¹Beda zákonodarcom, ktorí vydávajú nespravedlivé zákony a pisateľom, ktorí píšu veci na ťarchu ľuďom,

¹Gorje jim, ki sklepajo krivične postave, in pisateljem, ki spisujejo nadlogo,

²aby odtisli núdznych od súdu a olúpili súd chudobných môjho ľudu; aby boly vdovy ich korisťou, a siroty plienia.

²da izpodrinejo siromake iz pravde in da ugrabijo pravico ubožcem ljudstva mojega, da jim bodo vdove za plen ter da oropajo sirote!

³Nuž čože urobíte v deň navštívenia a za búrky, ktorá prijde z ďaleka? Ku komu sa utečiete o pomoc a kde zanecháte svoju slávu?

³Kaj boste počeli ob dnevi obiskovanja in ob nevihti, ki pride iz daljave? h komu se zatečete za pomoč? in kam spravite bogastvo svoje?

⁴Nepozostane iba zohnúť sa medzi väzňami, a padnú medzi pobitými. Pri tom pri všetkom neodvráti sa jeho hnev, a ešte vždy bude jeho ruka vystretá.

⁴Nič drugega vam ne bo mogoče, nego sključiti se med ujetniki in pasti med ubitimi. Pri vsem tem se ne odvrne jeza Njegova, a še je iztegnjena Njegova roka.

⁵Beda Assúrovi, prútu môjho hnevu, a palicou je on v ich ruke, palicou môjho rozhnevania.

⁵Gorje Asircu, ki je šiba jeze moje in palica v roki njegovi togota moja!

⁶Pošlem ho na podlý národ pokrytecký: prikážem mu o ľude svojej prchlivosti, aby bral korisť a plienil plen a aby spôsobil to, že by šliapali po ňom ako po blate ulíc.

⁶Nad hinavski rod ga pošljem in zoper ljudstvo, s katerim se srdim, mu dam povelje, da naj pleni plen in da naj ropa rop in naj jih potepta kakor na ulicah blato.

⁷Ale on tak nedumá, a jeho srdce to tak nemyslí; ale v jeho srdci je myseľ zahladiť a vyplieniť národov nie málo.

⁷On seveda ne meni tako in srce njegovo ne misli tako; pogubiti mu je le namera in potrebiti narodov ne malo.

⁸Lebo hovorí: Či nie sú moje kniežatá všetky dovedna kráľmi?

⁸Kajti govori: Niso li vsi knezi moji tudi kralji?

⁹Či nie je Kalno jako Karchemiš? Či nie je Chamat ako Arpad? A či nie je Samária ako Damašek?

⁹Ni li Kalno kakor Karkemiš? ni li Hamat kakor Arpad? ni li kakor Damask Samarija?

¹⁰Ako našla moja ruka kráľovstvá modiel, ktorých rytiny boly predsa nad rytiny Jeruzalema a Samárie,

¹⁰Kakor je roka moja dosegla kraljestva malikov, katerih rezane podobe so bile lepše od jeruzalemskih in samarijskih –

¹¹či tedy, jako som učinil Samárii a jej modlám, neučiním tak i Jeruzalemu a jeho obrazom?

¹¹ali ne bom, kakor sem storil Samariji in malikom njenim, enako storil Jeruzalemu in njegovim podobam?

¹²A stane sa, keď dokoná Pán všetko svoje dielo na vrchu Sione a v Jeruzaleme, tak hovorí: Navštívim aj ovocie vysokomyseľnosti srdca kráľa Assýrie a nádheru vysokosti jeho očí.

¹²Zato se zgodi, ko Gospod dovrši vse delo svoje na gori Sionski in v Jeruzalemu, da bom kaznoval sad prevzetnega srca kralja asirskega in bahanje ponosnih oči njegovih.

¹³Lebo hovorí: V sile svojej ruky som to vykonal a vo svojej múdrosti, lebo som rozumný a odstránil som hranice národov a ich poklady som zraboval a strhol som ako mocný dolu s prestolov tých, ktorí sedeli na nich.

¹³Kajti govoril je: Z roke svoje krepkostjo sem storil to in z modrostjo svojo, ker sem razumen; in premaknil sem ljudstvom meje in uplenil sem njih zaklade in pahnil kot mogočnjak s prestolov nje, ki so na njih sedeli;

¹⁴Áno, moja ruka našla bohatstvo národov ako hniezdo, a jako sbierajú zanechané vajcia, tak som ja sobral celú zem, a nebolo nikoho, kto by bol pohnul čo len krýdlom, alebo kto by bol otvoril ústa alebo zapišťal.

¹⁴in roka moja je dosegla kakor gnezdo bogastvo ljudstev, in kakor bi pobiral jajca zapuščena, sem obral vso deželo, in ni ga bilo, da bi bil ganil s perutjo ali odprl usta ali začivkal. –

¹⁵Či sa bude honosiť sekera povyšujúc sa nad toho, kto ňou seká? Či sa bude velebiť píla nad toho, kto ju ťahá? Jako keby prút povznášal tých, ktorí ho zdvíhajú! Ako keby palica zdvíhala toho, kto nie je drevom!

¹⁵Se li more ponašati sekira proti njemu, ki seka ž njo? ali rezilo se poviševati proti njemu, ki ga rabi? kakor da bi šiba vihtela njega, ki jo dviga, kakor da bi privzdigovala palica človeka, ki ni od lesa!

¹⁶Preto pošle Panovník Hospodin Zástupov na jeho tučných vychudlosť, a pod jeho slávou sa zapáli cele iste, že bude horieť ako požiar;

¹⁶Zato pošlje Gospod, Jehova nad vojskami, med debeluhe njegove sušico, in pod slavo njegovo se vname požar, podoben ognjenemu požaru.

