¹V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Usporiadaj svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.

¹V tistih dneh zboli Ezekija na smrt. In pride k njemu Izaija, sin Amozov, prorok, ter mu reče: Tako pravi GOSPOD: Uredi hišo svojo, kajti v kratkem umreš in ne boš živel.

²A Ezechiáš obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi

²Tedaj obrne Ezekija obličje svoje v steno in moli h GOSPODU

³a povedal: Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom a činil som to, čo je dobré v tvojich očiach. A Ezechiáš plakal veľmi.

³in reče: Ah, GOSPOD, spomni se, prosim, da sem neprestano hodil pred teboj v resnici in z nerazdeljenim srcem in delal, kar je dobro v tvojih očeh! In jokal je Ezekija, silno jokal.

⁴Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Izaiášovi povediac:

⁴Tedaj pride beseda GOSPODOVA Izaiju, rekoč:

⁵Iď a povieš Ezechiášovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov

⁵Pojdi in reci Ezekiju: Tako pravi GOSPOD, Bog očeta tvojega Davida: Čul sem molitev tvojo, solze tvoje sem videl. Glej, dnem tvojim pridenem petnajst let.

⁶a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem brániť toto mesto a zastávať ho.

⁶In iz roke kralja asirskega otmem tebe in to mesto, in branil bom to mesto.

⁷A toto ti bude znamením od Hospodina, že Hospodin učiní túto vec, ktorú hovoril.

⁷In to ti bodi znamenje od GOSPODA, da stori GOSPOD tisto, kar je govoril:

⁸Hľa, vrátim tieň stupňov, ktorý sišiel slnkom, po stupňoch hodín Achazových nazpät o desať stupňov. A tak sa vrátilo slnko o desať stupňov po stupňoch, po ktorých bolo sišlo.

⁸glej, onih stopinj senco, ki je šla doli po solnčni uri Ahazovi, pomaknem za deset stopinj nazaj. In vrnilo se je solnce za deset stopinj po solnčnem kazalniku, po katerem je bilo šlo doli.

⁹Zapísanie Ezechiáša, judského kráľa, keď bol nemocný a keď vyzdravel zo svojej nemoci, je toto:

⁹Spis Ezekija, kralja Judovega, ko je bil zbolel in ozdravel bolezni svoje:

¹⁰Ja som bol povedal: V najlepších svojich dňoch pokojných musím odísť do brán ríše smrti; budem pripravený o zbytok svojich rokov.

¹⁰Rekel sem: V pokojnih mi dnevih moram stopiti v vrata šeola; oropan sem ostanka svojih let.

¹¹Povedal som: Neuvidím Hospodina, Hospodina v zemi živých, nebudem viacej vídať človeka spolu s tými, ktorí bývajú tam, kde všetko prestalo, v hrobe.

¹¹Dejal sem: Ne bom videl GOSPODA, GOSPODA v deželi živečih; ondi, kjer prebivajo mrtvi, ne bom več ugledal človeka.

¹²Moje pokolenie ta odíde a odstehuje sa odo mňa ako stán pastiera; sviniem svoj život ako tkáč svoje tkanivo, odstrihne ma od triesma. Za chvíľu, jako je prechod zo dňa do noci, mi učiníš koniec.

¹²Dom moj je razrušen in ga nosijo od mene kakor pastirski šator. Dotkal sem kakor tkalec življenje svoje; od statev me je odrezal. Od dne do noči me boš končal!

¹³Predstavoval som si až do rána, že jako lev, tak skrúši všetky moje kosti, že za chvíľu, jako zo dňa do noci, mi učiníš koniec.

¹³Tolažil sem se do jutra – kakor lev je zdrobil vse kosti moje. Od dne do noči me boš končal!

¹⁴Pišťal som ako lastovička, zorav, lkal som ako holubica; moje oči boly zomdlely hľadiac k výsosti. Vravel som: Hospodine, trpím násilie, stoj za mňa!

¹⁴Kakor lastovka in žerjav sem cvičal, grulil sem kakor golob. Koprneče so mi zrle oči kvišku: O GOSPOD, v stiski sem, bodi mi porok!

¹⁵To, čo idem hovoriť, on mi už aj povie a on aj učiní. Ta budem chodiť po všetky svoje roky s horkosťou svojej duše.

¹⁵Kaj naj rečem? On mi je obljubil in On je tudi izpolnil. Tiho bom hodil vsa leta svoja zaradi bridkosti duše svoje.

¹⁶Môj Pane, s tým žijú ľudia! A keď aj vo všetkom tom trvá život môjho ducha, jednako si ma uzdravil a oživil.

¹⁶O Gospod, ob tem žive ljudje in vsekakor je v tem življenje duha mojega; in me ozdraviš in ohraniš v življenju.

¹⁷Hľa, moja horkosť sa mi zmenila na pokoj. A ty si ľúbil moju dušu a vytrhol si ju z jamy záhuby, lebo si zahodil všetky moje hriechy za svoj chrbát.

¹⁷Glej, v mir mi je bilo, da me je zadela bridkost prebridka; ali ti si v ljubezni potegnil dušo mojo iz jame pogube, kajti vse grehe moje si vrgel za hrbet svoj.

¹⁸Lebo hrob ťa nebude oslavovať, smrť ťa nebude chváliť; nebudú očakávať na tvoju pravdu tí, ktorí sostupujú do jamy.

¹⁸Saj šeol te ne slavi, smrt te ne hvali; ni upanja v zvestobo tvojo njim, ki se pogrezajo v jamo.

¹⁹Živý, živý ťa bude oslavovať ako ja dnes; otec bude oznamovať synom tvoju pravdu.

¹⁹Živeči, živeči te bo slavil kakor jaz danes; oče bo sinom oznanjal zvestobo tvojo.

²⁰Hospodin je hotový zachrániť ma, a preto hudúc budeme spievať moje piesne po všetky dni svojho života v dome Hospodinovom.

²⁰GOSPOD je bil pripravljen rešiti me, zato bomo pesmi moje s strunami peli, dokler živimo, v hiši GOSPODOVI!

²¹A Izaiáš riekol: Nech vezmú hrudu sušených fíkov a priložia na vred, a bude zdravý.

²¹Izaija pa je bil velel, naj vzemo gručo smokev in jo polože na ulje, in ozdravi.Ezekija pa je vprašal: Kaj je znamenje, da pojdem gori v hišo GOSPODOVO?

²²A Ezechiáš bol povedal: Aké znamenie bude toho, že pojdem hore do domu Hospodinovho?

²²Ezekija pa je vprašal: Kaj je znamenje, da pojdem gori v hišo GOSPODOVO?