¹Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.

¹Kajti ker ima postava le senco prihodnjih dobrot, ne prave podobe stvari, ne more vsako leto z istimi žrtvami, ki jih neprenehoma darujejo, nikdar popolne storiti teh, ki ž njimi pristopajo.

²Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?

²Ali bi jih sicer ne nehali darovati, ker bi službo opravljajoči, enkrat očiščeni, več ne imeli zavesti grehov?

³Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.

³A prav s temi žrtvami se obnovi spomin grehov vsako leto.

⁴Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.

⁴Nemogoče je namreč, da bi kri bikov in kozlov odvzemala grehe.

⁵Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.

⁵Zato govori Kristus, prihajajoč na svet: „Žrtve in daru nisi hotel, telo pa si mi pripravil;

⁶V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.

⁶žgalne daritve in daritve za grehe ti niso bile po volji,

⁷Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.

⁷tedaj sem rekel: Glej, prihajam (na čelu knjige je pisano o meni), da izpolnim, o Bog, voljo tvojo“.

⁸Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,

⁸Govoreč prej: „Žrtev in darov in žgalnih daritev in daritev za greh“ (ki se vendar darujejo po postavi) „nisi hotel in ti niso bile po volji“,

⁹potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;

⁹je rekel dalje: „Glej, prihajam, da izpolnim voljo tvojo“. Prvo odpravlja, da postavi drugo.

¹⁰v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.

¹⁰Na podlagi te volje smo posvečeni po daritvi telesa Jezusa Kristusa enkrat za vselej.

¹¹A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.

¹¹In vsak duhovnik stoji vsak dan v službi in daruje večkrat iste žrtve, ki nikdar ne morejo odvzeti grehov;

¹²Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.

¹²on pa je potem, ko je daroval eno samo žrtev za grehe, sedel za večno na desnico Božjo

¹³A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.

¹³in čaka odslej, da bodo sovražniki njegovi položeni za podnožje nogam njegovim.

¹⁴Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.

¹⁴Kajti z eno daritvijo je za večno popolne storil tiste, ki se posvečujejo.

¹⁵A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:

¹⁵Izpričuje nam pa to tudi sveti Duh; ko je bil namreč rekel:

¹⁶Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle

¹⁶„To je zaveza, ki jo bom sklenil ž njim po tistih dneh“, govori Gospod: „Postave svoje dam v njih srca in v njih misli jih zapišem

¹⁷a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

¹⁷in njih grehov in pregreškov se ne bom spominjal več“.

¹⁸A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.

¹⁸Kjer je pa odpuščenje teh, ni več daritve za grehe.

¹⁹Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -

¹⁹Ker imamo torej, bratje, trdno zaupanje, da nam je prost vhod v svetišče po krvi Jezusovi,

²⁰ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -

²⁰kateri vhod nam je posvetil kakor novo in živo pot skozi zagrinjalo, to je meso svoje,

²¹a veľkého kňaza nad domom Božím,

²¹in ker imamo duhovnika velikega čez hišo Božjo:

²²pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia

²²pristopimo z resničnim srcem, v popolni gotovosti vere, v srcih pokropljeni in očiščeni slabe vesti

²³a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.

²³in po telesu umiti s čisto vodo. Držimo se izpovedi svojega upanja neomahljivo; kajti zvest je on, ki je obljubil.

²⁴A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom

²⁴In opazujmo se med seboj, da se izpodbujamo k ljubezni in k dobrim delom;

²⁵neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

²⁵in ne opuščajmo zbora svojega, kakor je nekaterim navada, marveč opominjajmo drug drugega, in to tolikanj bolj, kolikor bolj vidite, da se bliža dan Gospodov.

²⁶Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

²⁶Ako namreč prostovoljno grešimo, potem ko smo prejeli spoznanje resnice, ni nobene žrtve več za grehe,

²⁷ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.

²⁷ampak neko strašno pričakovanje sodbe in gorečnost ognja, ki bo ugonabljal nasprotnike.

²⁸Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,

²⁸Kdor prelomi postavo Mojzesovo, umre brez usmiljenja po izpovedbi dveh ali treh prič:

²⁹a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!

²⁹koliko hujšo kazen, menite, zasluži, kdor je Sina Božjega teptal in zaničeval kri zaveze, ki je bil ž njo posvečen, in grdil Duha milosti?

³⁰Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.

³⁰Poznamo namreč njega, ki je rekel: „Moje je maščevanje, jaz bom povračal, govori Gospod“; in zopet: „Gospod bo sodil ljudstvo svoje“.

³¹Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.

³¹Strašno je pasti v roke živega Boga!

³²Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,

³²Spominjajte se pa prejšnjih dni, v katerih ste, potem ko ste bili razsvetljeni, prestali mnogi boj trpljenja,

³³keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.

³³zdaj v sramoti in stiski na ogled postavljeni, zdaj tesno združeni ž njimi, ki se jim je enako godilo.

³⁴Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.

³⁴Kajti tudi z jetniki ste imeli sočutje in rop imetja svojega ste z veseljem trpeli, vedoč, da imate boljše imetje in stalno v nebesih.

³⁵Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.

³⁵Ne mečite torej od sebe srčne zaupnosti svoje, ki ima veliko plačilo.

³⁶Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.

³⁶Stanovitnosti vam je namreč potreba, da dobite obljubo, storivši voljo Božjo.

³⁷Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.

³⁷Kajti „malo, malo še, in pride on, ki ima priti, in ne bo se mudil.

³⁸A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.

³⁸Pravičnik moj bo pa živel iz vere“, in: „Ako se umakne, duši moji ne bode po volji“.Mi pa nismo izmed onih, ki se umikajo in se pogube, temuč ki verujejo in ohranijo dušo.

³⁹Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.

³⁹Mi pa nismo izmed onih, ki se umikajo in se pogube, temuč ki verujejo in ohranijo dušo.