1A keď počul Pašchúr, syn Immerov, kňaz, ktorý bol vojvodom, majúcim dozor v dome Hospodinovom, Jeremiáša prorokovať tieto slová,
1Ko je pa Pashur, Imerjev sin, duhovnik, ki je bil višji glavar v hiši GOSPODOVI, slišal Jeremija, prorokujočega te besede,
2vtedy zbil Pašchúr proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá bola v hornej bráne Benjaminovej, ktorá to brána bola v dome Hospodinovom.
2udari Pashur Jeremija proroka in ga dene v klado, ki je bila v zgornjih vratih Benjaminovih pri hiši GOSPODOVI.
3A stalo sa nasledujúceho rána, keď vyviedol Pašchúr Jeremiáša z klady, že mu povedal Jeremiáš: Nenazval Hospodin tvojho mena Pašchúr, ale Mágor-missábib.
3Bilo je pa drugi dan, ko je bil Pashur Jeremija potegnil iz klade, da mu reče Jeremija: Ne Pashur kliče GOSPOD ime tvoje, ampak Magor misabib [T. j. strah od vseh strani.].
4Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, dám ťa za postrach tebe i všetkým tvojim priateľom, a padnú od meča svojich nepriateľov, a tvoje oči budú hľadieť na to. A vydám i celého Júdu do ruky babylonského kráľa, ktorý ich zajme a prestehuje do Babylona a pobije ich mečom.
4Kajti tako pravi GOSPOD: Glej, jaz te hočem navdati s strahom, tebe in vse prijatelje tvoje; in zgrudijo se od meča sovražnikov svojih, in tvoje oči bodo videle to; in izdam vsega Judo v roko kralja babilonskega, ki jih ujete odpelje v Babilon in jih udari z mečem.
5Vydám i všetku hojnosť tohoto mesta i všetku jeho úsilnú prácu i všetky jeho drahocennosti, i všetky poklady kráľov Júdových vydám do ruky ich nepriateľov, a rozchvátajú ich, poberú ich a dopravia ich do Babylona.
5Dam tudi vse bogastvo tega mesta in ves pridelek njegov in karkoli ima dragega, sploh vse zaklade kraljev Judovih izdam v roko njih sovražnikov: in jih oplenijo in ujemó in jih odpeljejo v Babilon.
6A ty, Pašchúre, i všetci obyvatelia tvojho domu, pojdete do zajatia, a prijdeš do Babylona a tam zomrieš a tam budeš pochovaný, ty i všetci tvoji priatelia, ktorým si lživo prorokoval.
6Tudi ti, Pashur, in vsi domačini tvoji pojdete v sužnost; in prideš v Babilon in tam umreš, in ondi boš pokopan ti in vsi prijatelji tvoji, ki si jim prorokoval lažnivo.
7Nahováral si ma, Hospodine, a dal som sa nahovoriť; bol si mocnejší ako ja a premohol si. Som za posmech každého dňa, každý z nich sa mi posmieva.
7Pregovarjal si me, GOSPOD, in dal sem se pregovoriti; močnejši si od mene, zato si zmagal. V posmeh sem ves dan, vsak me zasmehuje.
8Lebo kedykoľvek hovorím, kričím. Násilie a zhuba! volám. Lebo mi je slovo Hospodinovo na potupu a na útržku každého dňa.
8Kajti kadarkoli izpregovorim, moram vpiti, ‚Silovitost in razdejanje‘ kričati; tako mi je beseda GOSPODOVA v sramoto in v zasmeh ves dan.
9A povedal som: Nebudem ho spomínať ani nebudem viacej hovoriť v jeho mene. Ale je to v mojom srdci jako horiaci oheň, zavrený v mojich kostiach, a ustal som zdŕžať ani nevládzem.
9Ko pa rečem: Ne bom Ga omenjal, ne govori več v imenu Njegovem, tedaj je to srcu mojemu kakor goreč ogenj, zaprt v mojih kosteh, in pešam od prenašanja in strpeti ne morem več.
10Lebo som počul vravu mnohých; strach všade naokolo. Oznámte, a oznámime ho! - Všetci ľudia, s ktorými som žil v priateľstve a v pokoji, striehnu teraz na môj pád a hovoria: Možno, že sa dá zviesť, a zmôžeme ho a pomstíme sa na ňom.
10Kajti slišal sem pregrešni govor mnogih, strašenje od vseh strani: „Ovadite, pa ga ovadimo!“ Vsi zaupni prijatelji moji strežejo na padec moj, govoreč: „Morda se da pregovoriti in ga zmagamo, in maščevali se bomo nad njim!“
11Ale Hospodin je so mnou jako hrozný hrdina, a preto klesnú tí, ktorí ma prenasledujú, a nezmôžu; hanbiť sa budú veľmi, pretože nerobili rozumne; stydieť sa budú večným studom, ktorý nebude zabudnutý.
11Ali GOSPOD je z menoj, podoben junaku strašnemu, zato se bodo oni, ki me preganjajo, spoteknili in ne zmagali; sram jih bode silno, ker se jim ne posreči; večna njih sramota se ne bo mogla pozabiti.
12A, Hospodine Zástupov, ktorý zkúšaš spravedlivého, ktorý vidíš ľadviny i srdce, nech vidím tvoju pomstu na nich, lebo tebe som zjavil svoju pravotu.
12Torej, GOSPOD nad vojskami, ki izkušaš pravičnega, pregleduješ obisti in srce, vidim naj maščevanje tvoje nad njimi, ker sem tebi razodel pravdo svojo.
13Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vytrhol dušu biedneho z ruky zlostníkov! -
13Prepevajte GOSPODU, hvalite GOSPODA, ker je otel dušo siromakovo iz roke hudobnikov!
14Nech je zlorečený deň, ktorého som bol splodený; deň, ktorého ma porodila moja matka, nech nie je požehnaný!
14Proklet dan, ko sem se rodil; dan, ko me je povila mati moja, ne bodi blagoslovljen!
15Zlorečený muž, ktorý zvestoval môjmu otcovi radosť povediac: Narodil sa ti syn, chlapec, pôsobiac mu veľkú radosť.
15Proklet tisti mož, ki je sporočil očetu mojemu, rekoč: Rodil se ti je sin, in silno ga je razveselil!
16Nech je ten muž podobný mestám, ktoré podvrátil Hospodin a neželel, a nech počuje krik ráno a vojenný povyk v čas poludnia,
16In tisti mož bodi podoben mestom, ki jih je razdejal GOSPOD, in ni se kesal, in sliši naj zjutraj vpitje in bojno kričanje v času opoldanskem:
17preto, že ma neusmrtil hneď od života matky, a moja matka by mi bola bývala mojím hrobom, a jej život by bol býval tehotný na veky.
17ker me ni usmrtil že v maternici; in bila bi mati moja moj grob in nje maternica vedno noseča!Zakaj sem prišel iz maternice, da bi videl preglavico in žalost in bi v sramoti ginili dnevi moji?
18Prečo som len vyšiel zo života matky, aby som videl trápenie a zármutok, a moje dni aby boli strávené v hanbe?!
18Zakaj sem prišel iz maternice, da bi videl preglavico in žalost in bi v sramoti ginili dnevi moji?