1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Ámosov, o Júdovi a o Jeruzaleme.
1Beseda, ki jo je v prikazni slišal za Judo in Jeruzalem Izaija, sin Amozov.
2A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy.
2In zgodi se v poslednjih dneh, da bo gora hiše GOSPODOVE trdno postavljena na vrhu drugih gorá in povišana nad hribe, in vsi narodi se bodo stekali k njej.
3A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
3In mnoga ljudstva pojdejo, govoreč: Pridite, da gremo na goro GOSPODOVO, v hišo Boga Jakobovega, da bi nas učil o potih svojih in da bomo hodili po stezah njegovih! Zakaj s Siona izide nauk in beseda GOSPODOVA iz Jeruzalema;
4A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.
4in on bo sodil med narodi in pravico izvršil mnogim ljudstvom. In pokujejo meče svoje v lemeže in sulice svoje v srpe; narod ne dvigne meča nad narod, in več se ne bodo učili bojevati.
5Dome Jakobov, poďte a choďme v svetle Hospodinovom!
5O hiša Jakobova, pridite in hodimo v svetlobi GOSPODOVI!
6Lebo si ta odvrhnul svoj ľud, dom Jakobov, pretože sú naplnení ohavnosťami od východu, planetária ako Filištíni a sdružujú sa s deťmi cudzozemcov.
6Kajti zavrgel si, Bog, ljudstvo svoje, hišo Jakobovo, ker so polni razvad z Jutrovega in so vedeži kakor Filistejci in se družijo z otroki tujcev.
7Jeho zem je naplnená striebrom a zlatom, takže nie je konca jeho pokladom; a jeho zem je naplnená koňmi, a nieto konca jeho vozom.
7In njih dežela je polna srebra in zlata in njih zakladom ni konca; polna je tudi njih dežela konj in njih vozom ni konca.
8A pritom je naplnená jeho zem modlami; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo spravily ich vlastné prsty.
8Polna je tudi njih dežela malikov; klanjajo se rok svojih delu, temu, kar so njih prstje storili.
9A preto bude zohnutý prostý človek a ponížený aj slávny muž. Neodpusti im!
9A pripognjen bo človek prostak in ponižan bo mož odličnjak, ker jim ne moreš prizanesti.
10Vojdi do skaly a skry sa v prachu pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti!
10Zlezi v pečino ter skrij se v prahu izpred groze GOSPODOVE in izpred slave veličastva njegovega!
11Vysoké oči človeka budú snížené, a zohnutá bude vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
11Ponižan bo človek prevzetnih oči in visokost človeška se potlači, in povišan bo GOSPOD sam tisti dan.
12Lebo deň Hospodina Zástupov sa blíži na každého pyšného a vysokého i na každého povzneseného, a bude ponížený,
12Kajti GOSPOD nad vojskami ima določen dan proti vsemu, kar je prevzetno in visoko, in proti vsakemu, ki se povišuje, da se poniža;
13aj na všetky cedry Libanona, vysoké a povznesené, i na všetky duby Bázana,
13in proti vsem cedram na Libanonu, visokim in ponosnim, in proti vsem hrastom v Basanu
14na všetky vysoké vrchy a na všetky povznesené brehy,
14in proti vsem visokim goram in proti vsem vzvišenim gričem
15na každú vežu vysokú a na každý múr ohradený,
15in proti vsakemu visokemu stolpu in proti vsakemu trdnemu zidu
16na všetky lode Taršíša a na všetky vzácne maľby.
16in proti vsem ladjam tarsiškim in proti vsem podobam najmilejšim.
17A tak bude zohnutá hrdosť človeka a snížená vysokosť ľudí, a bude vyvýšený len sám Hospodin toho dňa.
17Tedaj se potlači prevzetnost človeška in vzvišenost ljudi se poniža, in povišan bo GOSPOD sam tisti dan.
18A modly celkom zmiznú.
18In maliki izginejo dočista.
19A vojdú do jaskýň v skalách a do dier v prachu zeme pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
19In pojdejo v skalne brloge in v razpoke zemlje izpred groze GOSPODOVE in izpred slave veličastva njegovega, kadar se vzdigne, da ostraši zemljo.
20Toho dňa odhodí človek svoje strieborné modly i svoje zlaté modly, ktorých mu narobili, aby sa klaňal krtom a netopierom.
20Tisti dan vrže človek krtom in netopirjem malike svoje srebrne in zlate malike svoje, ki so mu jih naredili, da se jim poklanja,
21A vojde do dutín skál a do trhlín brál pred strachom Hospodinovým a pred slávou jeho velebnosti, keď povstane, aby mocne zatriasol zemou.
21da bi zlezel v votline pečin in v skalne razpoke izpred groze GOSPODOVE in izpred slave veličastva njegovega, ko se vzdigne, da ostraši zemljo.Opustite up v človeka, ki mu je dihanje v nosu! kajti koliko ga je ceniti?
22Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!
22Opustite up v človeka, ki mu je dihanje v nosu! kajti koliko ga je ceniti?