¹A Jakob povolal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v pozdejších dňoch.

¹In Jakob skliče sinove svoje ter reče: Zberite se, da vam oznanim, kar se vam bo godilo v poznejših dnevih.

²Shromaždite sa a počujte, synovia Jakobovi, počujte Izraela, svojho otca!

²Zberite se in čujte, sinovi Jakobovi, poslušajte, pravim, Izraela, očeta svojega!

³Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, predné dôstojnosti a predné moci.

³Ruben, ti si prvenec moj, moč moja in začetek mogočnosti moje, prednji v visokosti in prednji v krepkosti!

⁴Zkypenie u teba jako zkypenie vody; nebudeš vynikať, lebo si vystúpil na ložu svojho otca. Vtedy si poškvrnil moju posteľ vystúpiac na ňu.

⁴Vzkipel si kakor voda, ne boš imel prednosti, kajti vzpel si se na očeta svojega ležišče; tedaj si je onečastil. Šel je na postelj mojo!

⁵Simeon a Lévi sú bratia; ich meče sú nástrojmi ukrutnosti.

⁵Simeon in Levi sta brata: silovitosti orodje njiju meča.

⁶Nech nevojde moja duša do ich rady a moja sláva nech sa nepripojí k ich shromaždeniu, lebo vo svojom hneve zavraždili muža a vo svojej samovôli podrezali volovi žily.

⁶V skrivni njun posvet ne pridi duša moja, v njiju shod se ne druži slava moja; zakaj v jezi svoji sta ubila moža, in v razuzdanosti svoji sta ohromila junca.

⁷Zlorečený ich hnev, pretože bol násilnícky, a ich prchlivosť, pretože bola tvrdá. Rozdelím ich v Jakobovi a rozptýlim ich v Izraelovi.

⁷Prokleta njiju jeza, ker silna je bila, in njiju togota, ker neusmiljena je bila: razdelim ju v Jakobu in ju razkropim v Izraelu.

⁸Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvojho otca.

⁸Juda, tebe, da, tebe bodo slavili bratje tvoji; roka tvoja bode sovražnikom tvojim na tilniku, priklanjali se ti bodo očeta tvojega sinovi.

⁹Júda je ľvíča. Od lúpeže, môj synu, odišiel si hore. Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; kto ho zobudí, aby vstal?!

⁹Levov mladič je Juda; od plena, sin moj, si prišel kvišku. Počivajoč leži kakor lev in kakor levinja, kdo se ga drzne zbuditi?

¹⁰Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo, a jeho budú poslúchať národy.

¹⁰Ne vzame se žezlo od Jude, niti vladarska palica izmed nog njegovih, dokler ne pride Šilo [T. j. pokoj; drugi tolmačijo: dokler ne pride v Silo.], in njemu bode pokorščina narodov.

¹¹Priviaže svoje osľa na vinič a na výbornú révu syna svojej oslice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hrozna svoj odev.

¹¹Priveže za trto osliča svojega in za plemenito trto oslice svoje mladiča ter pere v vinu obleko svojo in v krvi grozdja plašč svoj;

¹²Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko.

¹²oči so mu žareče od vina in zobje beli od mleka.

¹³Zabulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prístavom lodí, a jeho hranica sa potiahne na Sidon.

¹³Zebulon bo prebival ob pristanišču morskem in pristanišče bo ladjam in stran njegova proti Sidonu.

¹⁴Izachár, kostnatý osol silný, ktorý leží medzi dvoma ohradami.

¹⁴Isahar je osel močnih kosti, ležeč med ograjami.

¹⁵Keď uvidí odpočinok, že je dobrý, a zem, že je rozkošná, zohne svoje plece, aby niesol bremä a slúžiac bude dávať daň.

¹⁵Ko bo videl, da je pokoj dober in da je prijetna dežela njegova, podstavi ramo svojo, da nosi tovor, in postane davku podvržen tlačan.

¹⁶Dán, bude súdiť svoj ľud ako jedno z pokolení Izraelových.

¹⁶Dan bo sodil ljudstvo svoje kakor eden rodov Izraelovih.

¹⁷Dán bude hadom na ceste, jedovatým hadom rohatým na chodníku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jazdec nazad.

¹⁷Dan bode kakor kača ob potu, gad ob stezi, ki pika konja v kopita, da se jezdec zvrne znak.

¹⁸Na tvoje spasenie očakávam, Hospodine!

