1A Hospodin mi riekol: Vezmi si veľkú knihu a napíš do nej písmom človeka: Maher šalal, chaš baz!
1In GOSPOD mi je rekel: Vzemi si veliko ploščo in nanjo napiši z razločnimi črkami: Maher-šalal-haš-baz [T. j. Plen hiti, rop pride v kratkem.].
2A vzal som si verných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Jeberechiášovho.
2In vzel sem si zvesti priči: Urija, duhovnika, in Zeharija, sina Jeberekijevega.
3A potom som sa priblížil prorokyni, a počala a porodila syna. A Hospodin mi riekol: Daj mu meno: Maher šalal, chaš baz.
3In približal sem se prorokinji, in je spočela in rodila sina. Tedaj mi je rekel GOSPOD: Imenuj ga Maher-šalal-haš-baz.
4Lebo prv ako bude vedieť chlapča zavolať: Môj otče, a: Moja matko, ponesú imanie Damašku a korisť Samárie pred kráľom Assýrie.
4Zakaj preden bo deček znal klicati ‚Oče moj‘ in ‚Mati moja‘, bodo nesli bogastvo iz Damaska in plen iz Samarije v Asirijo pred kraljem asirskim.
5A ešte i toto mi povedal Hospodin a riekol:
5In GOSPOD je zopet govoril k meni, rekoč:
6Pretože tento ľud zavrhol ticho tečúce vody Siloam a má svoju rozkoš v Recínovi a v synovi Remaliášovom,
6Zato ker je to ljudstvo zaničevalo vodo v Siloahu, lahno tekočo, in mu je veselje pri Rezinu in Remalijevem sinu,
7preto hľa, Pán dovedie hore na nich vody rieky, mohutné a veľké, kráľa Assýrie a všetku jeho slávu, a vystúpi nad všetky svoje riečištia a pojde ponad všetky svoje brehy.
7zato, glej, stori GOSPOD, da pridere nadnje voda velereke, presilna in preobilna, namreč kralj asirski in vsa slava njegova; in prestopi vse svoje struge in se prevali čez vse bregove svoje
8A dovaliac sa do Judska zaplaví a prejde; dosiahne až po hrdlo a bude mať roztiahnuté svoje krýdla na celú šír tvojej zeme, ó, Immanuelu!
8in pridere na Judovo, ga preplavi in se razlije, da mu bo do grla segalo; in razpete peruti njegove napolnijo širokost dežele tvoje, Imanuel!
9Len sa vztekajte, národy, a buďte zdrtené! A pozorujte ušima, všetky ďaleké kraje zeme! Prepášte sa a buďte zdrtené; prepášte sa a buďte zdrtené!
9Združite se na upor, o ljudstva, a bodite potrti! In ušesa nagnite, kolikorkoli vas je po daljnih deželah! Opasujte se na boj in bodite potrti, opasujte se in bodite potrti!
10Dajte radu poradiac sa, ale bude zrušená; hovorte slovo, avšak nebude stáť, lebo immanu El.
10Storite sklep, in uničen bo; govorite besedo, a ne obvelja; zakaj Bog je z nami!
11Lebo takto mi povedal Hospodin silou svojej božskej ruky a vyučoval ma, aby som neišiel cestou tohoto ľudu, a riekol:
11Kajti tako mi je govoril GOSPOD, ko me je roka njegova močno prijela in ko me je učil, da mi ni hoditi po tega ljudstva potu, rekoč:
12Nehovorte všetkému sprisahanie, čomu hovorí tento ľud sprisahanie, a toho, čoho sa on bojí, sa nebojte ani sa nestrachujte.
12Ne imenujte zarotbe vsega, kar to ljudstvo imenuje zarotbo, in ne bojte se tega, česar se oni boje, in ne plašite se!
13Ale Hospodina Zástupov posväcujte, jeho sa bojte a jeho sa strachujte.
13GOSPODA nad vojskami samega posvečujte, in on vam bodi strah, on vam bodi groza.
14A bude svätyňou, ale kameňom úrazu a skalou klesnutia obom domom Izraelovým, smečkou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
14In on vam bode v zavetno svetišče, toda za kamen spotike in skalo pohujšanja obema hišama Izraelovima, za zanko in za zadrgo prebivalcem jeruzalemskim.
15A klesnú zpomedzi nich mnohí a padnú a budú skrúšení a zapletúc sa budú lapení.
15In mnogo izmed njih se jih spotakne in padejo in bodo strti, se zapleto v mrežo in ujamejo.
16Zaviaž svedoctvo, zapečať zákon medzi mojimi učeníkmi!
16Zaveži to pričevanje, zapečati postavo med mojimi učenci! –
17A budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jakobovým, a budem sa nadejať na neho.
17In jaz bom čakal GOSPODA, ki skriva obličje svoje pred hišo Jakobovo, in upal bom vanj.
18Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hospodin na znamenia a na zázraky v Izraelovi od Hospodina Zástupov, ktorý prebýva na vrchu Sione.
18Glej, jaz in otroci, ki mi jih je dal GOSPOD, smo za znamenja in predpodobe v Izraelu od GOSPODA nad vojskami, ki prebiva na gori Sionski.
19A keby vám riekli: Spýtajte sa veštcov, duchárov, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmlú, poviete: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Ale za živých sa pýtať mŕtvych!
19In ko vam poreko: Povprašajte rotilce mrtvih in vedeže, ki čivkajo in ki šepetajo, recite: Ali naj ne povprašuje ljudstvo Boga svojega? Za žive naj vpraša mrtve?
20K zákonu sa obráťte a k svedoctvu! Istotne povedia podľa tohoto slova, istotne povie ten, kto nebude mať svitu rannej zory.
20Postave in pričevanja naj se oklepajo! Ako ne govore po tej besedi, ni zanje jutranje zarje;
21A prejde ňou, zemou, utrápený a hladný. A stane sa, keď bude hladný, že sa bude zlostiť a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu a pozrie hore.
21in bode se jim klatiti po deželi hudo pobitim in gladnim, in zgodi se, ko bodo stradali, da se bodo srdili in kleli s kraljem svojim in z Bogom svojim; in če se ozro kviškuin če bodo gledali v tla: glej, povsod le nadloga in tema, tesnoben mrak; in bodo zagnani v gosto temo.
22A pohliadne na zem, a hľa, súženie a tma, temno úzkosti, a bude zahnaný do hustej tmy.
22in če bodo gledali v tla: glej, povsod le nadloga in tema, tesnoben mrak; in bodo zagnani v gosto temo.