¹A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril.

¹In GOSPOD je obiskal Saro, kakor je bil rekel, in storil je GOSPOD Sari, kakor je bil govoril.

²A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh.

²Spočne namreč in porodi Sara Abrahamu sina, v starosti njegovi, v določeni čas, ki ga je bil povedal Bog.

³A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák.

³In Abraham je imenoval sina svojega, ki se mu je rodil, ki mu ga je porodila Sara, Izaka [T. j. smeh.]

⁴A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh.

⁴In obreže Abraham Izaka, sina svojega, ko je imel osem dni, kakor mu je bil zapovedal Bog.

⁵A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn.

⁵Imel je pa Abraham sto let, ko se mu je rodil Izak, sin njegov.

⁶A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať.

⁶In Sara reče: Smeh mi je napravil Bog; kdorkoli bo slišal, smejal se bo z menoj vred.

⁷A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe.

⁷Še reče: Kdo bi bil rekel Abrahamu: Dojila bo otroke Sara! in vendar sem porodila sina v starosti njegovi!

⁸A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák.

⁸In dete je raslo in je bilo odstavljeno; in Abraham napravi pojedino veliko v dan, ko je bil Izak odstavljen.

⁹A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač.

⁹In Sara je videla sina Agare Egipčanke, ki ga je bila rodila Abrahamu, da se posmehuje,

¹⁰A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom.

¹⁰in reče Abrahamu: Spódi to deklo in njenega sina; kajti sin te dekle ne bode dedič s sinom mojim, z Izakom.

¹¹Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna.

¹¹To pa se je silno hudo videlo Abrahamu zaradi sina njegovega.

¹²Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä.

¹²A Bog veli Abrahamu: Ne zdi naj se ti hudo zaradi dečka in zaradi dekle tvoje; karkoli ti poreče Sara, poslušaj glas njen; zakaj v Izaku se ti bo imenovalo seme.

¹³Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom.

¹³Pa tudi sina te dekle razmnožim v narod, ker je seme tvoje.

¹⁴Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby.

¹⁴Abraham torej vstane zgodaj tisto jutro, vzame kruha in meh vode ter izroči Agari in naloži na njeno ramo, in tudi dečka, pa jo odpravi. Šla je torej in tavala po puščavi Bersabejski.

¹⁵A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov

¹⁵Ko pa ji je pošla voda iz meha, odloži dečka pod grmovje.

¹⁶a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala.

¹⁶In umakne se strani ter mu sede nasproti, tako daleč, kakor nese lok; dejala je namreč: Naj ne vidim, ko bo umiral deček. In njemu nasproti sedeč, je jokala naglas.

¹⁷A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je.

¹⁷Slišal pa je Bog dečkov jok, in zakliče angel Božji Agari z neba ter ji reče: Kaj ti je, Agara? Ne boj se; zakaj Bog je čul dečkov glas tam, kjer je.

¹⁸Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom.

¹⁸Vstani, dvigni dečka in ga primi z roko svojo; kajti naredim ga za očeta naroda velikega.

¹⁹A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca.

¹⁹Tedaj odpre Bog oči njene, da vidi studenec; in gre in napolni meh svoj z vodo in da dečku piti.

²⁰A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa.

²⁰In Bog je bil z dečkom, da je odrastel; bival pa je v puščavi in bil strelec z lokom.

²¹A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme.

²¹In živel je v puščavi Paranski, in mati mu je dobila ženo iz Egiptovske dežele.

²²A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš.

²²Zgodi se pa v tistem času, da ogovori Abimelek in Pikol, poveljnik vojske njegove, Abrahama, rekoč: Bog je s teboj v vsem, kar počenjaš.

²³A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš.

²³Zdaj torej mi prisezi pri Bogu tukaj, da se mi ne bodeš lagal, ne sinu mojemu, ne vnuku mojemu, temuč da boš izkazoval enako prijaznost, kakršno sem izkazal jaz tebi, meni in deželi, v kateri gostuješ.

²⁴A Abrahám povedal: Ja prisahám.

²⁴In Abraham reče: Jaz prisežem.

²⁵Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi.

²⁵Grajal pa je Abraham Abimeleka zaradi vodnjaka, ki so se ga bili siloma polastili hlapci Abimelekovi.

²⁶A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes.

²⁶Abimelek pa reče: Ne vem, kdo je to storil, dá, tudi ti mi nisi povedal, niti jaz nisem slišal o tem, razen danes.

²⁷A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu.

²⁷In Abraham vzame čred in goved ter jih da Abimeleku; in obadva skleneta zavezo.

²⁸A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne.

²⁸Postavil pa je bil Abraham sedem mladih ovac od črede posebe.

²⁹A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne?

²⁹Zato reče Abimelek Abrahamu: Čemu tistih sedem mladih ovac, ki si jih postavil posebe?

³⁰A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu.

³⁰In on reče: Teh sedem mladih ovac prejmeš iz roke moje, in to mi bodi za pričevalo, da sem jaz izkopal ta vodnjak.

³¹Preto nazvali to miesto Bér-šeba, lebo tam prisahali obidvaja.

³¹Zato je imenoval tisti kraj Bersebo [T. j. Studenec prisege.], ker sta tam prisegla oba.

³²A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov.

³²In tako sta sklenila zavezo pri Bersebi; in vstane Abimelek in Pikol, poveljnik vojske njegove, ter se vrneta v pokrajino Filistejsko.

³³A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného.

³³Abraham pa zasadi tamarisko pri Bersebi, in klical je tam ime GOSPODA, večnega Boga mogočnega.In bival je kot tujec v deželi Filistejcev mnogo dni.

³⁴A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.

³⁴In bival je kot tujec v deželi Filistejcev mnogo dni.