¹⁸Rešenje tvoje čakam, o GOSPOD!

¹⁹Gád, zástup ho bude sovierať, ale naposledy on sovrie.

¹⁹Gad, bojna gneča bo pritiskala nanj, on pa jim bo pritiskal na pete.

²⁰Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať rozkošné potraviny kráľovské.

²⁰Od Aserja pride maščoba, kruh njegov, in on bo dajal slaščice kraljeve.

²¹Naftali, vypustená jelenica, ktorý dáva krásne reči.

²¹Neftali je košuta izpuščena, on govori besede lepe.

²²Jozef je syn plodného stromu, syn plodného stromu nad prameňom; jeho letorasty vychádzajú na múr.

²²Sin rodovitnega drevesa je Jožef, sin rodovitnega drevesa ob studencu, mladike njegove se vzpenjajo čez zidovje.

²³Boli ho naplnili horkosťou; strieľali do neho a útočili na neho strelci, strieľajúci strely z lučišťa.

²³Hudo so ga užalili in nanj streljali in ga preganjali lokostrelci:

²⁴No, jeho lučište zostalo v sile, a pružnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jakobovho, odtiaľ pastier, kameň Izraelov,

²⁴vendar nepremičen ostane lok njegov in gibčni lahti rok njegovih, po rokah Mogočnega Jakobovega. Odtod je pastir, kamen Izraelov:

²⁵od silného Boha, Boha tvojho otca, ktorý ti bude pomáhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa požehná požehnaním neba s hora, požehnaniami hlbiny, ktorá sa rozkladá pod zemou dole, požehnaniami pŕs a lona.

²⁵od mogočnega Boga očeta tvojega, ki ti bo pomagal, in od Vsegamogočnega, ki te bo blagoslovil z blagoslovi nebes odzgoraj, z blagoslovi globine odspodaj, z blagoslovi prsi in maternice.

²⁶Požehnania tvojho otca budú mocnejšie ako boly požehnania mojich predkov, a to až po hranice večných brehov; budú složené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov.

²⁶Blagoslovi očeta tvojega presegajo blagoslove prednikov mojih do meje hribov večnih; bivajo naj na glavi Jožefovi in na temenu Odličnega med svojimi brati.

²⁷Benjamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpež a na večer rozdelí korisť.

²⁷Benjamin je volk, ki trga; zgodaj uživa rop in na večer deli plen.

²⁸To všetko sú pokolenia Izraelove, ktorých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a požehnal ich, každého z nich požehnal podľa toho, jaké bolo ktorého požehnanie.

²⁸Vsi ti so dvanajsteri rodovi Izraelovi; in to jim je govoril njih oče, ko jih je blagoslavljal; vsakega izmed njih je blagoslovil, kakor mu je bil določen blagoslov.

²⁹A prikázal im a riekol im: Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma k mojim otcom, do jaskyne, ktorá je na poli Efrona Hetejského,

²⁹In zapove jim in jim reče: Ko bom zbran k ljudstvu svojemu, pokopljite me pri mojih očetih, v jamo, ki je na njivi Efrona Hetejca,

³⁰v jaskyni, ktorá je na poli Machpela, ktorá je naproti Mamremu, v Kananejskej zemi, ktorú to jaskyňu kúpil Abrahám i s poľom od Efrona Hetejského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište.

³⁰v jamo, ki je na njivi Makpeli, nasproti Mamri v deželi Kanaanski, ki jo je kupil Abraham ž njivo vred od Efrona Hetejca v groba posest:

³¹Tam pochovali Abraháma i Sáru, jeho ženu; tam pochovali Izáka i Rebeku, jeho ženu, a tam som ja pochoval Leu.

³¹tam so pokopali Abrahama in Saro, ženo njegovo, tam so pokopali Izaka in Rebeko, ženo njegovo, in tam sem pokopal Lejo.

³²Pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta.

³²Kupljena je ona njiva in jama, ki je na njej, od Hetovih sinov.In ko je Jakob nehal zapovedovati sinom svojim, potegne noge svoje v posteljo in umrje, in zbran je bil k svojim ljudstvom.

³³A keď prestal Jakob prikazovať svojim synom, vyložil svoje nohy na posteľ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.

³³In ko je Jakob nehal zapovedovati sinom svojim, potegne noge svoje v posteljo in umrje, in zbran je bil k svojim ljudstvom.