďte jako ja, lebo aj ja som ako vy, bratia, prosím vás. Nič ste mi neublížili.

¹²Bodite kakor sem jaz, ker sem tudi jaz kakor vi, bratje, prosim vas.

¹³A viete, že som vám tam prv pre slabosť tela zvestoval evanjelium.

¹³Nobene krivice mi niste storili; veste pa, da sem vam v slabosti mesa [Ali: spričo telesne slabosti.] najprvo oznanjeval evangelij,

¹⁴A nepohŕdli ste mojím pokušením na mojom tele ani ste ním neopovrhli, ale ako anjela Božieho ste ma prijali, jako Krista Ježiša.

¹⁴in me niste vzlic svoji izkušnjavi na mesu mojem zaničevali, ne zavrgli, marveč kakor angela Božjega ste me sprejeli, kakor Kristusa Jezusa.

¹⁵Jaké bolo teda vaše blahoslavenstvo a kde je?! Lebo vám dávam svedoctvo, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili svoje oči a dali mi.

¹⁵Kje je torej vaše tedanje blaženstvo? kajti pričam vam, da bi bili, ko bi bilo mogoče, oči svoje izdrli in jih meni dali.

¹⁶Tak teda som sa vám stal nepriateľom pravdu vám hovoriac?

¹⁶Tako sem torej postal vaš sovražnik, govoreč vam resnico?

¹⁷Nedobre horlia za vás, ale vytvoriť vás chcú, aby ste za nich horlili.

¹⁷Vnemajo se za vas, pa ne kakor je prav, temuč izkleniti vas hočejo od mene, da bi se vi zanje vnemali.

¹⁸A dobre je horliť v dobrom vždycky, a nie len v tedy, keď som prítomný u vás.

¹⁸Dobro pa je, vnemati se v dobrem vsekdar, in ne samo, kadar sem jaz pri vas.

¹⁹Moje deti, ktorých zase rodím v bolestiach, dokiaľ nebude Kristus vypodobený vo vás!

¹⁹Otroci moji, ki jih zopet z bolečinami porajam, dokler se ne upodobi Kristus v vas –

²⁰No, chcel by som teraz byť prítomný u vás a zmeniť svoj hlas, lebo som v rozpakoch o vás.

²⁰želel bi pa biti sedaj pri vas in premeniti glas svoj, ker sem v zadregi zastran vas.

²¹Povedzte mi vy, ktorí to chcete byť pod zákonom, či nečujete zákona?

²¹Recite mi, kateri hočete biti pod postavo, ne slišite li postave?

²²Lebo je napísané, že Abrahám mal dvoch synov, jedného od dievky, otrokyne, a jedného od slobodnej, zákonitej ženy.

²²Kajti pisano je, da je imel Abraham dva sina, enega od dekle in enega od svobodnice.

²³Ale ten od dievky sa narodil podľa tela a ten zo slobodnej zo zasľúbením,

²³Toda kateri je bil od sužnje, se je narodil po mesu, a kateri od svobodne, po obljubi.

²⁴ktoré to veci sú alegóriou, obrazom lebo to sú tie dve smluvy, jedna s vrchu Sinai, rodiaca deti v rabstvo, a to je Hagar.

²⁴To pa je v prispodobi govorjeno: ti dve ženi sta namreč dve zavezi, ena z gore Sinajske, ki rodi za sužnost, in ta je Agara.

²⁵Lebo Hagarou je vrch Sinai v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo aj on slúži v rabstve so svojimi deťmi.

²⁵Agara pa pomeni goro Sinaj v Arabiji in stoji v eni vrsti s sedanjim Jeruzalemom, ki sužnjuje z otroki svojimi.

²⁶Ale ten vrchný Jeruzalem je slobodnou, ktorý je matkou všetkých nás.

²⁶A gornji Jeruzalem je svobodnica, in ta je naša mati.

²⁷Lebo je napísané: Veseľ sa, neplodná, ty, ktorá nerodíš! Vykríkni a zvolaj, ktorá nepracuješ ku porodu! Lebo viacej bude mať detí opustená ako tá, ktorá má muža.

²⁷Kajti pisano je: „Razveseli se, nerodovitna, ki ne porajaš; zaukaj in kliči, ki nisi v porodnih bolečinah; zakaj mnogo več je otrok te, ki je osamljena, nego one, ki ima moža“.

²⁸Ale my, bratia, sme jako Izák, deťmi zasľúbenia.

²⁸Mi pa smo, bratje, kakor Izak, otroci obljube.

²⁹Lež ako vtedy ten narodený podľa tela prenasledoval toho, ktorý bol podľa Ducha, tak i teraz.

²⁹Ali kakor je takrat tisti, ki se je po mesu narodil, preganjal tega, ki je bil po Duhu rojen, tako tudi sedaj.

³⁰Ale čo hovorí Písmo? Vyžeň dievku i jej syna, lebo syn dievky nebude dediť so synom slobodnej.

³⁰Toda kaj pravi pismo? „Spodi deklo in nje sina; zakaj ne bo dedoval sin sužnje s sinom svobodnice“.Zato, bratje, nismo otroci sužnje, ampak svobodne.

³¹A tak tedy, bratia, nie sme deťmi dievky, ale deti slobodnej.

³¹Zato, bratje, nismo otroci sužnje, ampak svobodne.