¹A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý!

¹Ko je pa Abram imel devetindevetdeset let, se prikaže GOSPOD Abramu ter mu reče: Jaz sem Bog silni, Vsemogočni; neprestano hodi pred menoj in popoln bodi.

²A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne.

²In zavezo svojo naredim med seboj in teboj in pomnožim te presilno.

³Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol:

³Tedaj pade Abram na obličje svoje, in Bog je govoril ž njim, rekoč:

⁴Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.

⁴Jaz sem, glej, zaveza moja je s teboj, in oče bodeš množici narodov.

⁵Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov.

⁵In ne bo se več imenovalo ime tvoje Abram, temuč ime tvoje bodi Abraham [T. j. oče množice.], zakaj za očeta množici narodov sem te postavil.

⁶Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba.

⁶In naredim te rodovitnega presilno, in storim te v narode, in kralji bodo izhajali iz tebe.

⁷A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.

⁷In ustanovitim zavezo svojo med seboj in teboj in semenom tvojim za teboj po rodovih njegovih, da bo zaveza večna, da sem ti jaz Bog in semenu tvojemu za teboj.

⁸A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom.

⁸In dam tebi in semenu tvojemu za teboj deželo tujčevanja tvojega, vso deželo Kanaansko, v večno posest, in bodem jim Bog.

⁹A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach.

⁹In reče Bog Abrahamu: Ti torej hrani zavezo mojo, ti in seme tvoje za teboj po rodovih svojih.

¹⁰Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia.

¹⁰Ta je zaveza moja med menoj in vami in semenom tvojim za teboj, ki naj jo ohranite: Obrezan vam bodi vsak moški.

¹¹Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.

¹¹Obrezujte torej meso prednje kožice svoje; to bodi zaveza med menoj in vami.

¹²A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena;

¹²Osem dni po porodu naj se obreže vsak moški po rodovih vaših, rojen doma ali kupljen z denarjem od katerihkoli tujcev, ki niso iz tvojega semena.

¹³istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou.

¹³Vsekakor bodi obrezan i rojeni na domu tvojem i kupljeni z denarjem tvojim: tako bode zaveza moja na vašem mesu za večno zavezo.

¹⁴Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu.

¹⁴Neobrezan moški pa, ki ne obreže mesa kožice svoje, ta duša bo iztrebljena izmed ljudstva svojega; prelomil je zavezo mojo.

¹⁵A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára.

¹⁵In Bog reče Abrahamu: Za Sarajo pa, ženo tvojo: ne imenuj je Saraje, ampak Sara [T. j. kneginja.] ji bodi ime.

¹⁶A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej.

¹⁶Ker blagoslovil jo bom in tudi iz nje ti dam sina; blagoslovil jo bom, da bode mati narodov, kralji ljudstev bodo iz nje.

¹⁷Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?

¹⁷Tedaj pade Abraham na obličje svoje in se zasmeje ter pravi v srcu svojem: Bo li sto let staremu se rodil otrok? in Sara, devetdeset let stara, bo li rodila?

¹⁸A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou!

¹⁸In reče Abraham Bogu: O da bi le Izmael živel pred teboj!

¹⁹A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.

¹⁹A Bog veli: Vendar ti pa Sara, žena tvoja, bo rodila sina, in ga imenuj Izaka; in zavezo svojo ustanovitim ž njim, da bodi večna zaveza semenu njegovemu za njim.

²⁰Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.

²⁰A tudi za Izmaela sem te uslišal: glej, blagoslovil sem ga, in ga storim rodovitnega in ga pomnožim presilno; dvanajst knezov bo rodil, in naredim ga za očeta velikega naroda.

²¹Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku.

²¹Zavezo svojo pa ustanovim z Izakom, ki ti ga bo Sara rodila o ravno tem času ob letu.

²²A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba.

²²In nehal se je pogovarjati ž njim in šel je Bog gori od Abrahama.

²³A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh.

²³Tedaj vzame Abraham Izmaela, sina svojega, in vse rojene v hiši svoji in kateregakoli je bil kupil z denarjem svojim: vsakega moškega iz domačih svojih, in še isti dan obreže meso njih kožic, kakor je ž njim Bog govoril.

²⁴A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.

²⁴Imel pa je Abraham devetindevetdeset let, ko je bilo obrezano meso neobreze njegove,

²⁵A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.

²⁵Izmael pa, sin njegov, trinajst let, ko je bilo obrezano meso neobreze njegove.

²⁶Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn.

²⁶Ravno tisti dan sta bila obrezana Abraham in Izmael, sin njegov.In vsi moški hiše njegove, i rojeni doma i kupljeni z denarjem od tujca, so bili obrezani ž njim vred.

²⁷A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.

²⁷In vsi moški hiše njegove, i rojeni doma i kupljeni z denarjem od tujca, so bili obrezani ž njim vred.