¹Bremä Damašku. Hľa, Damašek bude musieť uhnúť, takže nebude mestom, ale bude hromadou rozvalenín.

¹Prorokovanje o Damasku. Glej, Damask neha biti mesto in bode kup razvalin.

²Opustené budú mestá Aroera; budú pre stáda, a budú ležať, a nebude toho, kto by poplašil.

²Mesta aroerska so prazna, prepuščena čredam, ki bodo ondi ležale, in nihče jih ne bo plašil.

³Zanikne pevnosť z Efraima a kráľovstvo z Damašku, a čo do ostatku Sýrov: budú jako sláva synov Izraelových, hovorí Hospodin Zástupov.

³In konec bode trdnjavi v Efraimu in kraljestvu v Damasku, tudi ostanku Sirije: ž njimi bode kakor s slavo sinov Izraelovih, govori GOSPOD nad vojskami.

⁴A stane sa toho dňa, že schudobneje sláva Jakobova, a tučnota jeho tela schudne.

⁴Zgodi se pa v tistem času, da se zmanjša slava Jakobova in shujša mesa njegovega tolšča.

⁵Bude, jako keď niekto v žatve soberie steblá do ruky, a jeho rameno sožne klasy, áno, bude, jako keď niekto sberá klasy v doline Refaim.

⁵In bode, kakor če kdo ob žetvi prijema žitna stebla in z ramo svojo žanje klase; bode, pravim, kakor če kdo pobira klasje v dolini Refaimov.

⁶A zostanú z neho len paberky, jako keď vôkol otlčú olivu, že zostanú dve-tri nedozrelé olivky hore na vrchole, štyri-päť na jej vetviach, plodnej olivy, hovorí Hospodin, Bôh Izraelov.

⁶Vendar pa ostanejo paberki v njem, kakor ko se otrese oljka in dvoje ali troje jagod obvisi v vršiču drevesa, četvero ali petero na vejah rodovitnega debla, govori GOSPOD, Bog Izraelov.

⁷Toho dňa bude hľadieť človek hore na svojho Učiniteľa, a jeho oči budú zrieť k Svätému Izraelovmu.

⁷V tistem času se bo oziral človek v Stvarnika svojega in oči njegove bodo gledale na Svetnika Izraelovega.

⁸A nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, ani nepozrie na to, čo učinili jeho prsty, ani na háje ani na modlárske obrazy slnka.

⁸In ne bo se oziral v oltarje, v delo rok svojih; tudi ne bo gledal tega, kar so storili prstje njegovi, ne Ašer, ne solnčnih stebrov.

⁹Toho dňa budú mestá jeho sily jako opustené rumy lesa a vrchola brehu, ktoré opustili pohania pred synmi Izraelovými, a bude to pustinou.

⁹V tistem času bodo trdna mesta njegova podobna zapuščenim podrtinam v gozdu in na vrhu gorá, ki so jih zapustili Kanaanci pred sinovi Izraelovimi, in bode pustinja.

¹⁰Lebo si zabudla, dcéro Izraelova, na Boha svojho spasenia a nepamätala si na skalu svojej sily. Preto si nasadila rozkošných sadencov a nasadila si to cudzej révy.

¹⁰Ker si pozabil Boga zveličanja svojega in se nisi spominjal Skale moči svoje: zato si napravljaš prelepe nasade in jih obsajaš z inostranskimi trtami;

¹¹V deň, v ktorý si ich posadila, hneď si ich aj ohradila a za rána, zavčasu, pečuješ o svoje semeno, aby išlo do kvetu. - Budeže to hromada žniva, v deň, v ktorý onemocneje, a pochytí ju smrteľná bolesť!

¹¹v dan, ko jih sadiš, jih precej ogradiš, in zjutraj skrbiš, da se razcvete seme tvoje – a žetev ti izgine v dan bridkosti in smrtne bolečine.

¹²Beda! Počuť hukot mnohých národov, ktoré hučia ako hukot morí, a dunenie ľudstiev, ktoré dunia ako dunenie mohutných vôd.

¹²Gorje, upor ljudstev mnogobrojnih, ki šume kakor šume morja! in bučanje narodov, ki je kakor bučanje mogočnih vodá!

¹³Ľudstvá dunia ako dunenie mnohých vôd. Ale Hospodin to okríkne, a každý bude utekať ešte zďaleka a bude honený jako plevy na vrchoch pred vetrom a jako krútňava prachu pred víchrom.

¹³Narodi buče kakor velike vode bučeče! A On se zadere nad njimi, in pobegnejo kar najdalje, in podili se bodo kakor pleva na gorah pred vetrom in kakor se prah vrtinči v nevihti.Ob času večernem, glej, smrtni strah! in preden nastane jutro, jih ni več. To je delež njih, ki nas plenijo, in usoda njih, ki naše siloma jemljejo.

¹⁴Lebo v čas večera, hľa, prijde zdesenie, a prv ako nastane ráno, nebude ho. To bude údelom tých, ktorí nás olupujú, a losom tých, ktorí nás plienia.

¹⁴Ob času večernem, glej, smrtni strah! in preden nastane jutro, jih ni več. To je delež njih, ki nas plenijo, in usoda njih, ki naše siloma jemljejo.