¹⁷lebo svetlo Izraelovo bude ohňom, a jeho Svätý bude plameňom, ktorý zapáli a strávi jeho bodľač i jeho tŕnie, a to jedného dňa!

¹⁷In luč Izraelova bode za ogenj in Svetnik njegov za plamen, ki zapali in požge grmovje in trnje njegovo en dan.

¹⁸I slávu jeho lesa i jeho úrodného poľa, od duše až do tela, všetko vyhubí, a bude, jako keď sa neduživý rozplýva a mizne.

¹⁸In pokonča slavo gozda njegovega in rodovitnih njiv njegovih z dušo in z mesom, da bode, kakor ko hira jetičnik.

¹⁹A ostatku stromov jeho lesa bude taký malý počet, že ich chlapča spíše.

¹⁹In majhen bode ostanek drevja v gozdu njegovem, da ga bo deček mogel zapisati.

²⁰A stane sa toho dňa, že ostatok Izraela a to, čo unikne záhube z domu Jakobovho, nebude sa viacej spoliehať na toho, kto ho bije, ale sa spoľahne na Hospodina, Svätého Izraelovho, v pravde.

²⁰In zgodi se tisti dan, da se ne bode ostanek Izraelov in kdor se ohrani hiši Jakobovi več opiral nanj, ki jih je tepel, marveč opiral se bo na GOSPODA, Svetnika Izraelovega, v resnici.

²¹Ostatok sa navráti, ostatok Jakobov, k silnému Bohu, Udatnému Hrdinovi.

²¹Ostanek se preobrne, ostanek Jakobov k mogočnemu Bogu.

²²Lebo keby bolo tvojho ľudu, Izraelu, jako morského piesku, len ostatok sa navráti z neho. Usúdená záhuba zaplaví spravedlivosťou jako povodeň.

²²Kajti ko bi bilo ljudstva tvojega, Izrael, kakor peska morskega, le ostanek se preobrne iz njega. Določeno je pokončanje, ki razliva obilno pravičnost.

²³Lebo záhubu, a to pevne usúdenú, učiní Pán Hospodin Zástupov prostred celej zeme.

²³Zakaj pokončanje, in to določeno, dovrši Gospod, Jehova nad vojskami, sredi vse zemlje.

²⁴Preto takto hovorí Pán Hospodin Zástupov: Neboj sa Assúra, môj ľude, ktorý bývaš na Sione, keď ťa bude biť prútom a pozdvihne na teba svoju palicu na spôsob Egypta;

²⁴Zatorej pravi tako Gospod, Jehova nad vojskami: Ne boj se, ljudstvo moje, ki prebivaš na Sionu, Asirca! S šibo te bo tepel in palico svojo bo vzdignil zoper tebe, kakor se je v Egiptu godilo.

²⁵lebo už len čosi málo, máličko, a bude koniec zúreniu, a môj hnev sa obráti na ich zkazu.

²⁵Kajti še malo, prav malo časa, potem bode konec srditosti in jeza moja se obrne nanje, da jih pokonča.

²⁶Hospodin Zástupov zobudí na neho bič a porazí ho, jako porazil Madiana na skale Orébovej, a pozdvihne svoju palicu na more, a pozdvihne ju, ako kedysi na Egypt.

²⁶In GOSPOD nad vojskami zavihti zoper njega bič kakor v poboju Madiancev pri skali Orebski; in palica Njegova bode nad morjem in jo vzdigne, kakor jo je vzdignil nad Egiptom.

²⁷A stane sa toho dňa, že uhne jeho bremeno s tvojho pleca a jeho jarmo s tvojej šije, a bude zničené jarmo pre svätý olej.

²⁷In zgodi se v tistem času, da se razprta breme njegovo z rame tvoje in jarem njegov z vratu tvojega, da, jarem razpade spričo maziljenja [Ali: tolščobe; dobesedno: olja.].

²⁸Prijde proti Ajjatu, prejde cez Migron do Michmasu, kde složí svoju batožinu.

²⁸Pride v Ajat, pojde skozi Migron, pri Mikmasu odloži prtljago svojo;

²⁹Prejdú priechodom; Geba, povedia, bude nám nocľažišťom. Strachom sa bude triasť Ráma; utečie Gibea Saulova.

²⁹preidejo prelaz, veleč: v Gebi bo naše prenočišče! Rama trepeta, Gibea Savlova beži.

³⁰Nariekaj hlasne, dcéro Gallima! Pozoruj ušima Laišo! Úbohý Anatót!

³⁰Glasno vpij, hči galimska! Poslušaj, o Lajsa! O ubožica Anatot!

³¹Madmena sa dá na útek; obyvatelia Gebima budú ratovať a utekať.

³¹Madmena beži, prebivalci gebimski so se zbrali, da pobegnejo.

³²Ešte dnes v Nobe zastáť! Pohrozí svojou rukou vrchu dcéry Siona, pahrbku Jeruzalema.

³²Še danes se ustavi v Nobu, že zavihti roko svojo proti gori hčere sionske, proti hribu jeruzalemskemu. –

³³Hľa, Panovník, Hospodin Zástupov oklestí zelené vetvi strašnou silou, a tie, ktoré sú vysokého vzrastu, budú zoťaté, a tie, ktoré sú vysoké, budú snížené.

³³Glej, Gospod, Jehova nad vojskami, poseka veje z grozno močjo, in tisti, ki so visoke postave, bodo posekani, in prevzetni bodo ponižani;in posekal bo gozdno goščavo z železom svojim, in Libanon pade po Veličastnem.

³⁴A vyseká do okola hustú krovinu lesa železom, i Libanon padne od Veleslávneho.

³⁴in posekal bo gozdno goščavo z železom svojim, in Libanon pade po Veličastnem.