1Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezbožných? Prečo žijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne?
1Pravičen ostaneš, o GOSPOD, ko bi se hotel prepirati s teboj; vendar si drznem govoriti o pravdi s teboj: Zakaj je uspešna pot brezbožnih? zakaj žive v blaginji, katerikoli delajo nezvesto?
2Zasadil si ich, aj zapustili korene, rastú aj nesú ovocie; blízky si v ich ústach, ale ďaleký od ich ľadvín.
2Sadil si jih, in so se tudi ukoreninili; rasto, pa tudi dajó sad. V njih ustih si blizu, a daleč od njih ledic.
3No, ty, Hospodine, ma znáš, vidíš ma a zkúsil si moje srdce, na koľko je s tebou. Odtrhni ich ako ovce na zabitie a zasväť ich na deň pobitia.
3Ali ti, o GOSPOD, me poznaš, vidiš v me in izkušaš srce moje, kakšno je do tebe. Zvleci jih kakor ovce v klanje in pripravi jih za dan moritve!
4Až dokedy bude smútiť zem a dokedy schnúť bylina všetkého poľa pre zlosť tých, ktorí bývajú v nej? Hynie ta preč hovädo i vtáctvo, lebo hovoria: Neuvidí nášho konca.
4Doklej naj žaluje dežela in vene rastlina po vsem polju? Od hudobnosti prebivalcev njenih peša živina in ptiči, ker govore: Ne vidi našega konca.
5Lebo keď si bežal s pešími, a unavili ťa, jakože budeš závodiť s koňmi? A v zemi pokoja sa ty nadeješ, ale jako to urobíš pri pyšnom zdutí Jordána?
5Ko si tekel s pešci in so te utrudili, kako torej bi se poskušal s konji? In ako se počutiš varnega v deželi miru, kaj boš počel ob veličju Jordanovem?
6Lebo aj tvoji bratia a dom tvojho otca, ešte len aj tí robia proti tebe neverne, aj tí volajú za tebou plným hrdlom. Never im, keď ti budú hovoriť dobré.
6Zakaj tudi bratje tvoji in očeta tvojega družina, tudi oni ravnajo nezvesto proti tebi, tudi oni vpijejo glasno za teboj. Ne veruj jim, čeprav te ogovarjajo prijazno.
7Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo, dal som to, čo tak veľmi milovala moja duša, do ruky jeho nepriateľov.
7Zapustil sem hišo svojo, zavrgel dediščino svojo; izdal sem njo, ki jo je ljubila duša moja, v roko sovražnikov njenih.
8Moje dedičstvo sa mi stalo podobným ľvovi v lese; vydáva proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím.
8Dediščina moja mi je postala kakor lev v gozdu: zoper mene je zagnala svoj glas, zato jo sovražim.
9Či mi je moje dedičstvo jarabým jastrabom? Či sú jastrabi dookola proti nemu? Iďte, shromaždite všetky poľné zvieratá dravé, doveďte, aby žraly!
9Je li mi dediščina moja kakor pisana ropna ptica, da so roparice kroginkrog zoper njo? Pojdite, zberite vse zveri v gozdu, storite, da pridejo požirat!
10Mnohí pastieri zkazili moju vinicu, pošliapali môj podiel, obrátili môj vzácny podiel na hroznú púšť.
10Mnogi pastirji so pokončali moj vinograd, poteptali delež moj, naredili so zaželjeni delež moj v prepusto puščavo.
11Obrátili ho na pustinu, smúti mi spustošený, spustošená je celá zem, lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu.
11Naredili so jo v pustinjo, žaluje po meni, opustošena. Vsa dežela je opustošena, ker ni nikogar, da bi premislil v srcu.
12Na všetky holé miesta vysoké na púšti prijdú zhubcovia, lebo meč Hospodinov bude žrať od konca zeme až po koniec zeme: nebude mať pokoja niktoré telo.
12Na vse gole griče po puščavi so prišli razdejalci; kajti meč GOSPODOV pokončava od kraja do kraja zemlje: miru ne bo imelo nobeno meso.
13Nasejú pšenice a budú žať tŕnie; budú pracovať do úmoru a nezískajú ničoho.- A tak sa hanbite za svoje úrody, pre páľu hnevu Hospodinovho.
13Posejali so pšenico, in želi trnje; upehali so se, a nič prida niso opravili. Tako boste osramočeni pri pridelkih svojih zavoljo goreče jeze GOSPODOVE.
14Takto hovorí Hospodin: Som proti všetkým svojim zlým súsedom, ktorí sa dotýkajú dedičstva, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vyplienim ich s povrchu svojej zeme, a dom Júdov vyplienim zprostred nich.
14Tako pravi GOSPOD o vseh hudobnih sosedih mojih, ki se dotikajo dediščine, katero sem v last dal ljudstvu svojemu Izraelu: Glej, jaz jih izpulim iz njih dežele in družino Judovo izpulim izmed njih.
15A stane sa potom, keď ich vyplienim, že sa opät zľutujem nad nimi a navrátim ich každého do jeho dedičstva a každého do jeho zeme.
15In zgodi se, ko jih izpulim, da se jih zopet usmilim in vsakega izmed njih pripeljem nazaj v njegovo dediščino in vsakega v deželo njegovo.
16A stane sa, jestli sa naozaj budú učiť cestám mojeho ľudu prisahajúc na moje meno: Jako že žije Hospodin, ako učili môj ľud prisahať na Bála, že budú zbudovaní prostred môjho ľudu.
16Zgodi se tudi, če se bodo pridno učili poti ljudstva mojega, da bi prisegali pri mojem imenu: Kakor resnično GOSPOD živi! kakor so moje ljudstvo učili prisegati pri Baalu: tedaj se ustanové sredi mojega ljudstva.Ako pa ne bodo poslušali, tedaj izpulim tisti narod, izpulim ga in pokončam, govori GOSPOD.
17Ale ak nebudú poslúchať, vyplienim ten národ, vyplienim a zahubím, hovorí Hospodin.
17Ako pa ne bodo poslušali, tedaj izpulim tisti narod, izpulim ga in pokončam, govori GOSPOD.