1Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme silné mesto! Bôh nám dal spasenie za múr a val.
1Tisti dan bodo peli to pesem v deželi Judovi: Trdno mesto imamo; zveličanje nam Bog postavlja za obzidje in nasip.
2Otvorte brány, aby vošiel spravedlivý národ, ostríhajúci vernosť.
2Odprite vrata, da vnide narod pravični, ki hrani vso zvestobo.
3Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba.
3Njemu, ki je stanoviten v misli, hraniš večni mir, ker upa vate.
4Nadejte sa na Hospodina na večné veky, pretože v Hospod-Hospodinovi je skala vekov.
4Upajte v GOSPODA vekomaj, kajti v GOSPODU Jehovi je skala vekov.
5Lebo zohnul tých, ktorí bývajú vysoko, vyvýšené mesto; áno, poníži ho, poníži ho až k zemi, srazí ho až do prachu.
5Zakaj on je ponižal stanujoče na visokem, ponižal je kvišku moleči grad; podrl jih je, zvrnil na tla, položil prav v prah.
6Noha ho zašliape, nohy biedneho, kroky chudobných.
6Tepta jih noga, ubožcev noge, siromakov stopinje.
7Cestou spravedlivému je priamosť. Ty súc priamy urovnávaš drahu spravedlivého.
7Pot pravičnega je ravna; naravnost ravnaš stezo pravičnemu.
8Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, Hospodine; po tvojom mene a po rozpomienke na teba nesie sa túžba duše.
8Da, na potu sodb tvojih, o GOSPOD, smo te čakali; k imenu tvojemu in k spominu tvojemu je bilo hrepenenje duše.
9Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti.
9Iz srca sem te želel po noči in z duhom svojim znotraj sebe sem zgodaj hitel k tebi: zakaj ko zadevajo sodbe tvoje zemljo, se uče pravičnosti prebivalci sveta.
10Keď sa aj učiní bezbožnému milosť, on sa jednako nenaučí spravedlivosti; v zemi pravosti robí prevrátene a nevidí velebnosti Hospodinovej.
10Če se izkaže milost brezbožniku, se ne uči pravičnosti: v deželi pravičnosti ravna krivično in noče videti visokosti GOSPODOVE.
11Hospodine, hoci je vysoko vyvýšená tvoja ruka, nevidia. No, uvidia a budú sa hanbiť pre závisť, že závideli tvojmu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protivníkov.
11GOSPOD, roka tvoja se je vzdignila, pa ne vidijo. A videli bodo gorečnost tvojo za to ljudstvo, in bodo osramočeni; da, ogenj pokonča nasprotnike tvoje.
12Hospodine, ty nám spôsobíš pokoj, lebo i všetky naše skutky si ty vykonal za nás.
12Za nas pa, GOSPOD, pripraviš mir; saj si tudi dovršil vsa dela naša za nas.
13Hospodine, náš Bože, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno.
13GOSPOD, Bog naš, zapovedovali so nam drugi gospodje razen tebe; samo s teboj združeni hvalno spominjamo imena tvojega.
14Pomreli, neožijú; mŕtvi sú, viacej nevstanú. Tak si tedy navštívil a zahladil si ich a zahubíš i každú pamiatku na nich.
14Mrtvi so, ne ožive, mrliči so, ne vstanejo več: zato ker si jih obiskal in pogubil, in pokončal si ves njih spomin.
15Rozmnožil si národ, Hospodine, rozmnožil si národ, si oslávený, ďaleko si posunul všetky konce zeme.
15Pomnožil si ta narod, o GOSPOD, pomnožil si ta narod, poveličal si sebe; razširil si vse meje dežele.
16Hospodine, v súžení ťa hľadali a navštívili; vylievali pokorné prosby tiché, keď si ich trestal a káznil.
16GOSPOD, v stiski so te iskali; molili so ponižno, kadar jih je trla pokora tvoja.
17Ako tehotná žena, ktorá sa blíži k porodu, že sa svíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Hospodine.
17Kakor se noseča blizu poroda zvija in vpije v bolečinah svojih, tako smo bili pred obličjem tvojim, GOSPOD.
18Tehotneli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme nespôsobili zemi, ani nepadli obyvatelia okruhu sveta.
18Noseči smo bili, zvijali smo se, a bilo je, kakor da bi rodili le sapo: rešitve nobene nismo napravili zemlji in niso se porodili prebivalci svetu.
19Tvoji mŕtvi ožijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych.
19Ožive mrtveci tvoji; mrtva trupla moja vstanejo. Zbudite se in veselo pojte, kateri prebivate v prahu! kajti rosa svetlobe je rosa tvoja, in zemlja izvrže mrtve.
20Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev.
20Pojdi, ljudstvo moje, stopi v hrame svoje in zapri si duri za seboj: skrij se za malo časa, dokler ne preide jeza.Zakaj, glej, GOSPOD prihaja iz kraja svojega, kaznovat prebivalce zemlje za njih krivico; in zemlja odkrije kri svojo in ne bo pokrivala več ubitih svojih.
21Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.
21Zakaj, glej, GOSPOD prihaja iz kraja svojega, kaznovat prebivalce zemlje za njih krivico; in zemlja odkrije kri svojo in ne bo pokrivala več ubitih svojih.